SLOVENSKÉ DOTYKY
 

FESTIVAL, KTORÝ SA STÁVA NAJMÄ ROZHOVOROM

Art Film Trenčianske Teplice

Svetoznáme kúpele Trenčianske Teplice, malebne umiestnené v kotline Strážovských hôr, nie sú známe len Hudobným letom, ktorého tradícia siaha až k predvojnovým rokom (dnes už málokto vie, že sa tam v roku 1937 konal prvý Európsky festival komornej hudby), ale okrem ďalších zaujímavých kultúrnych akcií aj Medzinárodným filmovým festivalom ART Film, ktorého deviaty ročník prebiehal v tretej júnovej dekáde. Význam, ktorý tejto akcii priznávajú aj slovenskí politici, potvrdila prítomnosť premiéra Mikuláša Dzurindu na začiatku festivalu a ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana v jeho závere.

Organizátori festivalu si už od prvých rokov jeho trvania dali do vienka "predstaviť najnovšie medzinárodné i národné filmy o umení a umelcoch, podnietiť záujem o tento druh filmového umenia, zvýšiť jeho publicitu, ako aj záujem producentov, distribútorov, televíznych spoločností a kultúrnych inštitúcií o film. Ďalej podporovať a iniciovať nové diela o umení a umelcoch u poslucháčov vysokých filmových a televíznych škôl. Vytvoriť priestor pre kontakty, dialógy a výmenu skúseností medzi filmármi z celého sveta, a tým podporovať kultúrnu integráciu do nového tisícročia..."

Medzi tohoročné novinky patrilo najmä udeľovanie ceny Zlatá kamera ako uznanie za celoživotné úsilie o rozvoj slovenského filmu. Prvýkrát Zlatú kameru z rúk slovenského premiéra prevzali režisér Martin Hollý a filmový novinár a publicista Pavel Branko. K udržaniu kontinuity je nepochybne dôležité, aby aj nastávajúca generácia z radov filmových tvorcov, ktorá patrí medzi najčastejších návštevníkov ART Filmu, vedela, že slovenský film má svoju históriu a tú niekto vytváral.

Už tradične bola odovzdávaná aj národná cena IGRIC. Podľa štatútu sa ňou každoročne oceňujú najvýznamnejšie tvorivé činy v oblasti filmovej a televíznej tvorby. Tento rok porota udelila za audovizuálnu tvorbu v roku 2000 dvadsať výročných cien a prémií. K oceneným patrili herci, režiséri i scenáristi. In memoriam získal cenu IGRIC scenárista a dramaturg Tibor Vichta.

Príjemným prekvapením sa pre návštevníkov festivalu stala autogramiáda filmových a divadelných hercov. Takmer dvadsať umelcov, medzi inými Ladislav Chudík, Milka Vášáryová, Peter Mikulík, Anna Šišková, Zuzana Kronerová, Peter Maco Debnár, Marián Slovák, dávali v kúpeľnej dvorane svojim obdivovateľom podpisy. Možno povedať, že sa už stalo akousi tradíciou, že každý významnejší slovenský herec aspoň na deň navštívi tento festival. Medzi ďalšie zaujímavé body tohtoročného programu patril seminár o uplatnení autorského práva a jeho výnimiek s J. Sullivanom, a tiež o autorskom práve ako prekážke tvorby s Krzystofom Zanussim. Ďalej to bola vernisáž výstavy fotografií člena festivalovej poroty Ramzesa Marzouka, tele-most s Jerzy Stuhrom, režisérom a hercom z Krakova, ktorý nemohol byť osobne prítomný počas uvedenia svojho filmu "Veľké zviera". V rámci programu "Vé štyri - stredoeurópske konfrontácie", sa predstavili filmy viszegrádskej štvorky. České filmy zastupovali "The Plastic People of the Universe" a "Proroci a básnici". Z troch maďarských filmov som videl len "Zázračného mandarína" na motívy baletnej hudby Bélu Bartóka. Z poľských filmov úprimne odporúčam film "Prímas - tri roky z tisíca", ktorý predstavil portrét kardinála Štefana Wyszynského. Už len kvôli porovnateľným osudom s pražským arcibiskupom Josefom Beranom, ktorý bol šestnásť rokov internovaný, by bolo možno dobré, aby film aspoň v televíznom uvedení poznala aj tunajšia verejnosť. Výberová komisia pripravila aj prezentáciu britských, francúzskych a japonských filmov. Zaujímavé bolo aj oboznámenie sa s dánskou dokumentárnou tvorbou. Menej známa egyptská produkcia sa predstavila v cykle "Svetlo Egypta". Na festivale bolo možno vidieť aj retrospektívu tvorby Giuseppe Tornatoreho.

