S Jiřím Bělohlávkom

Český dirigent svetového renomé, päťdesiatosemročný Jiří Bělohlávek v súčasnosti prakticky stojí v čele Slovenskej filharmónie. V roku 1972 vyštudoval Akadémiu múzických umení v Prahe a hneď nastúpil ako dirigent Štátnej filharmónie v Brne. Koncom sedemdesiatych rokov sa stal šéfdirigentom Symfonického orchestra hlavného mesta Prahy FOK a potom dirigentom Českej filharmónie Praha, kde od roku 1990 pôsobil ako šéfdirigent a hudobný riaditeľ. V roku 1994 založil Pražskú komornú filharmóniu a spolupracuje s najvýznamnejšími svetovými orchestrami. V rokoch 1995 až 2000 pôsobil ako hlavný hosťujíci dirigent BBC Symphony Orchestra London. Je profesorom na Hudobnej akadémiii múzických umení v Prahe. Od septembra 2002 je designovaným umeleckým riaditeľom Slovenskej filharmónie a v jeseni 2005 sa stane aj jej šéfdirigentom. S manželkou Annou, ktorá je Slovenka, majú dve dcéry.

Slovenská filharmónia si nedávno pripomenula 55. výročie založenia. Približne v tom istom čase však z úst generálneho riaditeľa sekcie umenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Andreja Zmečka zazneli slová, že rozpustenie a znovuzaloženie Slovenskej filharmónie by štát vyšlo lacnejšie. Čo si o tom myslíte?

- Je veľmi smutné, že Andrej Zmeček dopustí, aby sa v jeho rozhovore s novinármi ocitol podobný nezmysel. Jeho nadriadený, minister kultúry Rudolf Chmel sa od tohto Zmečkovho názoru dištancoval.

Zmeček spochybnil úroveň Slovenskej filharmónie, keď vyčítal, že s orchestrom denne nikto nepracuje. Poukázal aj na skutočnosť, že zatiaľ pracujete s orchestrom "len na diaľku", keďže funcie šéfdirigenta sa ujmete až v septembri 2005.

- Predovšetkým pán Zmeček nie je autoritou, ktorá je schopná reálne posúdiť umeleckú kvalitu Slovenskej filharmónie. Nielenže na to nemá potrebné odborné vybavenie, ale prácu telesa sústavne nesleduje. Zmeček bol jedným z mužov, ktorí so mnou pripravovali môj vstup do zväzku so Slovenskou filharmóniou. Bol presne informovaný, akým spôsobom sa môže a bude moja spolupráca v prvých dvoch sezónach prejavovať. A bol jedným z garantov, ktorí mi prisľúbili akúkoľvek podporu. Ak to dnes, napriek jasným pozitívam, ktoré sa už v inštitúcii prejavujú, napáda ako nefungujúci model, potom iba ukazuje nedostatočnosť svojej vízie alebo absenciu vlastnej integrity.

Sú v umeleckých telesách filharmónie problémy?

- V každej inštitúcii sú otázky na riešenie a Slovenská filharmónia nie je výnimkou. Oslovenie problémov, ktoré ležali mnoho rokov nedotknuté, bolo a je jednou z priorít týchto práve prebiehajúcich prechodových sezón. Personálne triedenie a doplnenie umeleckých síl v ansámbli najvyspelejšími adeptmi je v ohnisku našej činnosti. Dosiaľ sa už uskutočnil celý rad výberových konaní a posilňujeme náš hráčsky potenciál o nových talentovaných umelcov.

Prijatie postu v Slovenskej filharmónii ste podmienili splnením niekoľkých podmienok. Pred verejnosťou zostali však utajené. Môžete aspoň niektoré vaše požiadavky prezradiť?

- Musím zdôrazniť, že nie ja som sa uchádzal o miesto umeleckého riaditeľa Slovenskej filharmónie, ale naopak. Reprezentanti Slovenskej filharmónie ma oslovili so žiadosťou, či by som sa ujal umeleckého vedenia telesa. Urobil som vtedy - pred rokom a pol - dôkladnú analýzu stavu a možností a konštatoval som, že pre ďalšiu výraznú vyvojovú etapu tohto renomovaného ansámblu je nutné splniť niekoľko predpokladov. Predovšetkým som vytýčil ako nutnú podmienku môjho príchodu na čelo filharmónie navýšenie dotácie z ministerstva kultúry - rádovo vo výške 15 až 20 miliónov korún ročne.

Na čo majú tieto peniaze slúžiť?

- Aby sa aj po ekonomickej stránke stalo členstvo v telese vytúženou perspektívou pre mladých nadaných inštrumentalistov. Najmä s ohľadom na vstup do EÚ bude tlak na ekonomickú stránku pri angažovaní špičkových odborníkov, v našom prípade prvotriednych inštrumentalistov, veľký. Táto finančná preferencia má tiež pomôcť pri riešení prípadov potreby predčasných odchodov hráčov do dôchodku, ktoré sa objavia či už z dôvodu zdravotného hendikepu, alebo inej nespôsobilosti. Cieľom všetkých týchto požiadaviek je zlepšenie podmienok činnosti členov Slovenskej filharmónie. Predovšetkým orchestra a zboru.

O svojich požiadavkách ste vtedy informovali prezidenta SR aj ministra kultúry. Stotožnili sa s nimi?

- Vyslovil som vtedy tézu o nutnej diferenciácii v pozornosti a podpore, ktorú ministerstvo kultúry venuje jednotlivým umeleckým inštittúciám. Minister Chmel v tej súvislosti vytvoril pojem "erbových" umeleckých inštitúcií, ktoré by mali mať v tejto podpore jasnú prioritu. Túto tézu obaja naši hlavní partneri, predstavitelia ministerstva, pán minister Chmel a riaditeľ sekcie umenia Zmeček prijali a dostal som sľub, že sa môžem spoľahnúť na stopercentnú podporu.

Ako hodnotíte umeleckú úroveň a hráčsku profesionalitu členov orchestra Slovenskej filharmónie?

- Poznám výkonnosť Slovenskej filharmónie zo svojich koncertov aj z občasného sledovania jej práce s inými dirigentmi. Je to teleso znamenitej tradície, bohatej muzikálnosti, so schopnosťou veľkého pracovného zanietenia a nasadenia. Disponuje mnohými prvotriednymi hráčmi a je v ňom potenciál výrazného umeleckého vývoja. Nemal by byť marený ľudskou malosťou a neprajníctvom. Slováci môžu byť na svoju filharmóniu pyšní.

Nedávno ste dirigovali koncerty, na ktorých so Slovenskou filharmóniou ako hosť vystúpil Ivan Moravec. Prečo ste si vybrali práve tohto českého klavíristu?

- S Ivanom Moravcom spolupracujem dlhé roky a som šťastný, že tento básnik klavíra prijal pozvanie na naše spoločné vystúpenie v Bratislave.

JOZEF ŠVOLÍK

---

Zpět na obsah