SLOVENSKÉ DOTYKY
 

VESMÍRNA STÁLICA

Eugen Andrew Cernan

Mnohí malí chlapci a neraz i dievčatá, snívajú o kariére kozmonauta, ktorý objavuje nové planéty, lieta v raketopláne a po návrate z kozmu je všetkými oslavovaný a obdivovaný. Skutočnosť je však trochu odlišná. Detská fantázia nevie obsiahnuť, čo všetko povolanie vesmírneho cestovateľa obnáša. Je náročné tak na psychiku, ako i na fyzickú kondíciu. V niektorých predsa len túžba stať sa kozmonautom pretrvá a už ich takmer nič nemôže odradiť od zámeru premeniť svoj sen na realitu. Odhodlanosťou a vytrvalosťou sa môže popýšiť aj americký kozmonaut so slovenskými i českými predkami - Eugen Andrew Cernan - posledný muž, ktorý stál na mesiaci a zo svojho slovníka vyškrtol slovo "nemožné".

Malý Eugen započal svoju plodnú životnú púť 14. marca 1934 v Bellwoode v Chicagu. Po svojich prarodičoch z otcovej strany (Černanovcoch), pochádzajúcich z Vysokej nad Kysucou, dostal do vienka slovenské gény a po prarodičoch z matkinej strany (Cihlářových), pochádzajúcich z Bernartic pri Tábore, zase české gény.

Od malička ho fascinovala a priťahovala technika a lietanie, a preto štúdium elektrotechniky na Purdue University a následne US Navy Postgraduate School boli jasnou voľbou. Po rokoch štúdia slúžil ako pilot vojenského námorníctva a v októbri roku 1963 sa stal členom 3. skupiny kozmonautov NASA. Po prvýkrát si naostro mohol vyskúšať prednosti skafandru, keď ako pilot Gemini 9A v roku 1966 vzlietol na obežnú dráhu a stal sa tretím človekom, ktorý vystúpil do voľného priestoru. V Apolle 10 sa zúčastnil letu k Mesiacu a tu pilotoval mesačný modul Snoopy. Stal sa veliteľom výpravy Apolla 17 a spolu s geológom H. Schmittom uskutočnil 6. pristanie na Mesiaci, na povrchu ktorého strávil 75 hodín a z toho 22 hodín pri výstupoch nevyhnutných pre výskum a vedu.

Cernan patrí k vesmírnym veteránom s vesmírnym prachom na čižmách a odrazom hviezd v očiach, ktorí dostali príležitosť odpútať sa od zemskej príťažlivosti a dvakrát stáť na povrchu Mesiaca. Vo vesmíre strávil celkovo 23 dní 14 hodín 16 minút a 22 sekúnd.

Keď opúšťal povrch mesiaca v roku 1972 boli zaznamenané slová, ktorými sa lúčil s týmto vesmírnym telesom: "Dnešná americká výzva predurčuje smer ľudského usilovania, som na schodíkoch a vstupujem do prielezu." Behom svojho pobytu mal Eugen so sebou malú československú vlajočku, ktorú neskôr v roku 1974 chcel odovzdať Československu, ale vtedajší prezident Gustav Husák ju odmietol prijať. Dnes zdobí pilier najväčšieho českého ďalekohľadu v ondřejovskej hvezdárni.

Eugen Andrew Cernan viackrát navštívil Česko i Slovensko (tu v roku 1994 obdržal čestné občianstvo) a pri svojej poslednej návšteve v marci roku 2002 prezradil čo-to o svojom živote. Cernanovi rodičia nenaučili svoje deti po slovensky či po česky, práve naopak, ak sa chceli rozprávať pred deťmi tak, aby im nerozumeli, hovorili po slovensky a po česky. Eugenovi prarodičia, ktorí žili na farme vo Wisconsine celý svoj život, rozprávali výhradne po slovensky. I Eugen pochytil niekoľko slovíčok, keď počúval, ako starý otec kričí na dobytok. Niet sa čo diviť, že túto slovnú zásobu nerád oprašuje.

Na otázku, ako ho zmenil jeho pobyt vo vesmíre, odpovedal so zanietením: "Som rovnaký človek, akým som býval pred letom na Mesiac. Len bohatší o tú zvláštnu skúsenosť. Je to skúsenosť, ktorá v človeku vyvolá skromnosť. Keď sa pozeráte na Zem z takej odlišnej perspektívy, konec-koncov sa ani na ňu nepozeráte dole, ale smerom hore, vzhliadate k nej. Vnímate jej úžasnú dynamiku, jej pohyb má logiku a účel, ktorý je mimo nášho chápania. Vtedy som si uvedomil, že tu veda stretla svojho protivníka. Niektoré otázky nemožno zodpovedať vedecky. Každý by mal mať možnosť pozrieť sa takto na svoj domov a myslím si, že svet by bol potom určite iný."

Kozmonaut Cernan v zdraví prežil dvakrát haváriu vrtuľníka, prvá z nich sa odohrala pri jeho návšteve Česka, pri obci Okrouhlá, keď sa vrtuľníku minulo palivo. Druhú prežil, keď sa s ním zrútil vrtuľník NASA do Banana River neďaleko Kennedyho vesmírneho strediska na myse Canaveral. Len domýšľať si môžme, či za to, že obe havárie prežil v zdraví, vďačí svojej šťastnej hviezde alebo náročnému a tvrdému výcviku.

V kozmonautike nie je Eugen Andrew Cernan neznáme meno, ba práve naopak. Podľa tohto vesmírneho cestovateľa bola pomenovaná i planétka číslo 12790 objavená na Kleti. Dnes už nie je preň výnimočný pohľad na ticho si plávajúcu modrú planétku vo vlnách vesmírneho mora a na rozdiel od väčšiny nás obyčajných smrteľníkov vie, aký je to pocit, byť obklopený nekonečným vesmírom.

MARTINA MITTERPACHOVÁ


Zpět na obsah