Zamyslenie nad emisným rokom 2004

Keď v januári 2004 došlo k definitívnemu radikálnemu zlomu v slovenskej emisnej činnosti prechodom na masovú tlač nových známok ofsetom u anglickej firmy Walsall Security Printers (v dvoch prípadoch tiež u francúzskej firmy CSP), ukázalo sa veľmi rýchlo (bez ohľadu na relatívne kvalitnú ofsetovú tlač), aký katastrofálny vplyv bude mať táto administratívna "revolúcia" na umeleckú úroveň slovenských známok. Mnoho zberateľov, doposiaľ neotrasiteľne verných krásnej produkcii týchto známok, sa s ľútosťou od nich odvrátilo a ďalej ich už nezbiera.

Je dosť neľahké vypracovať hodnotiacu recenziu kompletného ročníka 2004 "slovenskej" známkovej produkcie, ak položíme vedľa seba "novinky" roku 2004 a známky predchádzajúcich vysoko úspešných ročníkov, ktoré priniesli Slovensku vskutku svetové úspechy. Nemožno sa vyhnúť hneď na začiatku celkom zásadnej otázke: sú to vôbec ešte slovenské známky?! S poľutovaním musíme konštatovať, že až na niekoľko málo výnimiek slovenské známky stratili svoju doterajšiu typickú tvár a tá "nová", tak vehementne administratívne presadzovaná a nakoniec presadená niekoľkými necitlivými, výtvarne málo vzdelanými úradníkmi, je úplne cudzia. Je všetko iné, len nie slovenská! Priamo vzorovou ukážkou a dôkazom tohto tvrdenia je slovensko-poľské vydanie známky "Pltníci na Dunajci." Typická horská scenéria s dravou riekou a trojvrcholovým hrebeňom "Tri koruny" v pozadí, priezračne slovenská, je pohltená tuctovo anglickou grafickou úpravou vo farbotlačovom vyhotovení až do perforácie - chýba tam už len štylizovaný portrét starnúcej Alžbety II. a bola by to "krásna anglická známka", ibaže vo výtvarnom štýle, ktorým Briti nikdy nemôžu výtvarne konkurovať vrcholnej európskej známkovej tvorbe. Tá známka je však "páčivá" (i keď nie priamo gýčovitá) ako niekoľko ďalších v tomto emisnom ročníku a pravdepodobne bude dosť zberateľov, ktorým tieto a podobné farebné papieriky "učarujú".

Zábleskom "starých", i keď nie tak dávnych zlatých čias slovenských známok sú púhe dve emisie: výplatná známka "Liptovský Mikuláš" (i keď je tlačená ofsetom) a "Umenie" v predošlej grafickej úprave, avšak len v kombinácii jednofarebnej rytiny z plochých dosiek s farebným ofsetom (už tiež!). Prečo však vydavateľ neumožnil Ferovi Horniakovi vyryť obraz Jakuba Bogdana viacfarebne, prípadne prečo to po prvý raz neskúsil i Arnold Feke u druhej známky, to nám asi nikto nevysvetlí (lacnejší honorár?). Vydavateľskej "elite" zrejme naozaj nič nehovorí ďalší vynikajúci triumf Fera Horniaka v prestížnej svetovej súťaži "Grand Prix WIPA" (známka s mnohofarebnou rytinou obrazu Ladislava Medňanského z roku 2003)!

Samozrejme, ak sme celkom objektívni, nemôžeme ofsetovú tlač známok celkom vylučovať, lebo pre niektoré témy je nepochybne vhodný. Násilné uplatňovanie masového ofsetu je ale na škodu veci. Vcelku pozitívne možno hodnotiť emisie "Veľká noc", "Dobročský prales" a tiež "Olympijské hry Atény 2004" (J. Piačková, I. Piačka). Najhoršie nepôsobí ani portrét nového prezidenta SR - kto však videl vynikajúcu Činovského rytinu hlavy štátu, jednoznačne musí dať prednosť práve jej. Na prvý pohľad pôsobí dobre známka "Rímsky nápis v Trenčíne", avšak jej riešenie je na pomedzí plagiátu, ak túto známku porovnáme s motívom celinovej obálky ČSSR "Laugaricio 79" (COB62, 1979, autor J. Baláž, rytina J. Schmidt). Ďalšia ofsetová známka "Deň poštovej známky" tentoraz z francúzskej tlačiarne CSP, je graficky vtipne riešená (I. Benca), avšak jej farebnosť je až príliš "plagátová".

