SLOVENSKÉ DOTYKY
 

PREČO (NE)CESTOVAŤ NA SLOVENSKO

Leto je v plnom prúde a takmer všetci si skôr či neskôr budeme užívať zaslúžený dovolenkový oddych. Je pravda, že výber možností sa pre nás za posledné roky veľmi rozšíril, takže klienti sú doslova preťahovaní jednotlivými cestovnými kanceláriami, ktoré sa predbiehajú v ponukách lákavých ciest po celom svete. Napriek tomu však my, ktorí žijeme za hranicami svojej rodnej krajiny, využívame tento čas aj na to, aby sme navštívili svojich príbuzných či blízkych tam, odkiaľ pochádzajú naše korene. Snažíme sa na Slovensko zájsť aspoň na pár dní, hoci len pozdraviť kúty blízke nášmu srdcu. Väčšinou už však nežijeme na Slovensku dlhší čas, preto nemáme toľko možností porovnaváť jednotlivé turistické sezóny v tejto krajine. To je s najväčšou pravdepodobnosťou dôvod, prečo ma teraz, uprostred letnej sezóny, pomerne udivili správy v slovenskej tlači, ktoré naliehavo hovoria o tom, že tamojšie strediská cestovného ruchu trápi nedostatok hostí. V niektorých oblastiach uvádzajú dokonca 30- až 40-percentný pokles návštevnosti v porovnaním s minulými rokmi... Isteže, prvá polovica leta nás práve nenadchla príjemným počasím a časť turistického ochladnutia by sme mohli hľadať i v tejto poveternostnej nepriazni (veď Slovensko ponúka najmä pobyty v horách či pri termálnych vodách...). Svoje paradoxné negatívum tu isteže zohrala aj posilňujúca sa slovenská koruna, kvôli ktorej, lapidárne povedané, už nie je cestovanie po Slovensku také lacné (dočítala som sa dokonca aj to, že napríklad Bratislava je v súčasnosti podstatne drahšia ako Praha!), a to už nehovoriac aj o rapídnom zdražení potravín. Napriek tomu to však nie sú tie najmarkantnejšie príčiny, prečo turizmus na Slovensku upadá. Ruku na srdce - to, čo odrádza turistov od návštevy Slovenska je najmä nedostatočná úroveň služieb v tamojších rekreačných zariadeniach. To si dostatočne uvedomujeme aj my, ktorí na Slovensko občas cestujeme domov - komunikácie sú vo vyložene zlom stave, ubytovanie na mnohých miestach nezodpovedá veru ani priemerným nárokom, mnohé turistické atrakcie pustnú a už vizuálne nikoho nedokážu upútať a neraz k tomu treba prirátať i neochotu personálu či majiteľov niektorých objektov. Na mnohých miestach sa návštevníci potýkajú aj so základnými hygienickými problémami či s nedostatočným zásobovaním potravín... Niet teda divu, že letná turistika na Slovensku začala tento rok až nečakane zle. Veľmi nepríjemný je najmä nečakaný úbytok poľských turistov, ktorí na mnohých miestach tvorili po minulé roky až 90% návštevníkov. Doteraz napríklad v Slovenskom raji podľa odhadov klesol ich počet na tretinu. Tento fakt sa pochopiteľne zasa nepriaznivo prejavil v zamestnanosti tunajšieho obyvateľstva a tým sa začarovaný kruh uzatvára. Nezamestnanosť samozrejme totiž zasa len znižuje kvalitu služieb... Je pravda, že samosprávy obcí, ktorým patria rekreačné strediská najmä na Zemplínskej šírave a na Domaši, začali už s podporou Európskej únie do ich rozvoja investovať, ale infraštruktúra sa pochopiteľne zlepšuje len postupne a pomerne pomaly. Mnohí riaditelia hotelov a rekreačných zariadení sú však toho názoru, že mäkké úvery a podporu štátu i únie potrebujú na nové investície aj oni. Je neoddiskutovateľné, že len skvalitnením služieb sa môžu vyrovnať s tým, že slovenské centrá turistického ruchu už zahraničiu nekonkurujú cenami. Zvykli sme si v ostatnom čase hovoriť, že svet začína pomaly ale iste objavovať malú krajinku uprostred Európy, že ho okúzľujú jej prírodné krásy, historické pamiatky i pohostinnosť nášho národa. Je smutné, ak tento potenciál, ktorý na Slovensku bezpochyby je, začíname hneď v počiatkoch strácať vlastnou vinou. Veď napokon vizitku každej krajiny vyrábajú všetci jej obyvatelia. Aspoň by mali...

NAĎA VOKUŠOVÁ


Zpět na obsah