SLOVENSKÉ DOTYKY
JÚN 2002
 

RUDOLF FABRY

TRETÍ

Kráčam poľom,
rodným krajom,
so mnou môj tieň s inotajom,
ktože je ten tretí?

Slnko, cesta?
Potok a či vták?
Motýľ, vlak, či divý mak?
Vrav, kto je ten tretí?

Je to bôl či žiaľ,
hruda, krahúľ, bôr?
Mračno lebo vietor z hôr?
Ktože je ten tretí?

Je to škovran,
piesne prašná stopa,
čo ju kvapky potu kropia?
Ktože je ten tretí?

Sadá, sadá roj
na višňový strom,
moje detstvo zuní v ňom.
Ono je ten tretí.

(Každý sa raz vráti, 1964)

ALE KEĎ EŠTE RAZ

Možno zajtrajším dňom sa ocitnem
bez prístrešia a nik mi nezohreje večeru.
Ba je to zbytočné načože neprítomným jesť!
Jesť treba tam, kde ešte bujnie život,
kde kosti valachov praskajú v zápase,
kde samopašní honelníci tancujú odzemok,
kde Popolvári odhlavujú šarkanov.
Povedzme, načože mŕtvemu jesť?
Ale keď ešte raz ožijem
ako suchý muškát, ktorý pokropili
tou vodou života, tou krvou pravdy,
nečakajte ma, traviči studní, bez obáv.
Každý prameň vyzlečiem z kožucha lži,
každý strom očistím od húseníc,
každý kvet ofarbím farbami proti zániku,
každý vrch ofúkam od hmlistých chmár,
nezdobte mi dušičku tŕňovou korunou,
mne srdce brošňami smútku nepichajte,
nekŕmte kameňom môj jemný hltan,
ešte sa zídeme na tomto svete raz,
keď vstanem z mŕtvych - aleluja, aleluja!

(Nad hviezdami smrti vánok, 1969)

NAĎA VOKUŠOVÁ

Zpět na obsah