Prvé eurovoľby na Slovensku

Rovnako ako v ďalších deviatich krajinách, aj na Slovensku sa v júni po prvý raz konali voľby do Európskeho parlamentu. Tie slovenské eurovoľby boli aj z celkového pohľadu veľmi zaujímavé, ba až anomálne. A to už účasťou. Účasť v takmer všetkých pristupujúcich krajinách (okrem Cypru, Malty, Litvy a Lotyšska) bola pre Brusel sklamaním, Slováci však ako jediní nedosiahli ani na métu dvadsiatich percent a so 16,96-percentnou účasťou skončili suverénne poslední. Napriek odhadom analytikov nízka účasť nepomohla stranám s tradične najdisciplinovanejším elektorátom (HZDS, KSS), ale naopak vládnym stranám. To je samo osebe ďalšou zaujímavosťou, pretože vo veľkej väčšine krajín (dá sa povedať, že v 21 z 25) zvíťazili opozičné sily. A ak už niektoré vládne zostavy unikli hnevu voličov, boli to spravidla tie, ktoré sa ujali moci iba celkom nedávno - to je prípad Španielska či Grécka. Na Slovensku získala vládna koalícia osem kresiel zo štrnástich. Víťazstvo patrí premiérovej SDKÚ (3 kreslá) pred opozičnými Ľudovou stranou-HZDS (3) a favorizovaným Smerom (3). Rovnako 3 kreslá získalo ešte vládne KDH a 2 Strana maďarskej koalície, ktorá je rovnako členom vládnej zostavy. Zaujímavosťou je i výrazné víťazstvo síl hlásiacich sa k Európskej ľudovej strane (ELS-ED). Jej členmi sú všetky úspešné vládne strany, o vstup do nej sa dlhodobo pokúšala aj Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko. Nepríjemnou kuriozitou je aj spor o platnosť kandidátky národných strán SNS-PSNS, kvôli ktorému je pred súdmi spochybnená sama platnosť volieb.

Na voľbách sa z celkového počtu 4 210 463 osôb zapísaných do zoznamu voličov zúčastnilo 714 508. To predstavuje 16,96-percentnú účasť. V celoeurópskom meradle prišlo k voľbám 45,5 percenta oprávnených voličov (49,0 percenta v "starej" pätnástke, 26,4 percenta v pristupujúcich krajinách. V Česku bola účasť 28,32-percentná. Slovenskému debaklu sa najviac priblížili Poliaci s 20,0 percentami odovzdaných hlasov. Spomedzi krajov sa "najaktívnejšie" prejavil Bratislavský. Účasť v ňom ako v jedinom kraji presiahla 20-percentnú hranicu, konkrétne dosiahla 20,23 percenta. Naopak, najnižšia účasť bola zaznamenaná v Trnavskom (15,48 percenta) a Košickom kraji. (15,84 percenta). Spomedzi okresov najvyššiu účasť zaznamenal okres Bratislava I. Na voľbách sa v ňom zúčastnilo bezmála 30 percent osôb oprávnených voliť. Účasť nad 20 percent dosiahli aj ďalšie bratislavské okresy (všetky až na Bratislava V) či oravské okresy Dolný Kubín a Tvrdošín. Naopak, najmenší záujem o voľby bol v okrese Snina - 11,19 %. Nad 13 percent sa neprehupli ani okresy Čadca, Malacky, Senica a Vranov nad Topľou. Len v jednej z obcí sa na voľbách zúčastnili všetci registrovaní voliči (22). Ide o Poproč (okres Rimavská Sobota). Naopak, v obci Červeňany (okres Veľký Krtíš) svoje právo nevyužil ani jeden z 29 potenciálnych voličov.

Kandidujúcim stranám bolo odovzdaných 701 595 platných hlasov. Najviac z nich dostala premiérova SDKÚ (119 954, teda 17,09 percenta). Zaujímavou zvláštnosťou volieb je, že zisky ďalších troch strán boli veľmi podobné - od 119 582 do 113 655. Rozhodovali teda nepatrné rozdiely - veď SDKÚ vyhrala voľby o 372 hlasov. Na základe počtu získaných hlasov si 14 poslaneckých mandátov v Európskom parlamente rozdelilo päť strán: SDKÚ (3 mandáty), HZDS (3), Smer (3), KDH (3) a SMK (2). Prepadla vládna ANO, parlamentná KSS i Slobodné fórum.

Občania mohli využiť právo prednostného hlasovania - zakrúžkovať jedného z kandidátov. Z voličov piatich úspešných strán túto možnosť najviac využili voliči HZDS - 80,39 percenta prednostných hlasov z platných hlasov, najmenej voliči SMK - 66,74 %. SMK je pritom ale jedinou stranou, kandidátovi ktorej sa podarilo "prekrúžkovať" sa do Európskeho parlamentu. Árpád Duka-Zólyomi, kandidát č. 3, predbehol kandidáta č. 2 Józsefa Berényiho, keď získal 13,71 % prednostných hlasov (Berényi 7,13 %). Aby sa to kandidátovi podarilo, musel získať najmenej 10 percent prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov pre svoj politický subjekt.

Keby sa poslanecké mandáty prideľovali na základe počtu získaných prednostných hlasov, zloženie slovenskej delegácie by bolo iné. Eva Černá (ANO) dostala 14 888 hlasov a Ivan Šimko (SF) 14 568, čo je v jednom i druhom prípade viac, ako dostali štyria novozvolení poslanci s najnižším počtom prednostných hlasov dokopy. Úplne najviac prednostných hlasov však získali zvolení poslanci: Sergej Kozlík (HZDS) 74 938, Peter Šťastný (SDKÚ) 74 447 a Monika Beňová (Smer) 64 250.

Výsledky volieb boli veľmi rozrôznené regionálne. SDKÚ zvíťazila v Bratislavskom, HZDS v Trenčianskom kraji a Smer v Banskobystrickom kraji. KDH v Prešovskom a Žilinskom kraji. SMK dokonca hneď v troch: Nitrianskom, Trnavskom a Košickom. Dokonca aj strana, ktorá nezískala kreslo v Európskom parlamente, zvíťazila v jednom obvode (Svidník), nie však v kraji.

Zvolení europoslanci

SDKÚ:
Peter Šťastný, bývalý hokejista, dnes hokejový manažér
MUDr. Milan Gaľa, poslanec
Ing. arch. Zita Pleštinská, starostkyňa obce Chmeľnica

ĽS-HZDS:
Ing. Sergej Kozlík, poslanec, exminister financií
Ing. Peter Baco, poslanec, exminister pôdohospodárstva
MUDr. Irena Belohorská, poslankyňa

SMER:
Monika Beňová, poslankyňa, podpredsedníčka Smeru
Ing. Vladimír Maňka, primátor mesta Zvolen (za SDĽ)
Ing. Miloš Koterec, diplomat

KDH:
MUDr. Anna Záborská, poslankyňa
MUDr. Miroslav Mikolášik, diplomat
Ing. Ján Hudacký, manažér v oblasti podpory podnikania

SMK:
Edit Bauer, poslankyňa
Ind. Árpád Duka-Zólyomi, poslanec

VLADIMÍR SKALSKÝ

---

Zpět na obsah