Staré divadlo v Nitre

Profesionálna bábková scéna v Nitre vznikla ako Bábkarský súbor pri Nitrianskom krajovom divadle a po žilinskom bábkovom divadle je druhým najstarším profesionálnym bábkovým divadlom na Slovensku. Do divadelnej kroniky sa zapísalo v januári 1951, kedy mala premiéru prvá inscenácia "Veselé medvieďatá". Prednedávnom teda oslávilo toto divadlo 55. výročie svojho založenia...

Napriek nesmiernej obetavosti a zanietenosti ochotníckych bábkarov sprevádzal vznik profesionálnej scény celý rad problémov, spoločných všetkým ochotníckym a neskôr i profesionálnym bábkovým súborom na Slovensku. Najväčším problémom bola odborná nepripravenosť a nedostatok vedúcich umeleckých pracovníkov - tvorcov a režisérov, ktorí by sa vydali cestou tvorivého hľadania. Šťastím nitrianskeho bábkového divadla bolo to, že umeleckým šéfom a režisérom osemčlenného súboru sa stal Ján Romanovský a dramaturgicky sa na repertoári bábkového súboru podieľal režisér činohry Milan Ivák. Takto spomína na plienkové obdobie bábkového divadla dramaturg, režisér, historik a kritik bábkového divadla Vladimír Predmerský:

A tak v Nitre začína umelecký vedúci a režisér Ján Romanovský hľadať so súborom možnosti remeselného zvládnutia javajky. Postupne vytvára pohybovú škálu javajky, charakterizovanú precíznym realistickým pohybovým prejavom bábky. Nitrianska bábkovodičská "škola" sa stala pojmom a zdravou ctižiadosťou ostatných bábkohercov na Slovensku.

Novou etapou v dejinách divadla sa stal rok 1960, keď sa bábkarský súbor odčlenil od činohry Nitrianskeho krajového divadla a vzniklo samostatné Západoslovenské bábkové divadlo, neskôr, v roku 1970, premenované na Bábkové divadlo Nitra. Jeho riaditeľom sa stal Ľ. Nemky, od roku 1964 - 1973 Ján Romanovský a po ňom až do roku 1989 M. Valkovič. Rok 1960 je i rokom nástupu novej hereckej generácie, ktorá sina vysokej profesionálnej úrovni osvojila prácu s bábkou a majstrovsky rozvinula Romanovského bábkovodičskú školu. Na javisko vstúpili R. Bóriová, A. Šinkorová, K. Kuchárik, J. Jenis, K. Ouda, M. Valúšek, neskôr Ján Hrmo a J. Kožuch.

Osobitnú pozornosť tohoto obdobia si zaslúžia inscenácie Jána Hižnaya, ktorý najskôr pohostinsky (Figliar Botafogo - 1967, Zlatá priadka - 1968) a od roku 1969 ako stály režisér pripravil a naštudoval so súborom viac ako tridsať titulov. Napriek nesporným úspechom na javisku je pre 70. roky príznačné i to, že divadlo sa dostalo do prevádzkových problémov, ktoré na dlhé roky poznačili jeho činnosť. V roku 1976 bola z bezpečnostných dôvodov uzavretá pre verejnosť divadelná budova na terajšom Župnom námestí, a tak ostalo Bábkové divadlo v Nitre na neskutočne dlhých šestnásť rokov bez svojho stáleho javiska a bez možnosti hrať nitrianskemu publiku. Táto skutočnosť sa samozrejme podpísala i na tvorbe divadla. Celé toto obdobie musela dramaturgia divadla, výtvarníci i režiséri zohľadňovať fakt, že predstavenia sú limitované technickými podmienkami a vybavením zájazdových miest, ktoré často nespĺňali ani základné priestorové a bezpečnostné požiadavky na prevádzkovanie divadla. Čo však bolo horšie, bábkové divadlo sa začalo pomaly vytrácať z povedomia nitrianskej verejnosti. V osemdesiatych rokoch možno konštatovať, že po vyprofilovaní poetiky v rokoch šesťdesiatych a tvorivých výbojoch v rokoch sedemdesiatych dochádza v tvorbe bábkového divadla k stagnácii. Rok 1989 zastihol súbor v nezávideniahodnej situácii. Začiatkom roka sa odchodom poslednej tvorivej pracovníčky divadla, internej dramaturgičky E. Michaličkovej, definitívne uzavrela ďalšia tvorivá etapa divadla.

