Historik, spisovateľ a výtvarník Milan Augustín

Európanstvo či vlastenectvo? Alebo európanstvo a vlastenectvo? Či to možno zlúčiť? Na jednej strane čítame o pochybách užitočnosti prebývania v spoločnej Európe - napríklad prezident Václav Klaus uviedol pri návšteve Francúzska za najväčšiu výzvu súčasnosti nenechať sa rozpustiť v Európskej únii. Na druhej strane, prezieravo odhadujúc budúcnosť, nadobúdame dojem, že práve a jedine v spoločnej Európe je naše miesto. Ako to bude, či a nakoľko sa v Európe nájdeme, či sa nám bude ľahšie, plnšie, jednoduchšie, ozajstnejšie (blahobytnejšie-lebo aj to spájajú mnohí ako výlučné či popredné kritérium) žiť a čo budeme musieť obetovať, to asi dokážeme povedať až po uplynutí náležitého času. Aj to každý po svojom - podľa veku, pragmatickému či romantickému založeniu a z toho vyplývajćich hodnotových kritérií, sile spomienkového optimizmu, a tak ďalej. Jedna z veličín, ktorá nás bude utvrdzovať vo vrastenosti do istého priestoru aj v budúcnosti, bude umenie. Pomôže nám aj pomocou hĺbkového vnímania pochopiť veci, ak zlyhajú racionálne mechanizmy.

Milan Augustín, historik, spisovateľ, výtvarník má o udržaní svojskosti vo väčšom celku svoju predstavu. Skúmaním histórie Slovenska, chodením jeho terénom a načúvaním hlasov v toku času, ale aj akoby z jeho hlbín, podáva obraz krajiny. Ten, písaný slovom, podal vo viacerých knihách. "Cesty medených a bronzových bohov", "Kovové križovatky pani histórie". K banskoštiavnickej minulosti sa vrátil knihou "Posledný súd štiavnického baníka" (1996). No a potom nasledovali významné knihy "Hľadanie vzťahov I". a "Hľadanie vzťahov II." (1996-97). Podáva tu históriu osídlenia územia Slovenska a vývoj maďarsko-slovenských vzťahov od prvopočiatkov až podnes.

Pohľad výtvarníka predostiera Milan Augustín z času na čas na rôznych výstavách. Nedávno (od polovice júna do polovice júla) to bola výstava v Štátnom kaštieli a múzeu vo Sv. Antone pri Banskej Štiavnici. To je jeho rodný kraj, tam trávi po Bratislave najviac času. Že je s tým krajom zrastený, že vyhmatol jeho charakter, a to aj po časovej osi, je, myslím, z obrázkov zrejmé. V skladačke k výstave čítame o Milanovi Augustínovi z pera Petra Jaroša okrem iného toto:

"V podsitnianskom kraji vznikajú jeho analýzy dávnej sopečnej krajiny, jej pohybov a zmien. Vracia sa akoby do romantického obdobu, obdivuje zmeny počasia, východy a západy Slnka. kovový jas krajiny pri splne Mesiaca. Hmly a vetrom kmásané súbory oblakov nad touto krajinou. Majestát mesta Banskej Štiavnice a krása Vindšachty a jej okolia spolu s majestátom legendami a povesťami opradeného Sitna. Hľadá esenciálny fenomén tejto krajiny, ktorá toľkým generáciám učarovala a predsa je stála a večná ako v prvú hodinu tohto sveta a pritom stále sa meniaca v kozmickom poriadku, ktoráho zmysel ešte nepoznáme. Ak sa pozorne zahľadíte do týchto obrazov, objavíte čaro nielen tejto krajiny, ale i čaro rozprávkového sveta, v ktorom žili víly a permoníci a generácie baníkov, hutníkov, študentov a všetkých, ktorí oddávna oživovali tento kraj."

JARMILA WANKEOVÁ

---

Zpět na obsah