Nelegálny dovoz odpadu

Nielen nové poznatky či zahraničné investície sa na Slovensko valia zo Západu. Staré členské štáty Európskej únie využívajú tamojšiu lacnú pracovnú silu, ale aj výhodné podmienky uskladňovania a likvidácie odpadu. A hoci je okolo jeho nelegálneho dovozu naoko ticho, mali by sme sa oň zaujímať.

Nelegálne tony

Nie je to dávno, čo cez hraničný priechod v Brodskom nepustili na územie Slovenska kamión, ktorého náklad Slovenská inšpekcia životného prostredia označila ako odpad, hoci mal viezť obnosené šatstvo. Zásielka údajne prišla až z Kanady. Zvýšený dohľad na hraniciach bol reakciou na predchádzajúci prípad ešte z novembra minulého roka. Nezaškodí osviežiť si pamäť. O čo teda išlo? Všetko sa začalo, keď slovenská spoločnosť THERMO - REC, s. r. o., priviezla do Partizánskeho 1 300 ton, teda 50 kamiónov odpadu z Rakúska. Podľa dokladov malo ísť o zmes plastových odpadov vo forme ústrižkov a pásov, ktorá sa používa ako alternatívne palivo v cementárňach či v elektrárňach. V skutočnosti však na skládku vysypali komunálny odpad, kde okrem plastových fliaš boli aj obaly zo sprejov, použité jednorazové plienky, časti kobercov, dokonca aj topánky či zatepľovacia minerálna vlna. Pikantériou celého prípadu je, že skládku odhalili v čase, keď na nej bolo ešte "len" asi tristo ton. Konateľ spoločnosti síce inšpekciu ubezpečil, že dovoz zruší, no nemohol zastaviť kamióny, ktoré už boli na ceste. Ukázalo sa, že odpad síce dovážala rakúska firma, pochádzal však pravdepodobne až z Nemecka.

Hľadanie vinníka

V čom spočíva vtip takejto operácie? Slovenské limity na spaľovanie odpadov sú nižšie ako v štátoch západnej Európy. Navyše, ak sa nájde spoločnosť, ktorá smeti bude chcieť zlikvidovať, je to naoko výhodné pre obe strany. Problém nastal, keď skládku odhalili. Prípad na podnet SIŽP momentálne prešetruje polícia. Hoci sa môže zdať, že veci sa nehýbu, nie je to celkom tak. "Celé zisťovanie je nesmierne prácne a zdĺhavé," hovorí hlavná inšpektorka útvaru inšpekcie odpadového hospodárstva Jarmila Ďurďovičová. "Chceme totiž dosiahnuť, aby si to rakúska strana odviezla naspäť. Na to však musíme vydokladovať celú cestu odpadu na naše územie. A to nie je jednoduché. Už teraz vieme minimálne o ôsmich subjektoch, ktoré s ním boli v kontakte, z toho štyri firmy sú slovenské. Teraz sa snažíme zistiť, kto je za to zodpovedný," vysvetľuje. Pokuta môže v tomto prípade dosiahnuť až päť miliónov korún. Zamotaný prípad teda ešte nemá jednoznačné rozuzlenie. Skutočnosťou zostáva, že v Partizánskom už niekoľko mesiacov "tvrdnú" na čiernej skládke stovky ton odpadu a čakajú, čo sa s nimi bude diať. Medzitým inšpekcia zaznamenala ďalšie transporty. "Momentálne preverujeme aj celkom čerstvý prípad dovozu na miesto na západnom Slovensku, ako aj možný vývoz od nás do Česka," vraví Ďurďovičová. "Detaily nechceme prezrádzať, aby nám neunikli dôkazy," dôvodí. Možno sa pýtate, prečo toľko kriku pre ďalšiu nelegálnu skládku, ktorých je u nás beztak ako maku. Prípad, nad ktorým niektorí asi mávnu rukou, má však zaujímavé súvislosti.

Zahraničný odpad

Ťažkosti so zahraničným odpadom sú na Slovensku pritom nič oproti tomu, s čím sa boria v Česku. "V tomto ohľade nás možno chráni geografická vzdialenosť," uvažuje Barbora Černušáková z organizácie Priatelia Zeme. Odpad totiž prúdi najmä z Nemecka a hlavný nápor zachytávajú práve naši západní susedia. "Jedným zo základných problémov je, že v rámci zóny voľného obchodu v Európskej únii nemajú colníci právo legálne vydokladované zásielky otvárať," vysvetľuje Černušáková. "V zásade by na hraniciach ani nemali byť. Paradoxne sa tak v podstate dá jednoduchšie skontrolovať, čo sa z Únie vyvezie, ako to, čo sa medzi jednotlivými členskými štátmi pohybuje." Nuž a keď sa už niečo na územie ktrajiny pustí, dostať to z neho nie je ľahké. Celú situáciu komplikuje ochota viacerých slovenských firiem, ktoré na spaľovaní zahraničného odpadu zarábajú, ako aj diery v legislatíve. Pre západné krajiny sú takéto vývozy výhodné. Nielenže sa zbavia neželaných smetí, ešte si aj pripíšu dobrý bod. Pokiaľ totiž takúto zásielku označia ako vytriedený odpad, automaticky si zvýšia mieru recyklácie, a to sa predsa v Európe počíta.

