SLOVENSKÉ DOTYKY
 

PRIEKOPNÍK TOMOGRAFIE V STREDNEJ EURÓPE

MUDr. Rudolf Křivinka

Tomografia je röntgenová diagnostická metóda, ktorá umožňuje zobrazenie vybranej časti tela vo vrstvách, v "rezoch", aby lekári mali lepšiu priestorovú predstavu o prípadnom chorobnom procese, odohrávajúcom sa v orgánoch hlbšie uložených, napríklad v pľúcach. Tento spôsob zobrazovania nebol v našej krajine používaný a zaviedol ho a rozvinul v druhej polovici tridsiatych rokov v Novom Smokovci mladý lekár z Moravy, MUDr. Rudolf Křivinka, ktorého si pripomíname pri l00. výročí jeho narodenia.

Křivinkovi rodičia vyrastali v chudobných dedinských pomeroch na juhu Moravy. Ich deti sa už narodili v Brne. Rudolf chodil do českých škôl, kde na stene visel obraz habsburského monarchu, ale maturitu skladal už pod portrétom prezidenta Československej republiky. V novom štáte získalo Brno univerzitu, na ktorej súrodenci Rudolf a Jan promovali, jeden ako lekár, druhý ako veterinár.

Životný program: tuberkulóza

Rudolf sa už ako medik jednoznačne rozhodol pre špecializáciu, ktorá jeho rovesníkov príliš nelákala. Na otázku examinátora, ktorý sa ho pri skúške z patologickej anatómie spýtal, akému odboru sa chce venovať po promócii, pohotovo odpovedal: tuberkulóze. A v roku 1930, s čerstvým lekárskym diplomom, naozaj nastúpil ako sekundárny lekár do sanatória v Jablunkove, kde doktori museli vykonávať aj prácu praktického lekára, ba často robiť aj to, čo patrí k povinnostiam ostatného personálu.

Obdobne ťažké podmienky našiel o rok neskôr v Paseke, kde mal každý z trojice lekárov na starosti deväťdesiat chorých s rozsiahlymi nálezmi na pľúcach a so značným výskytom krčnej či črevnej tuberkulózy. Tam vznikali jeho prvé publikované odborné práce. V ďalšom roku dostal možnosť pracovať na jednom z interných oddelení krajinskej nemocnice v Brne, kde si pod vedením skúsených profesorov dopĺňal odborné vzdelanie a prax internistu.

Doktor Křivinka nechcel zostať starým mládencom, ale uvedomoval si, že túžba oženiť sa a mať deti predpokladá pevnú existenčnú základňu. Podal si žiadosť do konkurzu na obsadenie troch primariátov renovovaného sanatória v Novom Smokovci, kde nastúpil dňa 1. decembra 1934. Dodatočne sa dozvedel, že bol jediným, za ktorého nik neintervenoval. Vo Vysokých Tatrách nebol nikdy predtým, a tak sa nadšene zoznamoval s prírodným prostredím, s tatranskými liečebňami, s kolegami z Čiech a zo Slovenska, ktorí tam pracovali už dlhšie.

Tatranské prvenstvo

Cítil sa tam ako medzi svojimi. V Novom Smokovci zdomácnel a stal sa nielen obdivovateľom tatranských krás, ale aj ich propagátorom. Bol nadmieru spokojný s pracovnými podmienkami, ale aj s diagnostickou technikou, o čom písal takto: "Bakteriologické, röntgenové, patofyziologické a biochemické vyšetrení bylo na tak vysoké úrovni, že v té době nemělo v celém Československu obdoby... od počátku roku 1937 byl v ústavě instalován první tomograf ve střední Evropě."

Tento prístroj umožnil, aby MUDr. Rudolf Křivinka zaviedol u nás metódu stratigrafie (vtedy viac používaný názov tomografie), ktorú nepoznali ani v okolitých krajinách. Avšak techniku snímkovania a interpretáciu stratigramov si musel vypracovať sám. Jeho článok Stratigrafie a její význam při diagnose plicní tuberkulosy v Časopise lékařů českých roku 1938 je prvou československou odbornou publikáciou o lekárskej tomografii. Neskoršie mu za zavedenie tejto metódy a jej využitie pre diagnostiku tuberkulózy udelili cenu Českej akadémie vied. V roku l937 bol Nový Smokovec hostiteľom zjazdu Asociácie československých ftizeológov s medzinárodnou účasťou, ktorého tematiku tvorila črevná tuberkulóza a význam vlhkého zápalu pohrudnice pre vývoj tuberkulózy. K prednáškam zahraničných odborníkov odznel jediný československý koreferát, ktorého autormi boli primári smokoveckého sanatória Rudolf Křivinka a František Böhm.