Väčšinu zostávajúcich ofsetových tlačí musíme jednoznačne zaradiť medzi negatíva roku 2004 ("valentínske" srdce - na pomedzí gýča, vianoce - detská kresba mala byť použitá skôr k inej príležitosti, svadobné kroje, olympijskí medailisti atď.).

Hĺbkotlačou vytlačená známka "EURÓPA - prázdniny" bez ohľadu na vtipný námet dokazuje nízku kvalitu hĺbkotlače WSP, ktorá ťažko obstojí pri porovnaní s hĺbkotlačou iných vydavateľov (vrátane WIFAGu v Prahe). Prečo vydavateľ zadal tlač práve tejto firme, to je vtieravá otázka!

Na záver sa zastavme pri dvoch emisiách, ktoré sú priamo symbolom nepochopiteľného "vkusu" vydavateľa. Zdá sa, že autorka známok "Svadobné kroje" túto emisiu snáď zámerne koncipovala do komickej podoby dvoch neživotných bábok (hoci v honosnom odeve tradičných krojov) a tým napísala výkričník nad týmito známkami. Spojenie loga firmy WSP a anglického textu na dolnom okraji PL so slovenským námetom a navyše skomolený mikrotext SLOVENSKÁ POŠTA (s obráteným mäkčeňom) pri dolnom okraji obrazu sú javy dodávajúce týmto známkam podivnú "príchuť".

Vrcholom nevkusu, špekulatívneho formalizmu a komercializácie emisnej politiky Slovenskej pošty š.p. je až neuveriteľné vydanie "Atény 2004 - slovenskí medailisti". Šesť farebných samolepiek na tuhých kartónkoch oddelených priesekmi a zoradených vedľa seba na akomsi "rezanci" rozmeru 480 x 60 mm obsahuje fotografie šiestich úspešných olympionikov, orámovaných "perforačným výsekom". Fotografie pokračujú na kartónkoch s ostro farebnými páskami obsahujúcimi texty. Čím vlastne je - posudzované filatelistickou terminológiou - tento špekulatívny výrobok s "ľudovou" celkovou nominálnou hodnotou 84 Sk (8+8+14+14+20+20), vskutku "masovým" nákladom púhych 60 tisíc kusov a označením na rube "Posol dobrých správ"?! Je to skladací zošitok, obrovský hárček alebo sústava 6 "trhacích" hárčekov o jednej známke? Umelecká úroveň pripomína dnes už legendárny "Hokejový hárček" z roku 2003, ktorý zahájil ťaženie proti dobrému menu slovenských známok. Firemní návrhári sa tentoraz znovu "vyznamenali". Ešteže anonymne! Bude však zaujímavé, ako zareaguje Medzinárodný olympijský výbor na problematické použitie práve chráneného symbolu piatich olympijských kruhov zakomponovaných v akomsi svojráznom logu uvedenom na každej zo spomínaných šiestich samolepiek.

Je tiež príznačné, že z nových slovenských známok zmizli mená tvorcov (zato sa tam bohato prezentuje firma WSP). Výnimkou je iba "Umenie", kde nájdeme mená F. Horniak a A. Feke. Tieto známky sú však tlačené v PTC Praha a konzervatívne zachovávajú starú "nedobrú" tradíciu. Prečo absencia mien? Firma si ich neželá? Je naozaj na počudovanie, že slovenskí umelci, ktorí na novej produkcii predsa len participujú, súhlasia s týmto anonymným predajom svojej práce.

Ešte niekoľko negatív pozorujeme u nových slovenských emisií: predovšetkým premiéru vysokých nominálnych hodnôt, a to 21, 24, 26, 28, 33, 34, 38 a dokonca 60 Sk (známka "Vstup SR do NATO", hodnota 20 Sk dokonca 3x), ďalej nadbytok "malých tlačových listov" (celkom 7), konečne potom pre špecialistov všelijaké značky, logá a nápisy na okrajoch PL, aby sa zberateľom, ktorí to všetko musia mať, siahlo hlboko do peňaženiek. Veď zahraničná tlač známok niečo stojí a musí sa zaplatiť.

A tak sa pýtam, ako dlho to bude trvať, kým dôjde k vytriezveniu? Quo vadis, slovenská známka?

ZDENĚK FRITZ

---

Zpět na obsah