SLOVENSKÉ DOTYKY
 

SMIECH STANA RADIČA UTÍCHOL

Spoločnosť

Humorista Stano Radič dostal v piatok 8. apríla večer, mesiac pred svojou päťdesiatkou, za volantom infarkt. V tragickom okamihu šoféroval auto v centre Bratislavy. Viezol sa v ňom so svojou dcérou Evou. Podľa informácií polície stihla dcéra auto ubrzdiť, no otcovi nezachránila život ani privolaná rýchla zdravotná pomoc a lekár na mieste skonštatoval smrť. Záchranári sa ho márne pokúšali oživovať 40 minút.

Stano Radič sa narodil 7. mája 1955 v Kalinove neďaleko Lučenca. Pôvodným povolaním bol sociológ, pracoval v Metodicko-výskumnom kabinete Slovenského rozhlasu. Od roku 1983 pôsobil ako redaktor a neskôr vedúci redakcie zábavy SRo v Bratislave. Po roku 1993 sa profesionálne sústredil na tvorbu a účinkovanie v rozhlase a televízii. Bol autorom úspešných rozhlasových a divadelných komédií, tiež televíznych scenárov, v ktorých zároveň vystupoval. Popularitu získal najmä účinkovaním v zábavných televíznych reláciách spolu s Mirom Nogom, Štefanom Skrúcaným a Rasťom Piškom. Známu moderátorskú dvojicu vytvoril so svojím priateľom Jaroslavom Fillipom v Záložni na rozhlasovej stanici Twist. Po smrti Jara Filipa Twist Záložňu zrušil, Radič pokračoval v podobnom type relácie s názvom Úschovňa v rádii Expres. V decembri 2004 bol otcom myšlienky charitatívneho koncertu Tatrám pod stromček, ktorého výťažok išiel na obnovu Vysokých Tatier. V Rádiu Expres mal každý utorok ráno rubriku Radič počasia, kde vo forme predpovede počasia glosoval udalosti, ktoré sa stali na Slovensku i vo svete. Spolupracoval aj s Milanom Markovičom, Oliverom Andrássim či Eňou Vacvalovou. Diváci ho mohli ako účinkujúceho pravidelne vidieť aj v relácii SEDEM s.r.o. televízie Markíza, akejsi predchodkyne programu Dementi na českej Prima TV. Radičov humor sa pohyboval predovšetkým na poli politickej satiry, vyznačoval sa však aj istou láskavosťou, nadhľadom, bol premýšľavý. A niekedy zmysel pre humor strácal, lebo, ako povedal, "sú situácie, pri ktorých sa nedá žartovať". Myslel nimi ponižovanie a šikanovanie ľudí alebo trápenie zvierat. "Čo tam s humorom narobíte? Tu už treba len zasiahnuť," hovoril a neraz aj zasahoval.

Keď pred piatimi rokmi zomrel jeho kamarát a kolega Jaro Filip, povedal: "Vďaka nemu som po rokoch zažil kamarátstvo na život a na smrť, ktoré chalani prežívajú v puberte. O to bol a je pre mňa jeho odchod ťažší." Dnes ťažko prežívajú Radičov odchod jeho kamaráti.

"Zdá sa, že naši kamaráti Paľko Juráň, Jaro Filip a teraz aj Stano Radič si svoj údel vybrali predčasne," povedal zaskočený a šokovaný Miro Noga. Príčiny tragického konca humoristu Radiča vidí v rýchlom životnom štýle. "Zdá sa, že sme problémy ranej kapitalistickej spoločnosti brali vážnejšie ako ostatní."

Jeho kolega Pavel Schwarz v nekrológu napísal: "Keď som v poštovej schránke našiel obálku s tlačivom nazvaným "Vekové priznanie" (bola to vtipná pozvánka na oslavu abrahámovín Stana Radiča), pomyslel som si, že ten večný mladík nám tuším dospieva. Nevdojak som si spomenul na úvahu geniálneho českého herca Jana Wericha o tom, že pozná osemdesiatročných mladíkov, ktorí, keď nás opustia, nám veľmi chýbajú. Na druhej strane zas pozná mnoho dvadsaťročných starcov, ktorí tu už tridsať rokov nemuseli byť a nikto by nič nezbadal. Vtedy som ešte netušil, že osud chystá krutú ukážku toho, ako veľmi nám bude ten päťdesiatročný mladíček chýbať." Bol to podľa neho "človek obdarený úžasnou schopnosťou na malej ploche vyjadriť veľké veci, reagovať na podnety okamžite, inteligentne a spôsobom, ktorý bol prakticky vždy salónne prijateľný".

"Stano Radič bude chýbať celému Slovensku," napísal v telegrame pozostalým predseda Národnej rady Pavol Hrušovský. "Svoje dary aktívne využíval pre dobro celej spoločnosti a podieľal sa na tom, aby sa Slovensko stalo krajinou slobodnou a slušnou. Jeho schopnosť citlivej a originálnej kritiky mi bude chýbať nielen ako divákovi, ale aj ako politikovi."

Stano Radič sa objavil aj na titule Slovenských dotykov. Svojmu spolurodákovi z Kalinova Jánovi Rakytkovi vtedy pre náš časopis naznačil mnohé o svojom spôsobe myslenia: "Vždy, keď som dostal do rúk novú mechanickú hračku, napríklad autíčko alebo traktor, tak prvé, čo som urobil, bolo to, že som ju obrátil naopak a snažil sa zospodu nazrieť do motora, do vnútra, akoby do duše. Toto je princíp môjho pohľadu na svet - veci okolo nás je treba tiež tým istým spôsobom pootočiť a nazrieť do tej druhej, povedzme, aj komickejšej stránky."

Smiech Stana Radiča utíchol, hoci jeho vklad do formovania humoru ako žánru ale aj do sebareflexie spoločnosti sa asi len tak nestratí...

VLADIMÍR SKALSKÝ


Zpět na obsah