Soňa a Zuzana Norisové

Soňa a Zuzana Norisové sú ostro sledované sestry. Dve pôvabné herečky z Malaciek. Soňa (29), členka súboru Radošinského naivného divadla, sa presadila na Slovensku. O šesť rokov mladšia Zuzana je tak trochu českým objavom - muzikálovou hviezdou, ktorá dosiahla obrovskú popularitu najmä vďaka retrofilmu Filipa Renča Rebelové. Stala sa skoro legendárnou postavou, veď o nej David Kraus naspieval dokonca aj pesničku. Možno aj preto v pražskej divadelnej verzii Rebelov už hrať nechcela - v "jej" role budú alternovať slovenské dvojčatá Daniela a Veronika Nízlové, známe ako Tweens. Zahrali si niekoľkokrát aj spolu. V Rebeloch hrala Soňa trochu kuriózne Zuzaninu macochu. Už predtým sa obe sestry stretli na javisku Slovenského národného divadla v Malej nočnej hudbe. Najnovším spoločným projektom sú štýlovo Sestry v Divadle Aréna. Soňa žije v Bratislave, Zuzana v Prahe, dokonca uvažuje aj o českom občianstve. Napriek vzdialenosti však k sebe majú blízko.

Na Slovensko neutekám!

Mladá herečka Zuzana Norisová zažiarila v muzikáli Pomáda a najmä vo filme Rebelové. Zo dňa na deň sa stala z muzikálovej herečky hviezda pretriasaná v médiách. I keď jej práce neubudlo, dnes už nie je tak na očiach. Jednak preto, že jej cesty stále častejšie vedú na Slovensko, odkiaľ pochádza, a tiež preto, že o lacnú popularitu príliš nestojí. Teraz má menšiu úlohu Oktávie v muzikáli Kleopatra a súčasne nakrúca pre Českú televíziu trinásťdielny seriál Strážce duší. Slovenskí diváci ju len nedávno videli v televíznom filme Voľnomyšlienkár po boku Juraja Kukuru...

Rolu v televíznom seriáli Strážce duší, akejsi obdobe seriálu Akta X, ste dostali po úspešnom konkurze. Keď ste naň išli, vedeli ste, o čo ide?

- V podstate nie. Bolo to vlani na jar, v období, kedy som prešla mnohými konkurzmi a rola nie a nie prísť. Podobné pocity mal aj Lukáš Vaculík, ktorý dostal v tomto seriáli hlavnú úlohu. Obaja sme si vtedy hovorili, že sme takí konkurzoví herci. Nakoniec nám to obom vyšlo. Film a televízia sú pre mňa dôležité. S divadlom to má slovenská herečka v Čechách ťažké, na stály angažmán ani nemôže pomýšľať kvôli jazyku.

Aj preto teraz budete hrať na Slovensku?

- Áno, spolu s mojou sestrou skúšame v bratislavskom divadle Aréna hru Sestry, ktorú priamo pre nás napísal režisér Silvester Lavrík. Tiež by som sa mala vrátiť do Nitry, kde som dva roky hosťovala. Režisér Jozef Bednárik tam chystá muzikál, ku ktorému napísal hudbu Andrej Šeban.

Zlé jazyky hovoria, že na Slovensko utekáte...

- To je hlúposť. Dostala som pracovné ponuky, z ktorých mám radosť, preto som ich prijala. Nie je to žiadny útek.

Nemôžete ale poprieť, že o vás teraz nebolo toľko počuť.

- Som tomu len rada. S niektorými časopismi už nespolupracujem. Vyberám si. Spočiatku som zo slušnosti dávala rozhovory všetkým a to bola chyba. Byť mediálnou hviezdou rozhodne nie je mojím cieľom.

Pomáha vám v súkromnom živote, že vás ľudia natoľko nespoznávajú na ulici?

- Často mením účes, takže ani po Rebeloch ma ľudia na ulici príliš nespoznávali. Ak ma niekto predsa len pozná a trebárs v reštaurácii nepretržite sleduje, nie je mi to dva razy príjemné.

