S Lindou Hammelovou

Aj keď je drobnejšia, Lindu Hammelovú (31) neprehliadnete. Dlhé ryšavé vlasy jej rozverne padajú do tváre, hovorí podmanivým hlasom. Ak si to chcete overiť na vlastné uši, nalaďte si pražské alternatívne Rádio B1. Dcéra slovenského speváka Pavla Hammela tam moderuje vlastnú reláciu. Občas aj spieva. Nakrútila skladbu so známou českou skupinou Tatabojs alebo ústrednú pieseň slovenského filmu "O dve slabiky pozadu". V Prahe žije šesť rokov. Pochádza z Bratislavy, kde bola jednou z najobľúbenejších moderátoriek kultovného Rádia Ragtime.Vyštudovala filmovú a televíznu produkciu.

Prišli ste do Česka kvôli mužovi, ako to už u slovenských žien obvykle býva?

Presne tak, bola to klasická červená knižnica. Zamilovala som sa do jedného českého dídžeja. Robila som s ním rozhovor pre vtedajšu televíziu Luna, kde som pripravovala hudobnú reláciu. Láska na prvý pohľad. Bolo leto, chodila som za ním do Prahy na prázdniny. Láska síce po dvoch mesiacoch pominula, ale z prázdnin je dnes už šesť rokov.

V českom rádiu moderujete už viac ako tri roky a po slovensky.

Aj keď som tu už dlho, na češtinu si v rádiu zatiaľ netrúfam. Hoci je pravda, že v bežnom živote už hovorím prevažne po česky.

Aj kávu ste si objednali po česky. Nevedieť, že ste Slovenka, nepoznala by som to.

Hovoria, že som jedna z mála Slovákov, na ktorých to nie je poznať. Češtinu mám "odposlouchanou", dokážem sluchom zachytiť zvuk cudzej reči. Keď však hovorím po česky dlhšie, občas niekto zaregistuje:,,Aha, ty asi nie si z Čiech." Ale "hádžu" ma skôr na Moravu, kde sa podobne ako na Slovensku hovorí mäkšie.

Niektoré české slová znejú úplne odlišne ako ich slovenské náprotivky. Dávate si na to v rádiu pozor?

Dávam si na to pozor, respektíve radšej použijem český výraz. To ale nevnímam ako problém. Skôr mi prekáža, že mi niektoré slovíčka prídu na um skôr po česky a až potom po slovensky. Niekedy mi aj v éteri české slovo neplánovane ujde.

Takže už v češtine premýšľate.

Áno. Niekedy mám dokonca problém "precvaknúť" z jednej reči na druhú, aj keď so Slovákmi sa v Česku samozrejme rozprávam po slovensky. Je mi trápne, keď napríklad telefonujem so sestrou alebo s rodičmi a ujde mi "víš" alebo iné české slovo. Som rada, že moderujem v rádiu, tam sa môžem na slovenčinu sústrediť. Rozhodne nehodlám prejsť na češtinu ako na svoj, nazvime to, rodný jazyk.

Je nutné, aby Slovák hovoril v Česku po česky, je to ústretový krok voči domorodcom?

Často sa stretávam s tým, že ma Česi samotní nabádajú, aby som hovorila po slovensky. Vraj nech sa s češtinou netrápim. Mladí ľudia pod dvadsaťpäť rokov sa už ale na slovenčinu nechytajú a nerozumejú jej, takže čeština je v týchto prípadoch naozaj nevyhnutná a ako ústretový krok ju aj vnímam.

Neplánujete teda časom po česky hovoriť aj v rádiu?

Ani ja ani rádio to v pláne nemáme. Napokon nie som tam jediná slovenská moderátorka. Máme ešte jedného kolegu, ktorý má už síce silný český akcent, ale tiež rozpráva po slovensky.

Aké sú ohlasy poslucháčov?

