SLOVENSKÉ DOTYKY
 

MINÚTY S OBĽÚBENÝMI AUTORMI

5. ročník čitateľského maratónu

Každý deň naše oči preletia množstvo riadkov. V novinách, časopisoch, na internete... Sme konzumenti publicistického štýlu. Už to často nebýva ani súvislý text. Len obrázky a pár lapidárnych popisiek. A ako často sa dostávame k rýdzim textom krásnej literatúry? Že pomenej? Jedna taká príležitosť priam maratónskeho rázu sa naskytla nedávno, a to pri NONSTOP-čítaní z českej a slovenskej literatúry od 31. mája do 8. júna tohto roku.

Účastníci 5. ročníka čítania NONSTOP čítali v sedemnástich českých centrách v Európe a v Amerike texty českých a slovenských autorov, a to nielen v origináli, ale aj v prekladoch v individuálnom výbere ich podávateľov. Nešlo o rétorické čítanie ani o prednes prózy. Išlo o vnútorné vyjadrenie človeka cez priznanie sa k autorovi, o duševnú hygienu cez ponúknutie individuálneho zážitku z vlastného čítania ostatným. V sídle Jazzovej sekcie v Prahe na Malej strane, v Českých centrách v Bratislave, Viedni, Bukurešti, Sofii, Berlíne, Drážďanoch, Varšave, Paríži, Štokholme, New Yorku... - tam všade to išlo štafetovo dookola. Tým, že sa čítanie prenášalo cez internet, mohli byť všetky tieto miesta a iné a iné na ňom účastné. Ako mi povedal jeden z organizátorov podujatia Karel Srp, pekný a ľudský je pri tejto akcii aj ten prvok, že sa naši krajania v zahraničí schádzajú, utužujú zväzky pospolitosti. Markantné to bolo napríklad v Bruseli, kde neexistuje Český ani Slovenský inštitút a na čítaní sa zišlo množstvo našich krajanov. Ďalší pekný zážitok uviedol Karel Srp z Paríža, kde na iniciatívu Jazzovej sekcie pohotovo zareagoval kultúrny atašé veľvyslanectva Slovenska Peter Štilicha, sám literát, a podnietil medzi krajanmi vo Francúzsku živý záujem o slovenské a české slovo.

Ako som už povedala, účastníci čítania vystupovali sami za seba. Ich výber autora bol individuálny. Aj spôsob, akým sa rozhodli text predostrieť. Ako vnútornú poctu autorovi, ktorého si ctia, ako upozornenie, že niektorý text je v dnešnej dobe zaznávaný, ako výpoveď o svojom literárnom vkuse... Ktoré diela boli v popredí? Či prevažovala klasika alebo zo súčasného naratívneho umenia často vystupujúca neschopnosť komunikácie a pocit prázdnoty? Pre zaujímavosť: 31. mája v Prahe to boli okrem iných Gabriela Vránová (Magnetický vítr), Eva Kantůrková (D. Tatarka: Písačky), Ladislav Ballek (Trinásty mesiac), Miloš Kužvart (B. Hrabal: Obsluhoval jsem anglického krále), v Českom centre v Bratislave 1. júna odštartoval čítanie Ladislav Chudík veršami Jaroslava Seiferta, ďalej čítali Zuzana Kronerová, Milan Resutík, Vojtech Kondrót, Norbert Gašaj, Juraj Slezáček, Peter Lipa, Jozef Moravčík, Božidara Turzonovová, Marián Hatala, Jozef Leikert...

Bola som v centre Jazzovej sekcie Artfórum na Malej strane v Prahe osobne dva razy. Prvý raz, keď práve doznieval úvod z Prahy a štafeta sa odovzdávala do Bratislavy. Po druhý raz v nedeľu 2. júna večer, a to som zažila čítanie z tvorby Jaroslava Haška v španielčine. Podával ho Richard Falbr, nám všetkým známy donedávna ako odborový predák. Ako je známe, je spolovice španielskeho pôvodu a takto deklamoval svoju dvojdomosť. Po španielsky síce nerozumiem, ale zato sugestívnosť čítania nahlas som si stihla uvedomiť.A zišlo mi na um: Čo keby sme si čítanie kníh nahlas zaviedli občas doma, napríklad namiesto sledovania zábavnej relácie Nikdo není dokonalý alebo Milionáře?

Nasledujúca malá vzorka osvetľuje pohnútky niektorých čítajúcich pre voľbu toho-ktorého autora. Podotýkam, že každý čítajúci mal na predostrenie textu limit 15 minút.

JARMILA WANKEOVÁ


Zpět na obsah