SLOVENSKÉ DOTYKY
 

ODCHODY...

V ostatnom čase sa v slovenskej tlači začínajú objavovať priam alarmujúce údaje o tom, koľko nezamestnaných sa z našej pôvodnej vlasti rozhodlo odísť za prácou do zahraničia. Najväčší počet z nich, tisícky Slovákov, prichádza do Českej republiky. Dôvodov je pochopiteľne viac - je to však najmä celková blízkosť oboch našich národov, ale aj zrozumiteľnosť jazykov, pomerov, kultúry a života vôbec. České firmy tento záujem obyvateľov susednej krajiny pochopiteľne vítajú, pretože, povedzme si pravdu, môžu takýchto, neraz i vysoko kvalifikovaných pracovníkov, najímať za nižšie mzdy. V moravských mestách, ale aj v Prahe či severných Čechách, všade tam, kam prichádza najviac Slovákov, panuje s ich pracovnými výkonmi spokojnosť. Písali sme o tom napokon i v minulom čísle, kde kolegyňa čitateľov podrobne oboznámila so situáciou slovenských zdravotných sestier v českých nemocniciach.

To, že Slováci odvádzajú kvalitnú prácu a nerobia teda ani za hranicami svojej vlasti hanbu, by vcelku mohol byť jav uspokojujúci, keby, pravda, nevyvieral z iného faktu, ktorý už taký pozitívny nie je - z ekonomickej situácie Slovenska. Nebudem tu rozoberať jej príčiny a s nimi súvisiace politické dôvody. Voči slovenskému obyvateľstvu je to však situácia pomerne ponižujúca. Poviete možno, že je to obdobné aj v mnohých iných krajinách a že napokon i z Čiech smerujú cesty zdravotných sestier do Nemecka, Rakúska a podobne. Predsa len by som oponovala - v tomto prípade to nie je to isté. Kým odtiaľto odchádzajú prevažne mladí ľudia vyložene za väčšími zárobkami, na Slovensku núti tisícky ľudí k odchodom nezamestnanosť a beznádejnosť, čo sa týka možností získať akúkoľvek prácu. A to platí nielen pre mladých ľudí - neraz aj pre tých, ktorí už vo svojej profesii odpracovali desiatky rokov a dnes sa, nie vlastnou vinou, ocitli bez zamestnania. V situácii, ktorú sme sa ešte akosi nenaučili niesť bez duševných i fyzických otrasov. Nemožno sa potom čudovať, že sprostredkovanie práce v Českej republike sa stalo vynikajúcim biznisom pre množstvo firiem. Uveďme si len jeden príklad - ostravská spoločnosť Kappa vlani zamestnala v Česku dvanásť a pol tisíc Slovákov a v tomto roku ich chce zamestnať až sedemnásť tisíc. Nuž čo, predávame teda svoju prácu do zahraničia a môžeme len veriť, že skúsenosti, ktoré slovenskí odborníci získajú vo svete, prinesú časom späť. Veď na tom bude záležať ďalší rozvoj najrôznejších odvetví a napokon aj vzdelávania. Mali by sme sa len zamyslieť, do akých podmienok sa budú vracať...

Na to, že Slováci odchádzajú z ekonomických dôvodov za hranice svojej vlasti, si teda zrejme budeme musieť zvyknúť. Čo ma však znepokojuje viac, je odliv ľudí z oblasti kultúry a umenia, lebo tieto odchody sú väčšinou nevratné. Kultúra je na tom na Slovensku rovnako zle ako ktorákoľvek iná oblasť, to všetci veľmi dobre vieme. Veď sa v nej napokon aj sami pohybujeme. Horšie je, keď však ľudia postupne strácajú elán, entuziazmus a nadšenie, s ktorými sa na Slovensku púšťali do pútavých kultúrnych projektov. Keď sú, takpovediac, otrávení a znechutení. K týmto úvahám ma priviedol svetoznámy mím Milan Sládek, ktorý sa nedávno rozhodol, že na Slovensku definitívne končí, a to nielen ako riaditeľ divadla pantomímy Aréna, ktoré v Bratislave pred časom založil. Svoj opätovný odchod do Nemecka, o ktorom hovorí ako o druhej emigrácii, naplánoval na koniec júna. A smutne k nemu dodáva: "Nemá cenu naďalej strácať čas." Tvrdí, že nejde napokon len o finančnú podporu, ktorej dostával minimálne, ale vlastne o podporu ako takú. Namiesto nej sa na Slovensku dočkal od kompetentných úradov len hádzania polien pod nohy. Skonštatoval, že sa tu kultúra jednoducho robiť nedá. Nepríjemné konštatovanie, ktoré by nami malo otriasť. Nemali by sme dovoliť, aby znechutene odchádzali umelci, ktorých uznáva celý svet, a ktorí sa napriek tomu rozhodli svoje umenie produkovať práve v rodnej krajine. Nepochybne nečakali, že by tu na ňom zbohatli, ba ani zožali veľkú slávu. Robia to z úprimného vzťahu k tejto krajine. Už len preto nesmieme dovoliť, aby sa slovenské hranice stali štartovacou čiarou pre odchody tých najlepších...

NAĎA VOKUŠOVÁ


Zpět na obsah