Ocenenie Hercova misia tento rok udelili Emílii Vášáryovej, Jiřímu Bartoškovi a Jean-Paul Belmondovi. Český "filmový lev" a riaditeľ karlovarského festivalu Jiří Bartoška podľa agentúry TASR strávil prvú festivalovú noc v Trenčianskych Tepliciach v jednom z kasín. "Bol som tam len do štvrtej ráno a vyhral som asi dvadsať tisíc", komentoval pri to pri káve. Vo festivalových kuloároch sa však hovorilo, že sa do hotela vrátil až o šiestej ráno. Emília Vášáryová, stále pôvabná ako dievčatko, pripomenula, že bolo obdobie, keď kvôli rodinným povinnostiam nemohla veľa cestovať a musela odmietať mnohé ponuky. Potom však často hrávala v inscenáciách, ktoré každý pondelok bežali na federálnom televíznom okruhu, a tie jej priniesli popularitu. Kvôli prítomnosti Jean-Paul Belmonda bolo avizovaných pätnásť autobusových zájazdov zo všetkých kútov Slovenska a dokonca aj z Moravy. Belmondo vo svetlom obleku, opálený a so širokým úsmevom, sršal elánom a vôbec nebolo poznať, že za dva roky bude sláviť sedemdesiatku. Otázka istej novinárky na jeho pocity na prahu sedemdesiatky určite nepatrila k najtaktnejším otázkam tlačovej besedy, ale "na Slovensku je to tak". Jean-Paul Belmondo sa však nedal zaskočiť, zasmial sa a povedal, že vek pre neho nie je tak dôležitý, pokiaľ mu slúži zdravie a trvá záujem publika o jeho prácu. Pripomenul, že nakrútil 68 filmov, ale ak by mal každý taký ohlas ako "Na konci s dychom", tak už dávno stojí jeho socha v Louvri. Rozprával tiež o vplyve rodinného prostredia, v ktorom vyrastal. Jeho otec bol významný francúzsky sochár a na návštevy k rodičom prichádzali známe osobnosti francúzskej kultúry. To všetko ho nepochybne poznamenalo.

Predsedom poroty bol tento rok režisér Juraj Jakubisko. V súťažnej kategórii Art fiction, kam patrili celovečerné hrané filmy, získal ocenenie Zlatý kľúč za najlepšiu réžiu austrálsky film "Bohyňa roku 1967" a Zlatý kľúč za najlepšiu kameru dostal holandský film "More, ktoré rozmýšľa". Veľký záujem už tradične býva aj o súťažnú sekciu študentov filmových škôl, ktorá nesie nátov Na ceste. Finančnú prémiu ex aequo získali nemecký film "Lenivé nedeľné popoludnie" a český film "Moloch". V súťažnej kategórii Artefakty získal Zlatý kľúč rakúsky film "Copy Shop", Strieborný kľúč portugalský film "Henry" a Bronzový kľúč severoírsky film "Chihuahua".

Predsedníčka festivalového výboru Božidara Turzonová predviedla odevnú kolekciu módnej návrhárky Veroniky Gall. Na otvárací ceremoniál prišla v šatoch vínovo červenej farby, ktoré neboli priveľmi výnimočné, zato na záverečnom ceremoniáli očarila v toalete nugátovej a korálovej farby. Skutočne jej veľmi pristala.

V závere festivalu, už v narážkach na budúci desiaty ročník, sľuboval jeho riaditeľ Peter Hledík oveľa viac, než doteraz ponúklo deväť ročníkov. I porota v tomto smere vyhlásila, že "deväť ročníkov ART Filmu vytvorilo významný most, ktorý pomáha kinematografii preklenúť ťažké obdobie medzi komerciou a tvorbou. Prajeme si, aby desiaty ročník ART Filmu nebol len bilanciou minulosti, nostalgickou upomienkou, ale aby sa stal predovšetkým rozhovorom o našej súčasnosti a budúcnosti".

Vladimír Skalský


Zpět na obsah