SLOVENSKÉ DOTYKY
 

NESÚŤAŽILO SA, ALE POROVNÁVALO

Festival Setkání-Stretnutie 2003

V máji sa konalo v Zlíne stretnutie českých a slovenských divadelníkov, ktoré uspokojilo tak náročného, ako aj bežného diváka. Inscenácie ponúkali klasické i dráždivé témy, čistotu žánru, ale aj ich prelínanie. Ku klasike patrili predovšetkým témy lások a ľúbostných trojúholníkov, ale s Kryštofom Kolumbom (MD Zlín) či Radošinským naivným divadlom sme cestovali aj dejinami. Príjemným oživením festivalu bolo pohybové divadlo Dům hluchého inšpirované obrazmi Francisca Goyu (Divadlo Archa Praha).

Divadlo sociálnych skupín

Každá sociálna skupina má osobitý spôsob komunikácie, špecifický jazyk, "rovnošatu" a charakteristické správanie. Herci inscenácie "Top Dogs" (Hadivadlo Brno) boli odetí v značkových oblekoch, kostýmoch, topánkach, s decentným mejkapom a bezchybnými účesmi - topmanažéri významných firiem prežívali v protiklade k svojmu bezchybnému výzoru nie práve ideálne obdobie - prišli o prácu. Outplacemet je miestom, kde spolu s terapeutmi hľadajú východisko z neriešiteľnej situácie. Učia sa predovšetkým "priznať si pravdu" a okrem komunikácie v reči čísel a cudzích slov prehodiť aj niekoľko celkom normálnych viet s rodinou, ktorú si popri práci príliš nevšímali.

Díleri. Ďalšia skupina ľudí charakteristická bielymi košeľami, farebnými sakami, kufríkmi a dotieravosťou. Trenažér vnucovania a prezentácie vo frázach pražského Dejvického divadla sa niesol v znamení bulváru. "Dílovanie" Sirupu si však tiež našlo svoj okruh divákov.

Železničiari - sociálna skupina charakteristická všetkými už spomínanými znakmi, a navyše aj spôsobom cestovania a s ním spojenými zážitkami. Festival ponúkol konfrontáciu dvoch pohľadov na túto tému. Predstavilo sa ňou domáce divadlo i pražské Divadlo v Dlouhé. Hra "Ještě žiju s věšákem, čepicí a plácačkou" je napísaná špeciálnym spôsobom. Jazyk tejto sociálnej skupiny sa dramatik píšuci pod pseudonymom Samuel Königgrätz snažil preniesť na javisko čo najreálnejšie. Hovorové dialógy, banalita všedného dňa, rozhovory o počasí a iných "akútnych" témach priniesli na javisko nový typ drámy - "reality play", ktorá postupne vytláča z javísk "coolness" drámu.

Cez internetový chat si môžete dohodnúť čokoľvek. Výhodný obchod či spoločnú samovraždu. Práve o nej bola inscenácia "norway.today" (Kašpar, Praha), ktorá celú úvodnú časť venovala práve bezemočnej chatovej konverzácii o extrémne emocionálnej téme. V prítmí hľadiska sme počúvali špecifickú internetovú konverzáciu so všetkými smajlíkmi, zavináčmi a podobným slangom.

Klasika je istota

Klasika je síce diváckou istotou, ale popri divadelných experimentoch často zanikne. Prirodzene, ak nie je výnimočná čistotou svojho predvedenia. Práve takou bolo predstavenie Divadla Alexandra Duchnoviča z Prešova "Rovina Tortilla". Aj keď nešlo o dramaturgický objav, Turokova dramatizácia Steinbeckovho románu bola výnimočná. Znásobili ju režijné nápady Rastislava Balleka, hudba Roberta Mankoveckého a v neposlednom rade aj úžasné herecké výkony rusínskych hercov, ktorí majú divadlo v krvi. Táto inscenácia vynikla nielen medzi klasikou, ale aj v konkurencii divadiel iných žánrov.

Aj bábkové divadlo je klasikou. Najmä ak ide o inscenovanie Puškinovho prepisu rozprávky o "Rybárovi a rybke". A tá bola popri "duchnovičovcoch" ďalším z vrcholov festivalu. Divadlo loutek z Ostravy predviedlo skutočný gejzír nápadov i klasickej bábkovodičskej zručnosti. Technicky náročné bábky inšpirované javajkami mali dve vyhotovenia. Inscenáciu sme tak mohli vnímať v karikujúcom detaile veľkých bábok i v skupinových choreografiách ich zmenšením. Vďaka klipovému strihu obrazov sme blúdili podmorským svetom, rozprávkou, ale aj porevolučným Ruskom 20. storočia. Režisér Jevgenij Ibrahimov vytvoril inscenáciu, ktorú v prvom pláne ľahko čítali deti a v tých ďalších aj dospelí.

Porovnanie

Okrem jednoduchej štatistiky, ktorá hovorí, že z devätnástich inscenácií bola tretina zo Slovenska, nám vyšiel možno trochu očakávaný záver: zatiaľ čo slovenské divadlo inklinuje viac ku klasike - tematicky aj inscenačne, u českých susedov sa na javisku viac s chuťou experimentuje.

MÁRIA JENČÍKOVÁ


Zpět na obsah