Herec a spevák Dušan Kollár

Vysoký, príťažlivý muž, príjemný a bezprostredný - tak sa dá stručne charakterizovať DUŠAN KOLLÁR, herec a spevák, ktorý už siedmy rok s úspechom vystupuje v muzikáloch v Prahe, sprevádza pri vystúpeniach Jiřího Korna, Daniela Hůlku, Ivetu Bartošovú či Sisu Sklovskú.. Zoznámili sme sa, keď nakrúcal reklamu a niekto vyslovil pochybnosť, či je jeho slovenčina skutočne správna. Mala som to posúdiť. Keď som si ho vypočula, nedivila som sa, že ho taká pochybnosť nahnevala - jeho slovenčina je veľmi pekná - dokonca i mäkká tam, kde má byť. Banskobystričanovi ani štúdiá v Bratislave, ani život v Prahe na jej kráse a správnosti nič neubrali.

Ožení sa s Bystričankou?

Keď som sa v úvode rozhovoru spýtala na jeho vzťah k Prahe, dostala som naozaj zaujímavú odpoveď:

"Pochádzam z kombinovanej rodiny, a som dokonca už štvrtá generácia, kde bolo manželstvo česko - slovenské. A nielen to - vždy to bolo v kombinácii Banská Bystrica - Praha... Začala to moja prastará mama, Bystričanka, ktorá sa vydala za Pražáka. Žila v Banskej Bystrici, kde sa narodila moja stará mama, ktorá sa vydala do Prahy. Žila v Prahe, a tak sa moja mama narodila tu, zobrala si Bystričana a zostala žiť v Bystrici. Tam som sa narodil ja a zobral som si Pražáčku... A tu sa narodil môj syn, takže teraz logicky, ak chce dodržať tradíciu, musí mať manželku z Banskej Bystrice... Tie korene siahajú až takto hlboko a Praha je pre mňa naozaj druhým domovom, pretože odmala som sem chodil na všetky letné prázdniny."

Začínal ako princ

Vyrastal v Banskej Bystrici v hudobne vzdelanej rodine: mamička je speváčka a otec muzikant - kapelník. Už počas štúdia herectva na VŠMU v Bratislave v ročníku B. Turzonovovej a P. Mikulíka hosťoval v Divadle A. Bagara v Nitre. "Vybral si ma režisér pán Bednárik. Chystal sa robiť Zimnú rozprávku v muzikálovej úprave a obsadil ma do jednej z hlavných úloh - bol to mladý princ. Mal som vtedy 21 rokov, tak som sa mu hodil." V angažmán v Nitre strávil jedenajpol sezóny. Potom prišla revolúcia a po nej musel ísť na vojnu. Urobil konkurz do VUS v Bratislave a konferoval tam programy. "Odtiaľ som sa potom mal vrátiť do Divadla A. Bagara. Otec, ktorý bol kapelníkom, mi však navrhol, či by som si nechcel ísť s jeho kapelou zarobiť do Škandinávie. Vedel, že spievam a inklinujem k bicím nástrojom. Ponuku som s radosťou prijal a v Nitre som si zobral neplatené voľno na jeden rok. Lenže situácia v divadle sa nijak nezlepšovala, všetci sme si mysleli, že to pôjde oveľa rýchlejšie, a tak z jedného roka bolo päť." Naučil sa dobre po anglicky, slušne sa dohovorí.

Herec, či kapelník?

V roku 1993 hrali ako kapela tri mesiace v novootvorenej reštaurácii Pygmalion na Václavskom námestí v Prahe, do ktorej v tridsiatych rokoch chodievala umelecká smotánka. Práve sa vyžadoval škandinávsky repertoár i systém hrania. "V programe tancovala aj moja, teraz už manželka, a tam sme sa zoznámili. Svoje voľno som začal deliť na čas strávený v Prahe s manželkou a pobyt doma u rodičov v Bystrici." Otec Dušana Kollára, ktorý už chcel skončiť ako kapelník, dúfal, že syn po ňom prevezme žezlo. Bol sklamaný, že sa tak nestane. "Uznal však moje dôvody, prečo nechcem ďalej hrať a cestovať: Nepovažujem sa za muzikanta, nie som v tom kovaný, vyštudoval som herectvo a chcem sa k nemu vrátiť."

