S Petrou Nôtovou

Často sme svedkami objavu speváckych talentov pochádzajúcich z tých najodľahlejších kútov Slovenska. Mohli by sme sa domnievať, že sú limitované kultúrnymi podmienkami prostredia, ale oni ho prerazia, vyšvihnú sa a zažiaria v metropolách, ako sú Bratislava či Praha. Taký je aj prípad mladej sólistky pražského Národného divadla Petry Nôtovej. Z malej dedinky Trebeľovce pri Lučenci viedla jej cesta na konzervatórium v Košiciach (1990-1995), potom na VŠMU do Bratislavy (1995-2000), až si ju pri jednom vystúpení všimol šéf opery ND v Prahe Jiří Nekvasil a pritiahol ju do Prahy. Nuž a v zlatej kaplnke v jednom aprílovom popoludní, keď sa ešte trochu nesmelé slniečko škerilo cez okenné tabule "provozní budovy" ND, som túto milú, skromnú blondínku stretla aj ja, aby som sa s ňou porozprávala o jej ceste z Novohradu do Prahy.

Spievali s Vami rodičia, keď ste boli malá?

Väčšinou sme spievali s maminkou. Spievali sme rady. Vyrastala som na ľudových piesňach. Najčastejšie sme spievali v aute. Keď sme niekam cestovali, tak sme si spievali, a to bolo pre mňa to najkrajšie.

Kedy objavili Váš talent a kto?

Talent objavili moji rodičia. Aj v škole v Trebeľovciach, kde som chodila do základnej školy, ma zaraďovali do rôznych krúžkov. Väčšinou som spievala aj recitovala na školských slávnostiach. Súťaže som nikdy nevyhrala a pamätám sa, že som z toho bola smutná.

Kedy ste sa rozhodli, že sa dáte na dráhu opernej speváčky?

Myslím, že rozhodný moment prišiel až na VŠMU v Bratislave, lebo na konzervatóriu to nebolo jasné. Tam som bola dosť ovplyvnená aj modernou hudbou, takže tam som si ešte skladala aj svoje vlastné piesne, a predvádzala som modernú hudbu. Ten veľký zlom prišiel až na vysokej škole. Lebo odrazu sa tam stretávate aj s opernými spevákmi, s ľuďmi, ktorí to robia profesionálne. A vtedy som zistila, že to má svoje čaro. Že modernej hudby je vo svete strašne veľa, ale vážna hudba, na to človek musí dozrieť a hlavne to pochopiť.

Čím musí byť podľa Vás operný spevák vybavený okrem hlasového fondu, pamäti, vytrvalosti atď., aby sa presadil? Nie každému je dopriate zaskvieť sa.

Myslím, že v dnešnej dobe rozhoduje aj šťastie. Musíte mať veľa šťastia. Ale rozhoduje aj to, ako človek vyzerá. Samozrejme musíte mať talent, musíte na sebe aj strašne veľa pracovať - sú to hodiny cvičenia - a musíte mať aj dobrú kondíciu, lebo režiséri od vás veľmi veľa vyžadujú - čiže dnes treba byť na tom dobre aj hlasovo, aj pohybovo, herecky a najmä pamätať si všetky texty.

Sú režiséri niekedy aj veľmi prísni, môžu zasiahnuť speváka aj na citlivom mieste?

Niektorí režiséri sú samozrejme prísni, ale záleží aj na spevákovi, ako to prijme. Lebo napríklad pred premiérou je napätá situácia, každý je vypätý, podráždený môže byť podráždený aj režisér, ale treba sa nadto povzniesť a rešpektovať ho.

Spomínali ste, že teraz spolupracujete s dirigentom Jiřím Bělohlávkom a že je to spolupráca veľmi podnetná...

Chystá sa premiéra Gréckych pašijí a musím sa priznať, že spolupráca s Jiřím Bělohlávkom ma absolútne fascinuje. Najmä som rada, že som úlohu Lenio dostala. S pánom Bělohlávkom sa robí krásne.

Už ste si ujasnili miesto svojho pobytu? Hodláte sa po tom, čo ste sa odpútali od Bratislavy smerom do Prahy, usadiť v českej metropole?

Ťažko som sa zmierovala s tým, že ostanem natrvalo v Prahe. Napokon rozhodol fakt, že mám v Prahe priateľa a že som dostala ponuky na účinkovanie Noriny v Donizettiho opere Don Pasqual a Zuzanky vo Figarovej svadbe od W.A. Mozarta, no a potom príležitosť robiť s Jiřím Bělohlávkom, na čo som sa veľmi tešila.

Hodláte časom splynúť s českým prostredím aj jazykovo alebo si chcete udržať slovenskú autenticitu?

Zatiaľ rozprávam len po slovensky, lebo mám rešpekt pred češtinou, ale nevadí mi to, ani kolegom. Problémy mám občas s deťmi, lebo som zistila, že na odlišné výrazy (napríklad klinec) nereagujú. Snažím sa uvedomiť si odlišné výrazy v slovenčine a češtine a v styku s deťmi použijem radšej české slovo.

Čas nášho stretnutia s Petrou Nôtovou sa pomaly nachýlil. Odchádzala som so želaním, aby Grécke pašije impozantne naplnili veľkonočný čas a aby v nich Petra obstála (hoci, ako vravela, spieva tam jednu z menších rolí).

No a čas, veľký strojca, nám odmeral od nášho stretnutia ďalšie tri týždne. Grécke pašije boli udalosťou nielen v Národnom divadle, ale v celej divadelnej pospolitosti Prahy. Aj to isto zaváži, že mladá sólistka zo Slovenska bude ďalším v plejáde hlasov zo Slovenska, s ktorými bude prvá pražská scéna do budúcnosti rátať. Svedčí o tom napokon aj to, že v tohtoročnom marcovom bulletine ND sa portrét Petry ako sľubného zjavu objavil na obálke.

JARMILA WANKEOVÁ

---

Zpět na obsah