SLOVENSKÉ DOTYKY
 

V MEDZINÁRODNEJ SIETI SLOBODY

15 rokov Slovenského PEN Centra

Na sklonku marca sa uskutočnili trochu predčasné oslavy pätnásteho výročia Slovenského centra PEN, pobočky jedinej celosvetovej spisovateľskej organizácie. O časový posun sa postarala skutočnosť, že sa súčasne oslavovalo aj tretie výročie založenia Celosvetovej PEN knižnice so sídlom v Bratislave. O sieť PEN centier sa Slovensko-český klub, vydavateľ SD, oprel pri organizovaní svojho medzinárodného literárneho projektu "Stredoeurópania v strednej Európe", so SC PEN organizoval máraiovskú konferenciu v Košiciach, s českým centrom čapkovskú v Prahe, so štyrmi PEN centrami pripravuje centrálnu databázu a web-prezentáciu stredoeurópskej literatúry. Spolupracujúci Slovenský literárny klub v ČR je zasa popri Literárnom klube priateľov Slovenského PEN-centra so sídlom v Žiline jedným z dvoch pridružených klubov SC PEN. Na oslavách teda Slovenské dotyky nemohli chýbať...

Slovenské centrum PEN je od svojho založenia v júni 1989 súčasťou svetového PEN International, ktorý má od vzniku v roku 1921 sídlo v Londýne. Vtedajší PEN klub vznikol ako reakcia na prvú svetovú vojnu. Jeho zakladateľka Amy Dawsonová-Scottová si priala, aby PEN klub združoval literátov, ktorí by slobodne reagovali nielen na kultúrne, ale i spoločenské a politické dianie. Medzi prvými členmi boli G. B. Shaw, H. G. Wells, Arthur Miller, jeho prvým predsedom sa stal John Galsworthy. Predsedom Československého PEN klubu, ktorý vznikol onedlho na to, sa stal Karel Čapek.

V Charte PEN International sa píše: "PEN zastáva zásadu nehatenej výmeny myšlienok v rámci jedného národa i medzi všetkými národmi a členovia sa zaväzujú, že sa postavia proti akejkoľvek forme potláčania slobody vyjadrovania v krajine a spoločnosti, ku ktorej patria, ako aj na celom svete, kde je to len možné. PEN hlása slobodu tlače a stavia sa proti svojvoľnej cenzúre v čase mieru. Je presvedčený, že nevyhnutné napredovanie sveta k dokonalejšie organizovanému politickému a ekonomickému poriadku si kategoricky vyžaduje slobodnú kritiku vlád, organizácií a inštitúcií. A keďže sloboda predpokladá dobrovoľnú zdržanlivosť, členovia sa zaväzujú bojovať proti nešvárom slobodnej tlače, akými sú lživé informácie, úmyselné klamstvo a skresľovanie faktov v záujme politických a osobných cieľov." Je pozoruhodné, že aj po takmer storočí, keď PEN International združuje 134 Centier PEN z 96 krajín, je táto myšlienka stále rovnako aktuálna.

V Československu v roku 1948 PEN klub zakázali. Medzinárodná organizácia však naďalej podporovala slobodu slova, pričinila sa napríklad o odozvu činnosti Václava Havla. Obnoviť funkčnosť PEN klubu sa v Československu podarilo krátko pred revolúciou v roku 1989. SC PEN bolo nepohodlné nie len starému režimu, ale čoskoro aj mečiarovskému establishmentu. Slovenské centrum PEN nie je veľké počtom členov, avšak patrí medzi najaktívnejšie. Predsednom je agilný Gustáv Murín - vedec, publicista, autor mnohých kníh, rozhlasových a televíznych hier. Medzi prominentných členov patria osobnosti ako Anton Baláž, Ján Buzássy, Ľubomír Feldek, Daniel Hevier, Anton Hykisch, Karol Horák, Milan Lasica či Stanislav Štepka. Medzi čestných členov patrí aj Václav Havel.

Významnou súčasťou činnosti PEN centra je upozorňovať na porušenia slobody slova či naopak na šírenie nepravdivých informácií v bulvárnej tlači či rôznych demagogických kampaniach. Veľkú energiu venuje PEN klub už tradične boju za oslobodenie väznených spisovateľov. Slovenské centrum PEN je v tom veľmi aktívne, najmä vo vzťahu k Vietnamu či Turecku má i významné konkrétne výsledky, ako napríklad prepustenie slepého tureckého básnika a aktivistu za ľudské práva Esbera Yagmurdereliho.

Jeden z najväčších projektov odštartovali literáti združení v SC PEN pred vyše troma rokmi - 22. februára 2001 totiž založili Celosvetovú PEN knižnicu. Momentálne sa knižnica môže prezentovať vyše dvetisíc zväzkami v originálnych jazykoch z 53 krajín sveta.


Oslavy, ktoré sa uskutočnili 22.-25. marca v Bratislave a v spisovateľskom zámočku v Budmericiach, mali naozaj pestrý program, aj keď prevažujúcou zložkou bola medzinárodná literárna konferencia s témami "Spisovateľ a moc" a "Knižnica ako posledná bašta literatúry?", doplnená rozsiahlou prednáškou amerického profesora R. M. Davisa o regionálnych literatúrach. Medzi účastníkov patrili aj prezident Medzinárodného PEN klubu, český spisovateľ, bývalý disident a neskôr diplomat Jiří Gruša či predseda medzinárodnej komisie pre väznených spisovateľov, Nór Eugene Schoulgin, ako aj spisovatelia zo všetkých kútov Európy a z USA. Českú republiku zastupovali dramatička Daniela Fischerová, predsedníčka sekcie odbornej literatúry Českého PEN centra Helena Haškovcová, básnik Miroslav Huptych, spisovateľ a glosátor Pavel Verner, predsedníčka Slovensko-českého klubu Naďa Vokušová a autor tohto článku. Dôležitosť podujatia podčiarklo aj prijatie u prezidenta SR Rudolfa Schustera, účasť ministra kultúry Rudolfa Chmela či spoluorganizátorstvo americkej a maďarskej ambasády. Aké oslavy boli? Zaujímavé, pracovné, príjemné, plodné. Také, aká má byť činnosť PEN centra...

VLADIMÍR SKALSKÝ


Zpět na obsah