Vysoký, pomalý, nechápavý...

Ako hosť dostal príležitosť hrať vo zvolenskom divadle J. G. Tajovského v predstavení Sluha dvoch pánov.

"Ponúkli mi hneď aj ďalšiu spoluprácu, a tak sa splnil jeden z mojich životných snov, lebo pani Turzonovová mi už od 1. ročníka tvrdila, že som ako stvorený na postavu Lennyho v hre O myšiach a ľuďoch: vysoký, pomalý, nechápavý, pribrzdený... A oni ju práve mali pripravenú v dramaturgickom pláne..."

V Prahe v tom čase videl muzikál Jesus Christ Superstar a veľmi naň zapôsobil. Už druhý rok bol vypredaný na niekoľko mesiacov dopredu - muzikálový boom už dosahoval veľkú výšku. "Videl som v tom aj šancu pre seba: Spievam a som herec, tak možno by som mohol mať šťastie. A to bol moment, ktorý ma presvedčil, že na najbližší konkurz, ktorý bude, musím ísť."

Muzikály i vokály

Najbližší konkurz bol v roku 1996 na muzikál Vlasy. "A tam som mal veľké šťastie, lebo neviem, či by som to pri svojej povahe skúšal ešte druhýkrát, keby ma boli vyhodili. Ale - zobrali ma. Vydedukoval som, že mi pomohla práve moja herecká príprava, lebo ma vlastne využili na štyri alebo päť činoherných rolí. Zrejme keď videli v papieroch, že som vyštudovaný herec, tak zobrali mňa. No a všetka moja ďalšia práca sa už potom odvíjala od Vlasov." Už sa o ňom vedelo, dostal sa do povedomia. Postupne sa etabloval do zoskupenia niekoľkých ľudí, ktorí spievajú vokály hviezdam pop music, takže nahrával s Ivetou Bartošovou, dve cédečka s Danom Hůlkom, s Petrom Spáleným, s Jiřím Kornom, a je to tak až doteraz.

"Odvíjali sa od toho aj spolupráce muzikálové. Asi po desiatich rokoch od tej prvej vznikla ďalšia spolupráca s pánom Bednárikom, keď sa rozhodol, že spraví modernú verziu Rusalky. Tam si ma vybrali na rolu ´hajného´. No a naviac som dostal možnosť naštudovať aj rolu vodníka. Sú dve alternácie hlavné a záloha, ktorá alternuje vo chvíli ´průšvihu´, ale najmenej raz mesačne v tej roli aj vystupuje. Takže som si zahral aj vodníka. A zahrať si vodníka v Rusalke - to je naozaj veľká česť..."

Divadlo Kalich

Keď sa zdalo, že Rusalka bude končiť, lebo projekt bol finančne veľmi náročný, dozvedel sa o ďalšom konkurze - na Hamleta Janka Ledeckého. "A opäť som mal šťastie. Dostal som rolu kráľa Claudia. Môžem povedať, že to bolo najosudovejšie prijatie do nejakého projektu, pretože to je prvá produkcia, ktorej sa podarilo založiť repertoárové muzikálové divadlo. Po prvom a druhom projekte prišiel tretí - muzikál Galileo, ktorý mal premiéru vo februári a je vypredaný na celú sezónu. Teraz sa predávajú lístky už na apríl budúceho roka, takže divácky záujem neklesá. A vytvoril sa tam akoby model kamenného divadla - je určitý výber stálych, ktorých si držia, a k nim sa robia nové konkurzy, prijímajú mladých ľudí, ktorí sa objavia a sú veľmi šikovní. Som veľmi rád, že mi osud tak prial, že som sa dostal do Divadla Kalich.

