SLOVENSKÉ DOTYKY
 

DOBA NEPRAJE SOCHÁROM

Sochár Peter Nižňanský

Keď sa niekedy budete prechádzať po pražskej Národnej triede, tak určite narazíte na galériu Pyramida, ktorá je na atraktívnom mieste - takmer naproti Národnému divadlu. Ak by ste do nej zavítali častejšie, zistili by ste, že sa tu nezriedka prezentujú aj slovenskí umelci: grafici, maliari i sochári. Je to najmä preto, že spolumajiteľom tejto galérie je slovenský sochár žijúci a tvoriaci v Prahe Peter Nižňanský. Jeho sochy si, pochopiteľne, v Pyramide našli tiež trvalé miesto...

Peter Nižňanský pochádza z Dunajskej Stredy a ako sám priznáva, už od útleho detstva ho priťahovalo najmä modelovanie a sochanie. Nečudo, že si vybral štúdium na kamenosochárskom odbore Strednej umeleckopriemyslovej školy v Bratislave. Po jej absolvovaní sa trikrát za sebou pokúšal dostať na bratislavskú Vysokú školu umeleckopriemyslovú, ale nepodarilo sa mu to. Skúsil preto šťastie v Prahe a na Akadémiu výtvarných umení ho prijali hneď. Študoval tu u profesora Jiřího Bradáčeka. Ako to už s mnohými osudmi slovenských študentov v Čechách bolo, Peter Nižňanský sa v Prahe oženil a usídlil už natrvalo. "Keď to tak zrátam, dnes už žijem dlhšie v Prahe, než som žil na Slovensku," zamýšľa sa.

Byť sochárom nie je manuálne práve najjednoduchšia záležitosť. Ako sa vyznal Peter Nižňanský, podpísalo sa to aj na jeho chrbtici a nadväzne aj na tom, aký materiál si na svoje sochy v poslednom čase vyberá (vršovický ateliér má na jedenástom poschodí!). I keď treba pre zaujímavosť pripomenúť, že najúspešnejší sochári v histórii neboli väčšinou silní hromotĺci, ale skôr menší a vytrvalejší ľudia. V každom prípade najobľúbenejšími materiálmi, s ktorými vždy Peter pracoval, sú kameň a drevo (s tým najmä na sochárskych sympóziách). Kameň však dnes nie je ani najdostupnejší, ani najlacnejší materiál, a tak sa uspokojuje najmä s realizáciami menšieho formátu, hlavne sochami liatymi do bronzu. V nich dosiahol určitú eleganciu, a to vďaka drsnejšej vonkajšej forme svojich sôch a hladkej vnútornej forme. Menšie sochy dávajú tiež lepšie vyznieť filozofujúcemu obsahu, myšlienke, ktorú chce autor svojím dielom tlmočiť.

"Doba dnes nepraje sochárom," povedal mi Peter Nižňanský. "A to v tom zmysle, že minulý režim umelcov na dnešné pomery priamo rozmaznával - veď si uvedomte, že dve percentá z každej realizácie museli ísť na výtvarné umenie, čo bola vec, ktorú nám závidel aj Západ. Sochári vtedy robili rôzne veľké zákazky pre mestá, podniky, inštitúcie a podobne, dnes sú však odkázaní len na menšie veci do galérií a vkus zberateľov, čo nemusí vždy byť záruka kvality, skôr naopak."

Odjakživa túžil robiť najmä rozmerné umelecké diela, v súčasnosti však realizuje sochy v priemere tak okolo šesťdesiat centimetrov, sú to vlastne modely pre monumentálnu tvorbu, na ktorú dnes u nás nie sú prostriedky. A ak aj vyhral konkurzy na nejaké pomníky, väčšinou sa napokon pre nedostatok financií nerealizovali. Naposledy robil predvlani pamätník pre ministerstvo obrany. "Ten však zasa nikto neuvidí, lebo je zatvorený v ich budove," usmieva sa umelec. "Verím však, že je to otázka času a situácia sa obráti k lepšiemu," dodáva optimisticky.

Galéria Pyramida je jedna z najväčších komerčných galérií v Prahe - má asi štyristo metrov štvorcových. Peter Nižňanský v nej má na starosti výber umelcov a inštalovanie výstav. Ako sme už spomenuli, snaží sa, aby boli koncipované česko-slovensky a dodáva, že v ich galérii to vyzerá, akoby sa medzi našimi dvoma národmi ani nevytvorili hranice. Rád tiež navštevuje sochárske sympóziá, ktoré sa usporadúvajú najmä na Slovensku. To samozrejme vyvolalo otázku, aký je rozdiel medzi českou a slovenskou sochárskou školou, ak vôbec nejaký rozdiel jestvuje.

"To určite je," pritakáva. "V Česku sa robia sochy akosi viac hĺbavo, viacej sa nad nimi premýšľa. Na Slovensku na sympóziách umelci v pohode vytvoria za sedem dní štvormetrové sochy. Skúsil som to tam i ja a urobil som jednu zo svojich najväčších sôch - keď tam človek vidí ten materiál, tak mu to jednoducho nedá. Slovenskí umelci sú takí rýchlosochári - za krátky čas dokážu robiť veľké veci, takpovediac nebabrú sa s tým, sú priebojnejší, v niečom i dekoratívnejší a mám pocit, že si tiež nerobia takú hlavu zo sochárských tradícií.

Jednoducho sa neboja materiálov a veľkých techník. V Česku sa výtvarníci skôr spoliehajú na galérie, ktoré im sprostredkúvajú výstavy a predaj diel, zatiaľčo na Slovensku sa umelci musia stále ešte spoliehať skôr sami na seba a to ich núti k tej priebojnosti."

Na budúci rok bude mať Peter Nižňanský päťdesiatku, a tak by dal rád dohromady svoju rekapitulujúcu výstavu, na to však v prípade sochárskej tvorby treba naozaj pomerne veľa financií. Nadväzne by chcel so spolužiakmi vystavovať aj na Slovensku. Takže nám nezostáva iné, než mu držať palce, aby tie prostriedky zohnal a aby sa mu v krátkej budúcnosti opäť podarilo vytvoriť sochu, ktorá sa dá označiť ako monumentálna...

NAĎA VOKUŠOVÁ


Zpět na obsah