Smetisko Európy?

Čo z toho pre nás vyplýva? Nič dobré. Zahraničné smeti buď zaberajú miesto na často ilegálnych skládkach, alebo skončia v spaľovniach. A keďže colníci sú v podstate bezmocní, vieme len o prípadoch, ktoré sa podarilo odhaliť. "Úzko spolupracujeme s Českou inšpekciou životného prostredia, s ktorou máme podpísanú dohodu o cezhraničnej spolupráci, ako aj s podobnými inštitúciami v celej Európe," vraví Ďurďovičová. "Je to veľmi dôležité, pretože si navzájom vieme poskytnúť informácie a tipy, ktoré by sme sami ťažko zbierali. Aj keď je nám jasné, že ideálny stav nikdy nedosiahneme, chceme čo najviac odradiť tých, ktorí o niečom podobnom uvažujú. Neradi by sme skončili ako smetisko starých členských krajín." Oba štáty chcú spoločne pôsobiť aj na najvyššej úrovni. Plány dôslednejšej kontroly by totiž mohol nabúrať návrh novej legislatívy, ktorý predložila Európska komisia. Ten umožňuje kvalifikovať spaľovanie ako "energetické zhodnocovanie". Celý fígeľ spočíva v tom, že ak by k nám zahraničná firma doviezla odpadky, ktoré by označila ako palivo, napríklad pre niektorú fabriku, nemohol by jej v tom nikto zabrániť. Prílevu smetí zo západných krajín by tak v ceste nestálo prakticky nič. Proti tomu však v Európskom parlamente vystupujú viaceré krajiny. Ide totiž nielen o životné prostredie, ale aj o zdravie obyvateľov. Napríklad pri horení akokoľvek kvalitne vytriedených plastov unikajú do vzduchu okrem iného i jedovaté dioxíny, ktoré sú silno karcinogénne. "Aj keď má spaľovňa kvalitný filter, v zásade sa nič nevyrieši. Zachytené spaliny treba totiž aj niekde uložiť," upozorňuje Barbora Černušáková.

Koho sa to týka

Hoci netreba robiť paniku, zamyslieť sa nad tým, ako riešiť problémy s odpadom, nie je na škodu. Veď v súčasnosti pripadá na jednu osobu žijúcu v Európskej únii 550 kilogramov odpadu ročne. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) odhaduje, že do roku 2020 stúpne množstvo komunálneho odpadu až o 43 percent, teda na 640 kg na osobu ročne. Keď si to vynásobíme počtom Slovákov, vyjde nám gigantická hora smetí, ktoré bude treba nejako uskladniť či zlikvidovať. "Bohužiaľ, väčšina ľudí sa o to nezaujíma, pokiaľ nemá skládku rovno za domom," hovorí Barbora Černušáková. "Inšpekcia nemôže byť všade. Bolo by dobré, keby si ľudia viac všímali svoje okolie," dodáva. Pomohlo by to nám všetkým.

Smeti v Česku

S trochou preháňania sa dá povedať, že u susedov v Česku sa v cudzích odpadkoch doslova brodia. Podľa odhadov Českej inšpekcie životného prostredia sa k nim v posledných mesiacoch z Nemecka protiprávne doviezlo asi 20 000 ton odpadu v 625 kamiónoch. České ministerstvo životného prostredia žiada, aby sa tento odpad odviezol späť na náklady nemeckých firiem, ktoré na vývoze zarobili. Prvé nelegálne skládky odhalili podobne ako u nás už koncom minulého roka v Libereckom kraji, neskôr aj v Ústeckom, Plzenskom a Stredočeskom. Český parlament už schválil novelu zákona o odpadoch, ktorá zvyšuje hornú hranicu pokút za dovoz nelegálneho odpadu na 50 miliónov korún, sprísňuje tiež postihy pre podnikateľov, ktorí takýto odpad bez oprávnenia prevezmú, a posilňuje právomoci polície pri kontrolách kamiónov. Rozšírili aj zoznam odpadkov, ktoré sa smú dovážať len s povolením ministerstva životného prostredia.

ALŽBETA PŇAČEKOVÁ

---

Zpět na obsah