Do túžobne očakávaných nových stálych priestorov vstupovalo divadlo pod vedením Jána Hrmu, ktorý v roku 1991 na seba prevzal bremeno povereného riaditeľovania a s ním i zodpovednosť za prechod do bývalej budovy Divadla A. Bagara v Nitre v roku 1992. Je smutné, že divadlu nepripadli priestory v takom rozsahu, ako bolo pôvodne plánované. Bábkarom ostala vyrabovaná a okyptená budova bez potrebného dielenského, technického, skladového a administratívneho zázemia. 4. septembra 1992 sa po mnohých rokoch predstavilo Bábkové divadlo v Nitre svojim divákom premiérou hry J. Romanovského "Matkin chlieb" v réžii hosťujúceho J. Kožucha vo svojom novom divadle.

Slávnostná atmosféra i radosť z nových priestorov pominula a na program sa opäť naliehavo tlačila otázka, ako ďalej. Náznak obratu k lepšiemu nastal v roku 1993, keď sa dramaturgie divadla ujal I. Gontko a do divadla nastúpil režisér Ondrej Spišák. Skoro súčasne nastúpilo do divadla niekoľko mladých absolventov pražskej i bratislavskej bábkarskej katedry. No skutočne tvorivá atmosféra nastala v roku 1994 nástupom riaditeľa Karola Spišáka, ktorý po rokoch angažoval i stáleho výtvarníka I. Hudáka.

Karol Spišák, dlhoročný režisér nitrianskej činohry a výrazná osobnosť divadelného, filmového a televízneho umenia, spolu s dramaturgiou divadla vypracoval ambiciózny projekt, cieľom ktorého bolo vrátiť budovu starého divadla do povedomia Nitrancov a naučiť ich znovu chodiť do divadla. Projekt "Divadlo pre celú rodinu" smeroval k divadelnej ponuke pre všetky generácie so zvýšeným dôrazom na mladú generáciu (koncepcia "Umením proti droge"). Tomu zodpovedala i dramaturgia divadla v ostatných rokoch, keď vyberala tituly pre najmenšie deti, u ktorých šlo často o prvý kontakt s divadlom, tituly pre staršie deti, ale i pre staršiu mládež. Pre dospelých boli určené vystúpenia významných slovenských i zahraničných súborov. K naplneniu uvedenej koncepcie smerovalo i oživenie priestorov bývalého kina Tatra, ktoré sa vďaka iniciatíve občianskeho divadelného združenia Teatro Tatro stalo štúdiovým priestorom bábkového divadla a zároveň stálou scénou súboru Teatro Tatro. V tomto priestore sa okrem divadelných predstavení pre deti a mládež konali pod hlavičkou Klubu Tatra vystúpenia muzikantov menšinových a alternatívnych žánrov.

Od svojho vzniku pripravilo Staré divadlo už 168 inscenácií, v ktorých hralo 60 hercov a herečiek. Do konca roka 2005 odohralo 10 994 predstavení, ktoré videlo 3 157110 divákov. Znamená to, že každý deň za posledných 55 rokov videlo predstavenia Starého divadla v Nitre zhruba 150 divákov. V divadle sa vystriedalo 294 interných zamestnancov a jeho inscenácie pripravilo 46 režisérov. V jeho repertoári je v súčasnosti 28 inscenácií, v ktorých sa okrem všetkých druhov bábok - manekýnov, marioniet, javajok a maňušiek - využívajú aj princípy činohry, tieňového divadla, čierneho divadla či odkrytého vodenia.

V marci tohto roku divadlo zorganizovalo slávnostný galaprogram v réžii Jána Hrmu. Zároveň pripravili v spolupráci s Divadelným ústavom v Bratislave vernisáž výstavy, ktorá pripomenula neľahkú päťdesiatpäťročnú cestu nitrianskeho Starého divadla. Krátko po nej nasledovala vernisáž ďalšej výstavy, venovanej životnému jubileu dlhoročných členov umeleckého súboru Jána Hrmu a výtvarníčky Márie Žilíkovej-Herodekovej. Oslavy vyvrcholili najnovšou inscenáciou pre deti "Havran z kameňa", mysticko-poetického príbehu, ktorý naštudoval Ondrej Spišák. Skúšky na ňu začínali netradične - v lese, kde herci zbierali samorasty a kamene, ktoré potom na javisku rozpohybovali a animovali. Vznikli tak z nich bábky, ktoré v nasvietení a za pomoci čierneho divadla vytvárajú krásnu atmosféru. Predstavenie bolo výraznou a dôstojnou bodkou za oslavami výročia tohto významného slovenského divadla.

(vp)

---

Zpět na obsah