Úvodník

Pred štyrmi rokmi som na stránkach Slovenských dotykov sumarizoval, čo sa v česko-slovenských vzťahoch zmenilo za štvorročné volebné obdobie v oboch krajinách. Pochopiteľne, významnou súčasťou česko-slovenských vzťahov sú aj podmienky pre život a rovnako aj aktivita slovenskej komunity v Česku a českej na Slovensku. Zmeny, ktoré prišli po voľbách v roku 1998, boli doslova revolučné. Po páde mečiarizmu a odoznení určitých negatívnych predsalen existujúcich resentimentov z rozdelenia Česko-Slovenska sa začali diať veci. Prijala sa legislatíva umožňujúca dvojité občianstvo, české vysoké školy sa otvorili tisíckam slovenských študentov, dokončilo sa delenie majetku, doriešila otázka vzájomného zdravotného poistenia, v Česku sa prijal menšinový zákon...

Zdalo by sa, že na roky 2002-2006 už príliš úloh v tejto oblasti nezostalo. Opak je však pravdou a jednotlivé výzvy nás dokonca aj v tejto chvíli ešte iba čakajú.

V uplynulom štvorročnom období priniesol pochopiteľne najviac zmien vstup oboch krajín do Európskej únie - v prípade Česka a Slovenska to však predsa len nebolo až také razantné, lebo možnosti pracovať a študovať v druhej krajine či procedúry pri prechode hraníc boli už predtým pomerne eurokonformné. V únii sa ešte posilnil význam spolupráce stredoeurópskych krajín v rámci projektu V4. Určitý význam má, že sa v Česku prijala Európska charta regionálnych či menšinových jazykov. Tá priniesla pre slovenčinu v Českom prostredí predovšetkým medzinárodnoprávnu garanciu jej súčasného postavenia de facto druhého úradného jazyka. Na Slovensku sa prijal zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí. V nadväznosti na to vznikol Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí ako miesto, kde sa sústredila celá predtým rozptýlená agenda. Previedli sa tam aj grantové programy, rok predtým aspoň čiastočne navýšené, hoci stále sa pohybujú na úrovni o rády nižšej než v prípade iných stredoeurópskych krajín, napríklad Maďarska či Poľska. Ďalším plusom je nový volebný zákon, ktorý umožňuje slovenským občanom zo zahraničia voliť korešpondenčne. Po prvý raz sa tento modus aplikoval práve pri ostatných parlamentných voľbách a symbolicky tak uzavrel hodnotené obdobie...

Polemika o slovenských reformách, zatiahnutá do českej predvolebnej kampane v tomto roku, bola vari jediným tieňom na inak až bezpríkladne príkladných česko-slovenských vzťahoch. Žiadne hlboké jazvy to však rozhodne nezanechalo, šrámy boli povrchové.

A čo by mali byť úlohy do ďalšieho obdobia?

Stále sa nepodarilo urobiť významné kroky proti postupnej strate vzájomnej zrozumiteľnosti našich jazykov, teda najmä proti tomu, že české deti stále menej rozumejú po slovensky. Túto pasívnu dvojjazyčnosť, receptívny bilingvizmus, treba podporiť v školstve a v médiách, najmä elektronických a na prvom mieste v Českej televízii. V uplynulom období vydal Slovensko-český klub Čítanku modernej slovenskej literatúry pre (české) stredné školy i ďalšie publikácie, uskutočnili sa projekty Pedagogickej fakulty Univerzity Palackého i klubu, odborne tému spracúva Kabinet slovakistiky na FFUK v Prahe i pracoviská na Slovensku, záujem o riešenie problematiky deklarovalo aj české ministerstvo školstva. Napriek tomu rozhodujúci prielom v oblasti školstva zatiaľ nenastal. Podobne Česká televízia venuje Slovákom, slovenčine i národnostným menšinám o čosi väčší priestor, ale razantnejšie pokroky si sľubujeme až od nedávno započatého seriózneho dialógu medzi týmto médiom a Radou vlády pre národnostné menšiny.

Ďalším boľavým miestom sú grantové programy, z ktorých sa financujú tradičné česko-slovenské aktivity a aktivity Slovákov v Česku a Čechov na Slovensku. Mnohokrát sme už na stránkach Slovenských dotykov rozoberali potrebu po piatich rokoch konečne zvýšiť objem podpory národnostných menšín (najmä médií, ale aj kultúrnych aktivít) zo strany českého ministerstva kultúry. Tento rok už došlo k naozaj závažnému ohrozeniu vydávania periodík ako sú aj naše Slovenské dotyky. Podobné problémy má zrkadlovo aj česká menšina na Slovensku. Rovnako podpora zahraničným Slovákom a Čechom (medzi nimi teda aj podpora Slovákom v ČR zo strany Slovenska a Čechom na Slovensku zo strany Česka) je - ako som sa toho už dotkol - stále pomerne malá. Záväzky z Európskej charty regionálnych či menšinových jazykov by mohol napĺňať aj samostatný program. Nehľadiac na to, že by sa mal nájsť účinnejší model, ako v prospech česko-slovenských vzťahov využiť eurofondy.

Aj v legislatívnej oblasti sú ešte malé podĺžnosti. Stále sú určité skupiny ľudí, napríklad reemigranti, ktorí by si zaslúžili prístup k dvojitému občianstvu. Vyhodnotiť treba aj pomerne komplikovaný spôsob korešpondenčných volieb zo zahraničia. Zrušiť by sa malo ustanovenie, podľa ktorého sa nemôže stať poslancom Národnej rady SR slovenský občan bez trvalého bydliska na Slovensku (to odporuje ústavnému princípu rovného prístupu občanov k voleným a iným verejným funkciám). Určité zmeny bude vyžadovať nedávno prijatý zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Je toho viac.

No a najmä, treba rozvíjať všetky slovenské aktivity v Česku, české na Slovensku, všetky spoločné projekty - či už ide o festivaly, vydavateľskú alebo akúkoľvek inú činnosť. To už je ale naozaj záleží od nás všetkých viac, než od vlád. Tie musia vytvárať iba predpoklady. Treba povedať, že vôľu k tomu politické sily prakticky naprieč svojím spektrom, zdá sa, majú, hoci nie vždy sa ju podarilo bezo zvyšku pretaviť do reality...

VLADIMÍR SKALSKÝ

---

Zpět na obsah