V Prahe sa chystá muzikálová verzia filmu Rebelové, znovu v réžii Filipa Renča. Dostali ste ponuku opäť si zahrať Terezu?

- Áno, ale nemohla som prijať, mám toto veľa. Až príliš. Skoro celý február som premaródila, bola som úplne vyčerpaná. Spala som priemerne tri hodiny denne. Teraz projekty skôr odmietam, lebo okrem iného chystám cédečko. Nechcem toho mať toľko. Chcem sa vždy venovať jednej veci poriadne a až potom pracovať na ďalšej.

Hovoríte veľmi dobre po česky. Musíte sa na češtinu ešte sústrediť?

- Chyby robím stále, ale snažím sa stále zdokonaľovať. Mám tu ale aj veľa slovenských priateľov a s nimi sa rozprávam iba po slovensky. Inak automaticky preskakujem zo slovenčiny do češtiny.

Dabujú vás v českých filmoch?

- Vždy chcú a dá mi veľa práce presvedčiť režiséra, nech to so mnou skúsi. Vravím mu: Dajte mi šancu, pérujte ma a ja budem hovoriť správne. Takže nakoniec tak v Rebeloch ako aj v Strážcoch duší hovorím po česky ja. O rolu by som si nikdy sama nepovedala, ale v tomto som bojovníčka. Dokonca sa mi po česky i lepšie spieva.

Vaša samostatná platňa mala vyjsť už vlani. Prečo sa od toho upustilo?

- Kvôli mne, môjmu pocitu. Pesničiek bolo dosť, ale nepáčili sa mi. Nemala som chuť vydávať niečo, za čím si nestojím. Teraz už mám asi desať pesničiek, ktoré sa mi páčia a na ktorých postupne, keď mám chvíľu čas, pracujeme. Už sa teším, keď platňa vyjde a až budem niekde vystupovať so živou kapelou. Pracujem na nej s mojím bývalým priateľom Jurajom Bernáthom. O textárke hovoriť nemôžem, chce zostať v anonymite.

S Jurajom ste sa rozišli vlani, napriek tomu stále spolu bývate. Ako funguje také spolužitie?

- Skvelo. Najprv sme si hľadali každý iný byt, potom sme sa ale dohovorili, že zostaneme bývať spolu. Samozrejme, keď si niekto z nás niekoho nájde, rozsťahujeme sa. Plno ľudí to nechápe, ale nám je dobre. To je úplne iný pocit, keď sa vrátite večer z predstavenia a čaká vás tam mačka a priateľ, ako keď sa vrátite do prázdneho bytu. To si vôbec nedokážem predstaviť, ale aj to ma možno niekedy postretne.

A neuvažujete o tom, že sa k sebe niekedy vrátite?

- Nie, teraz nie. Nám je teraz dobre každému samému.

Vo svojej profesii kombinujete herectvo, spev a tanec. v speve ste sa zdokonaľovali na Konzervatóriu Jaroslava Ježka, ako je to s herectvom a tancom?

- Mám za sebou konzervatórium v Bratislave. Na DAMU by som ísť nemohla, nemala by som na to čas. Herecky sa teda zdokonaľujem praxou. Teraz konečne chodím na tanec a veľmi ma to baví. Začala som tiež posilňovať. Pomáha mi ale tiež joga, tú robím už dva roky každé ráno.

Ste na tom už finančne lepšie?

- Nesťažujem sa. Kedysi som si musela v Prahe privyrábať aj ako čašníčka. Dnes je to iné. Hrám divadlo, muzikál a občas tiež vystupujem na plesoch, firemných večierkoch a diskotékach. Tam spievam väčšinou pesničky z Rebelov. Na byt by som si musela ešte požičať, ale nedostatkom netrpím.