Rozlúčka a nové sklamanie

Keď sa po mnohých rokoch spytovali Křivinku na celkovú atmosféru v Tatrách, zaspomínal: "Život pracovníků sanatoria bol velmi družný. Po pracovní době se v létě hrával tenis, pingpong, volejbal, pěstovala se vysokohorská turistika, v zimě se lyžovalo. Po počáteční tatranské idyle přišel tragický podzim 1938. S chmurnými událostmi té doby ostře kontrastovalo modré nebe a sluncem prozářené dny nejkrásnějšího tatranského podzimu."

Po vyhlásení mobilizácie riaditeľ sanatória Eckstein nastúpil ku svojmu útvaru a do Smokovca sa už nevrátil. Zastupoval ho primár Křivinka. V roku l939 postihol aj jeho rodinu osud štátnych zamestnancov českej národnosti, ktorých slovenská vláda bezohľadne zbavila služby a v apríli odovzdal ústav novému riaditeľovi. "Primář Böhm mne 30. června odvezl na popradskou stanici, odejel jsem do Čech, do neznámé budoucnosti..." O päť dní neskôr však už preberal sanatórium v Žamberku. Vyčítal si: "Provedl jsem nerozvážnost, kterou jsem musel těžce odpykat. Já jsem totiž opomněl předem se na sanatorium podívat nebo se o něm alespoň z doslechu lépe informovat. Přechod z tak výborně zařízného a dobře fungujícího smokoveckého sanatoria do sanatoria v Žamberku byl pádem do hlubin noci. Dodnes nepochopím, jak v roce l939 mohly v Čechách existovat tak primitivní léčebny, když na Moravě bylo již přestavěno moderní sanatorium v Jablunkově a když se dokončovalo sanatorium ve Vyšných Hágách."

Nechcel však zbehnúť a navyše po vypuknutí vojny už platil zákaz zmeny pôsobiska. Darilo sa mu získavať prostriedky na technické vybavenie liečebne, predovšetkým na röntgenový prístroj, planigraf a potreby pre bakteriologické laboratórium. Pomery v Žamberku zlepšil do tej miery, že lekári, ktorí tam pracovali, sa rozhodli natrvalo pre liečenie pľúcnych chorôb. Na tomto svojom poste zostal aj po oslobodení Československa. Na návrat do Nového Smokovca už nepomýšľal, hoci stále spomínal.

Prienik na čelo odboru

V roku 1945 sa stal redaktorom odborného časopisu, funkcionárom Čs. pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti, členom poradného zboru ministerstva zdravotníctva pre boj proti tuberkulóze a predsedom jeho ústavnej komisie. Pritom sa venoval svojej habilitácii a výučbe na královohradeckej lekárskej fakulte, ktorú prerušil iba kvôli štipendijnej ceste do Dánska a do Švédska. Riaditeľ sanatória v Žamberku dostal ponuku, aby v pražskej nemocnici Na Bulovke prevzal funkciu primára tuberkulózneho oddelenia. Prijal, ale opäť musel veľa hodín a energie venovať získavaniu diagnostickej technicky a ostatných potrieb. V tom čase mali otvorenú tuberkulózu desaťtisíce našich občanov a tisíce ich umieralo na túto chorobu. Odborníci mali k dispozícii malý počet kvalifikovaného personálu, chýbali postele, nebolo dosť poliklinických zariadení a tie, čo boli, ani rozmiestnením ani vybavením nezodpovedali aktuálnej potrebe. Za takéhoto stavu bol Rudolf Křivinka menovaný za predsedu poradného zboru ministerstva a pod jeho vedením započala cieľavedomá práca na príprave koncepcie a komplexu opatrení boja proti tuberkulóze. Na sklonku roku l952 v rámci reorganizácie čs. zdravotníctva sa stal hlavným ftizeológom. Vo funkcii hlavného odborníka ministerstva presadil, aby tuberkulóza bola v programe zdravotníckeho rozvoja po niekoľko rokov preferovaným odborom a docielil, že dňa 2l. decembra 1955 bolo prijaté vládne uznesenie o opatreniach v boji proti tuberkulóze záväzné pre všetky zainteresované rezorty.

Oddelenie v nemocnici Na Bulovke, kam nastúpil v roku 1949, prebudoval na pracovisko špičkovej úrovne, Výskumný ústav tuberkulózy, ktorý riadil skoro dve desaťročia. S čiastočným úväzkom tam potom pracoval až do konca sedemdesiatych rokov. "Můj život nebyl nikdy procházkou po rozkvětlém sadu, spíše cestou po oranici. Přinesl mně však radost z práce a takové uspokojení z medicíny, které žádné materiální požitky poskytnou nemohou."

JURAJ SZÁNTÓ


Zpět na obsah