Tvrdia, že mi to ide

Spýtala som sa aj na jeho spevácku prípravu: Herec je vyštudovaný, ale čo spev? "Som herec, a spievam preto, že mi to tak nejako ide, aspoň to tvrdia. Na VŠMU sme mali dva semestre spevu, takže to bola naozaj len základná príprava. Ale tu v Prahe som sa naučil veľa, aj čo sa týka teórie, aj praxe spievania. K spevu som sa dostal preto, že pochádzam z muzikantskej rodiny, vyrastal som v tom, mal som k spevu blízko. Snažím sa byť čo najlepší. To, že som činoherec, sa mi v muzikálovom žánri veľmi hodí, lebo je tam nielen spev, ale aj herectvo. Za mnou zas chodia kolegovia, ktorí sú naopak len speváci a nie herci, a ja im rád pomôžem."

Veľké plány

Dušan Kollár je v Prahe veľmi spokojný. "S Danom Hůlkom som bol na slovenskom turné od Michaloviec až po Bratislavu, a keďže jeho hosťom bol aj Jirka Korn, spoznali sme sa bližšie. Zistil, že sa na mňa môže spoľahnúť, tak som bol prvý, koho oslovil pri svojom ďalšom projekte." Predstavenie malo taký ohlas, že vytvorili aj samostatné číslo do televízie. "Vysielalo sa to sedemkrát, dokonca v priamom prenose z MISS ČR. Stále sa to vyvíja a pribúdajú ďalšie akcie, takže Jirka už uvažuje o cédečku a cudzojazyčných pesničkách, aby sa to dalo ponúknuť aj do zahraničia. Našej vokálnej skupine sme dali názov 4TET. Som veľmi rád, lebo vokálnemu spevu som sa už venoval predtým, už v muzikáli Vlasy som začal s niečím podobným. Robili sme to tri roky a vydali sme cédečko, ktoré sa dosiaľ predáva." Teraz ho čaká nakrúcanie benefície Marty Kubišovej, kde budú ako hostia. "Dostali sme sa už aj do televízie na Slovensku a moji rodičia mali radosť. V Markíze sme boli už dokonca dvakrát. Nakrúcali sme aj s pani Helenou Vondráčkovou. Rozbieha sa to a máme veľké plány."

Skvelé rodinné zázemie

Praha nie je preňho cudzím prostredím, pozná ju z detstva a má tu veľa známych. "Zakotvil som tu.

Medzičasom som sa oženil a narodil sa mi syn Adam. Má päťajpol roka. Snažím sa chodiť do Banskej Bystrice k rodičom veľmi často, aby si nás užili, najmä vnúčika. Ja som jedináčik, aj moja mama a otec, takže nemám ani jedného bratranca, ani sesternicu. Adam je zatiaľ tiež sám, ale dúfam, že to tak nezostane."

Manželka Dušana Kollára vyštudovala dve stredné školy naraz - zdravotnícku a konzervatórium. "Je veľmi šikovná. Je tanečná majsterka a momentálne vyučuje v súkromnej tanečnej škole. Je dobre, že ja dokážem uživiť rodinu, takže sa môže venovať synovi. A nielen to - aj mne vytvára veľmi dobré rodinné zázemie, stará sa o nás skutočne skvele."

Dušan Kollár sa občas venuje aj slovenskému dabingu. "Je to pekná práca, ale robím to aj kvôli reči, aby moja slovenčina stále znela pekne. Bol by som veľmi nerád, keby mi niekto tvrdil, že životom v Prahe sa moja slovenčina zmenila. Ja striedam češtinu a slovenčinu podľa toho, s kým hovorím. S manželkou po česky a so synom na striedačku. Púšťam mu z kazety slovenské rozprávky - lebo chcem, aby počúval ten jazyk a televíznu stanicu bohužiaľ nemáme."

A dabing v češtine? "Tvrdia, že by som to mohol skúsiť, ale ja vnútorne nie som presvedčený, že by to bolo ono. I keď som tu siedmy rok, predsa len to nie je rodný jazyk."

EVA MACHÁČKOVÁ

---

Zpět na obsah