Pripravujem sa na materstvo

Soňa Norisová je jedna z najobsadzovanejších slovenských divadelných herečiek. Okrem predstavení v Radošinskom naivnom divadle účinkuje na Novej scéne v muzikáli Cigáni idú do neba alebo v inscenácii 8 žien. V novembri si zahrá a zaspieva v muzikáli Hair. Režisér Milan Lasica ju obsadil do televíznej inscenácie Modrá ruža, kde sa tiež spievalo, so Stanom Párnickým zas nakrútila Ticho po búrke. V súkromnom živote túži po veľkej rodine, ale uspokojí sa aj s dvoma deťmi. Meno svojho priateľa však úzkostlivo tají.

V inscenácii 8 žien vystupuje len jediný muž. Ten sa kurióznym spôsobom snaží dozvedieť, čo si myslia ženy pod jeho strechou. Toto zistenie ho stojí život. Súhlasíte s názorom autora hry, že svet žien je len pretvárka a intrigy?

- Nemyslím si, že by ženy boli zákernejšie a prefíkanejšie ako muži. To sa o nich len rozpráva. Mám skôr opačné skúsenosti, aj z divadla. Ženský kolektív si zvyčajne dobre rozumel a neboli v ňom žiadne intrigy. Práve naopak, ženy držali spolu. I keď, priznám sa, nevedela som si spočiatku predstaviť, ako to bude fungovať pri skúškach medzi šestnástimi herečkami, ktoré v inscenácii alternujú.

Vzťahy medzi herečkami, ich muži, súkromie, na tom si bulvár zamaškrtí. Váš osobný život však zostáva uchránený...

- Ocitla som sa aj na stránkach bulvárnej tlače, ale nebolo to vo väčšom rozsahu. Snažím sa chrániť si súkromie, aj keď nie vždy sa mi to darí. Novinár by však mal rešpektovať, ak si niečo zo svojho súkromia neželám zverejniť. Zdá sa mi, že v poslednom čase tieto pravidlá porušuje nielen bulvárna tlač, ale aj časopisy, ktoré sa považujú za seriózne.

Cítili ste sa už ublížene?

- Dotklo sa ma, keď istý časopis zverejnil dôvod Zuzkinho odchodu z muzikálu Niekto to rád horúce. Vraj požadovala vysoký honorár. Nebola to pravda. Zuzka sa však nemala ako brániť, pretože čím viac sa snažíte fámy vyvracať, tým väčšmi sa mediálne rozbabrú a nakoniec sa všetko ešte otočí proti vám. Naštvalo ma, keď v časopise uverejnili okrem nepravdivého článku aj adresu, kde bývam. To sa nerobí.

Vaša sestra je vegetariánka. Neprehovárala vás, aby ste zmenili stravovacie návyky?

- Nie a keby sa o to aj pokúšala, asi by neuspela. Ale prestala som fajčiť.

Mali ste dôvod?

- Fajčenie mi prekážalo pri speve, cítila som sa unavená. Ale aj kvôli tomu, že chcem byť matkou a myslím si, že ten človiečik, ktorý vo mne bude rásť, má právo na zdravé prostredie, a to hneď od začiatku.

Máte pocit, že už je najvyšší čas?

- Nechytá ma panika z tikajúcich biologických hodín, ale viem, že už to nie sú len návaly nežnosti, ktoré ma chytali pri pohľade na bábätko. Už si dokážem svoj život predstaviť s dieťaťom a so všetkou zodpovednosťou. Cítim, že na to mám.

Túžite po veľkej rodine?

- Chcela by som aj štyri deti, ale asi zostanem pri nižšom čísle a uspokojím sa aj s dvoma.

Herečka Veronika Žilková, ktorá má doma kopu detí, má svoje priority zoradené zaujímavým spôsobom. Na prvom mieste sú deti, na druhom záhrada a o tretie sa delí práca, psy a muži. Ako je to u vás?

- Deti ešte nemám, ale obsadia, spolu s mojou rodinou, prvú priečku. Určite sa tam zmestia všetci. Kariéra však v mojom živote určite nehrá prvé husle.