Všetky boli zatiaľ pozitívne. Že je fajn počuť zase v éteri slovenčinu, aké je to sladké, aké sú slovenské dievčatá pekné, skrátka klasické reakcie. Keď ľudia volajú do rádia, pretože chcú napríklad zahrať pesničku, často začnú sami po slovensky a všetci z toho máme dobrú zábavu. Skrátka žiadne negatívne reakcie nie sú.

O čom je vaša relácia?

Nie je ničím špecifická, je to denný prúd muziky, ktorú mám rada. Pohybujem sa hlavne v chill outových, down tempových a jazzových vlnách, čo je všetko príjemná, pomalá muzika.

Ako ste si v Prahe zvykli? Bez problémov?

Zvykla som si vcelku dobre, asi lepšie, ako keby som prišla do Londýna alebo do Paríža. Do Prahy som už predtým chodila často, takže som šla do známeho prostredia. A mala som šťastie, že som "naďabila" na príjemných ľudí a na dobré príležitosti. Práve v čase, keď som sem prišla, hľadali človeka do školy dídžejov. V podstate som sa o túto školu starala a na to sa nabaľovali ďalšie kontakty. Momentálne pracujem hlavne ako produkčná v agentúre, s ktorou pripravujeme rôzne akcie pre firmy, napríklad tlačové konferencie alebo promo aktivity.

A čo vaša práca na hudobných festivaloch?

Na festivaloch pracujem ako takzvaný artists service, často sa starám o hlavné hviezdy. To znamená čakať ich na letisku, ísť s nimi do hotela, z hotela na miesto koncertu, odtiaľ na večeru a podobne. Robím to počas celého roka a nielen na festivaloch. Sprevádzala som napríklad skupinu The Cardigans alebo speváka Marylin Mansona.

Ale sama tiež spievate.

Príležitostne spievam s dídžejmi, práve chystám s mojou dvornou dídžejkou Katchou projekt na letné festivaly. Občas niečo naspievam Janovi P. Muchowovi (známy český tvorca hudby - pozn. red.), alebo ak ma niekto zavolá do nejakého projektu. To bol aj prípad piesne 90-60-90, ktorú som naspievala so skupinou Tatabojs.

Nakrútili ste aj pieseň "Len" z úspešného slovenského filmu "O dve slabiky pozadu".

Ešte som ju ale ani celú nepočula, ani nevidela videoklip.

Ale je dobrá.

Ďakujem, neviem (smiech).

Čo na váš odchod do Česka hovoril otec?

Myslím, že to vnímal pozitívne. Je rád, že tu mám väčšie možnosti a je mi tu dobre. A kedykoľvek môžem ísť domov alebo naši môžu prísť sem.

Ako často domov chodíte?

Raz mesačne, čo je pomerne často. Ale doma to tak neberú, mama sa ma stále pýta, kedy sa už vrátiš z tej Prahy domov. Stále to vníma tak, že som tu šiesty rok na výlete.

A chcete sa niekedy vrátiť natrvalo na Slovensko?

Aj keď neviem kedy, počítam s tým. Bratislava ma stále baví. Chodím po tých istých uličkách a stretávam tých istých kamarátov. Som rada, že sa tam nič nemení.

Ktoré mesto má väčší esprit, Praha alebo Bratislava?

Prahu som nikdy nevnímala ako mesto, z ktorého by som bola uveličená. Beriem ju ako miesto, kde žijem. Samozrejme je krásna, ale na mnohých známych miestach, napríklad na Petříne, som ešte ani nebola. Skrátka nemám z Prahy pocit, ako keď navštívim napríklad Paríž. Bratislava je pre mňa stále domov. Dnes by som tam asi nevedela žiť, po troch-štyroch dňoch už nemám kam ísť a čo robiť, ale raz sa tam určite vrátim. Nehodlám sa ani vzdať slovenského občianstva. Som Slovenka a Slovensko je môj domov.

GABRIELA BACHÁROVÁ

---

Zpět na obsah