SLOVENSKÉ DOTYKY
 

TELEVÍZNA MANIFESTÁCIA VZÁJOMNOSTI

Česko-slovenská Lucie na bílo

Veľmi príjemne nepochybne prekvapila väčšinu svojich divákov televízna stanica Nova, ktorá v sobotu 20. mája vo svojom hlavnom večernom vysielaní uviedla ďalšiu časť už viac-menej pravidelného programu "Lucie na bílo". Lucie Bílá sa v ňom ujíma súčasne úlohy interpretky i roly moderátorky, ktorá uvádza svojich hostí. Tohtoročný májový diel "Lucie na bílo" bol výnimočný. Všetci hostia boli Slováci, či už žijúci v Českej republike (Miroslav Žbirka, Dara Rolins, Hana Hegerová), alebo v tomto štáte "iba" veľmi úspešne hosťujúci (Ján Ďurovčík a SĽUK, Jožo Ráž a Elán, Milan Lasica). Lucie Bílá sama spievala prevažne slovenské piesne so slovenskými textami a celý program získal chvíľami až charakter akejsi politickej manifestácie česko-slovenskej vzájomnosti. A to vo veľkom štýle. Niečo podobné sme, trúfneme si povedať, nevideli na obrazovke žiadnej z českých televízií od rozdelenia Česko-Slovenska.

Trochu paradoxne možno pôsobilo, keď si Lucie Bílá notovala s Jožom Rážom, že česko-slovenské "hranice sú blbosť". Práve oni sú totiž dvoma najvýraznejšími mediálnymi osobnosťami, ktoré podporovali a podporujú tých dvoch politikov, ktorí nám ich "zariadili". Inak však bolo vidieť, že vzájomné stretnutia vskutku robili radosť nielen hostiteľke, a hosťom, ale napokon aj divákom. A to rozhodne dáva nádej do budúcnosti. Pokiaľ hostí pustila Lucie Bílá ku slovu (v scenári, ktorý sama pripravila, sa tej cti nedostalo napríklad Hane Hegerovej, čo je pomerne škoda a Jožovi Rážovi, s ktorým síce dialógy boli zjavne dohodnuté, sa zasa nepodarilo skočiť do prívalu slov moderátorke, a tak sa zmohol viac-menej len na prikyvovanie), podelili sa aj so svojou životnou púťou, ktorá ich priviedla do Česka natrvalo, či ich pravidelne privádza za priazňou tunajšieho publika. Isteže to neboli dialógy nijako hlboké, ale to sa ani od zábavného sobotného programu (obzvlášť na Nove) neočakáva. Čo sa však očakávalo, to slovenskí umelci splnili bezo zbytku - zažartovali a zaspievali niektorú zo svojich chronicky známych piesní. A boli naozaj až dojemné zábery kamery na divákov, masovo si spievajúcich "Vodu, čo ma drží nad vodou" (ktovie, či mladí ľudia rozumeli aj všetkým slovám, ale rozhodne si ich bezchybne "pobrukovali"?!).

Ako sa dalo očakávať, príjemným vyvrcholením večera bolo vystúpenie "slovenského Wericha" Milana Lasicu, ktorý ako jediný slovne udolal aj domácu hostiteľku a niekoľkokrát ju priviedol do rozpakov zjavne nepripravenými replikami. Aby však nenarušil koncepciu večera, aj Milan Lasica nám zaspieval, i keď so žoviálnosťou sebe vlastnou, jednu pieseň, ktorú sám otextoval (napokon prednedávnom vydal v Bratislave nový pesničkový album, na krste ktorého vysvetlil, že keď môže spievať on, tak vlastne môže spievať každý). Na záver poslala Lucie Bílá hudobný dar svojej slovenskej kolegyni Marike Gombitovej. Bola to známa Marikina pieseň z pera Lehotského a Peteraja "Vyznanie".

Česko-slovenský večer, ktorý sa tak netradične objavil pod hlavičkou "Lucie na bílo", bol napokon vydarený a nám nezostáva len konštatovať, že prezentovať vzťahy našich dvoch národov by sa rozhodne malo na podobnej úrovni...

(nv),(vs)


Zpět na obsah