Vaši rodičia majú doma dve herečky, nie sú z toho sklamaní? Netúžili po doktorke alebo architektke?

- Nikdy som nemala pocit, že by rodičia boli sklamaní. Možno otec by bol rád, keby sme išli v jeho šľapajach, pretože je lekár. Keď sme si vypisovali prihlášky na strednú školu, po konzervatóriu som si ako druhé povolanie dokonca napísala rehabilitačná sestra. Otec však veľmi rýchlo pochopil, že z toho nič nebude. Stačilo, aby sme so sestrou išli k lekárovi alebo na odber krvi.

Pochádzate z Malaciek. Ešte sa vám nenaskytla herecká rola v záhoráčtine?

- Takú ponuku som zatiaľ nedostala. V Radošinskom naivnom divadle sa rozpráva radošinčinou. To je tiež veľmi milé a originálne nárečie a nie je jednoduché. Potrebujete cítiť jeho melódiu. Vraj mi celkom ide, možno práve preto, že má čosi príbuzné so záhoráčtinou.

U Radošincov ste už osem rokov. Nie je vám tam pritesno?

- Hrám aj inde - na Novej scéne, v Astorke, pracovala som aj v Národnom divadle. Radošinské divadlo mi však dalo veľa príležitostí, možnosť vyhrať sa. Mám pocit, že som tam doma a kvôli ľuďom, ktorí v ňom hrajú, to tak bude navždy.

Soňa o Zuzane a Zuzana o Soni

Kedy ste sa naposledy stretli a porozprávali?

Zuzana: Raz, dvakrát do mesiaca si nájdem čas a prídem na pár dní na Slovensko. Rozprávame sa, ale viac telefonicky.

Aké sú témy vašich rozhovorov?

Soňa: Všetko možné... Radosti, starosti, bolesti, lásky... Sťažujeme sa jedna druhej, radíme si, tešíme sa, keď sa tej druhej niečo podarí.

Aký ste mali vzťah, keď ste boli malé?

Soňa: Ja som, ako typický starší súrodenec, zo začiatku žiarlila na malé bábätko, ktorému zrazu, pochopiteľne, všetci venovali viac pozornosti ako mne. Neskôr mi zasa ohromne imponovalo, keď som sa mala o ňu starať a bola som nesmierne dôležitá. Horšie už bolo, keď mi rodičia dávali Zuzku za príklad. To bolo v období, keď bola istý čas neznesiteľne poriadkumilovná. Rada na to všetko spomínam.

Zuzana: Vždy som bola na ňu hrdá a chválila som sa na základnej škole pred ostatnými, že mám staršiu sestru, ktorá študuje herectvo. Bola som vždy šťastná, keď ma vzala medzi svoje staršie kamarátky na internát a nevedela som sa dočkať, kedy už aj ja budem veľká. Samozrejme, často sme sa hádali, ale máme a mali sme sa vždy veľmi rady.

Čo si najčastejšie vykričíte, alebo vyčítate?

Soňa: Na Zuzke ma niekedy "vytáča" jej božský pokoj, keď sa niekam ponáhľame. A Zuzka mi asi vyčíta to, že ma takéto veci vedia tak "vytočiť".

Čo si neodopriete?

Zuzana: Ja určite čokoládu a všetky druhy sladkostí.

Soňa: Dobrú hudbu, film, maminkine špagety.

Ako najradšej relaxujete?

Soňa: V prírode, najlepšie pri mori. Zvuk mora ma upokojuje. A určite relaxujem radšej s niekým blízkym ako sama.

Zuzana: Buď na našej chatke v Rohožníku s milovanými rodičmi a fenkou Jesinkou, alebo pri mori. Najradšej asi pod vodou. Rady čítame, počúvame hudbu. Určitým druhom relaxu je pre nás aj tanec, raz za čas sa "vyblbneme" na diskotéke.

(bel), (skal), (žila)

---

Zpět na obsah