SLOVENSKÉ DOTYKY
 

Taťjana Medvecká

OD KOZY KU KRÁĽOVNEJ ALŽBETE

"Aj keď je môj materinský jazyk slovenčina, dovoľte, aby som rozprávala po česky," povedala hneď pri prvom našom stretnutí sympatická a temperamentná herečka Táňa Medvecká. "Narodila som sa už totiž v Prahe a myslím, že moja výslovnosť v slovenčine by možno nebola najsprávnejšia a najprecíznejšia. I keď som vlastne naozaj 'čistokrvná' Slovenka - mamička pochádza zo západného Slovenska a otecko je zasa od Zvolena. Obaja prišli do Prahy už v roku 1945 a odvtedy tu žijú. So všetkým tým sťahovaním a presunom som sa im aj pomerne neskoro narodila, som jedináčik, a teda nesmierne hýčkané dieťa."

Taťjana Medvecká sa priznala, že aj k divadlu sa dostala zásluhou svojej mamy, ktorá v sebe celé roky nosila neuskutočnenú lásku k herectvu a akosi ju preniesla aj na svoju dcéru. Nesmierne ju preto vždy počas jej kariéry podporovala, dokonca jej v detstve aj šila kostýmy na jej najrôznejšie vystúpenia. Nehľadiac na to, že nesmie chýbať na žiadnej premiére a je prvým herečkinym kritikom. (Ako dodáva pani Táňa, kritikom nesmierne prísnym a nekompromisným). Taťjana Medvecká odjakživa veľmi rada tancovala, čo jej vlastne zostalo dodnes. Využíva každú príležitosť, aby sa "potočila" pri hudbe, keď počuje nejakú temperamentnú melódiu, tak ňou "šijú všetci čerti". A jej dve dcéry, Kateřina a Kristína, sa jej údajne zakaždým smejú.

"Čo ma vždy uchvacovalo najviac, to bol balet," usmieva sa Táňa, "a veľmi som túžila stať sa tanečnicou. Chodila som poctivo na hodiny baletu, ale pri prijímacích skúškach do prípravky baletu Národného divadla v Prahe mi tvrdili, že som veľmi veľká a vôbec, nemám tú správnu postavu. Doslova dokonca povedali, že mám veľký zadok. Musím sa priznať, že som to celkom srdcervúco oplakala." Napriek tomuto tvrdému hodnoteniu mala napokon predsa len šťastie. Po neúspechu s baletom sa totiž vo svojej túžbe po doskách, ktoré znamenajú svet, dostala do ľudovej školy umenia k profesorke Jiřine Stránskej. Bola to významná herečka a mnoho mladých ľudí u nej nasávalo prekrásnu atmosféru divadla a herečka ich dokázala nadchnúť i inšpirovať. V tomto krúžku sa zišlo naozaj veľa neskorších profesionálnych známych hercov - napríklad David Vejražka, Jana Paulová, Jan Hartl, Jaroslava Šiktancová a iní. Poprvýkrát hrala Táňa v Národnom dome na Námestí míru, kde v jednej rozprávke precízne stvárnila kozu. Ako druhá bola rovnako významná úloha Krtka v Máchovom Máji. "Takže svoju kariéru som začínala živočíšnou ríšou," smeje sa.

Taťjana sa rozhodla prihlásiť na Divadelnú akadémiu muzických umení už počas štúdií na gymnáziu, pretože ju Jiřina Stránská nastrašila, že po maturite už na to bude stará. Div sa však svete - prijali ju aj bez ukončeného stredoškolského vzdelania. Gymnázium sa jej napokon nepodarilo dokončiť (tvrdí, že odtiaľto pramení jej pocit akejsi nedovzdelanosti a sama si preto neskôr urobila štátnicu z ruštiny i angličtiny).

Na vysokej škole ju ale napriek tomu naďalej neopúšťalo šťastie - už v treťom ročníku dostala totiž ponuku na hosťovanie v Národnom divadle. Išlo o náročnú úlohu Márie Bolkonskej v hre "Vojna a mier". Do Národného divadla ju po skončení školy prijali aj do stáleho angažmánu, v ktorom je dodnes. Písal sa vtedy rok 1975 a okrem divadla sa s touto herečkou už roky môžeme stretávať aj na televíznej obrazovke, na rozhlasových vlnách a, samozrejme, i v dabingu. Pred pár rokmi, kedy zhodou okolností tých divadelných úloh nemala akosi nazvyš, jej ponúkol Boris Rösner rolu "Lady Macbeth" na Pražskom hrade a Ivan Rajmont zasa úlohu v monodráme "Můra" v divadle Kolowrat. Táňa tak získala herecké skúsenosti aj na pomerne malých scénach a pri úzkom kontakte s divákmi.

V marci tohto roku obdržala Taťjana Medvecká prestížnu cenu Thálie za rok 2000 v oblasti činohry za rolu kráľovnej Alžbety v Schillerovej dráme Mária Stuartovna, ktorú hrá na scéne domovského Národného divadla. Tvrdí, že najväčišu zásluhu na tejto cene má slovenský režisér Ľubomír Vajdička, pod režijnou taktovkou ktorého hra vznikla. Kritika sa zhodla na tom, že Tánina Alžbeta (hrá ju v druhom obsadení, v tom prvom Alžbetu rovnako vynikajúco stvárňuje Iva Janžurová) je až klaunsky groteskná a výkon herečky v tejto úlohe je vskutku efektný.

I keď Taťjana Medvecká počas nášho klubového stretnutia pôsobila a vystupovala nesmierne skromne, s tým, že nikdy nezabudla pripomenúť, že nič tak "svetoborného" vlastne nerobí, predsa len Cena Tálie nebola prvým ocenením, ktoré za svoje herecké umenie dostala. Napríklad už v roku 1986 to bola Cena za ženský výkon v hre Veronika, ktorú režíroval Otakar Vávra a v roku 1997 si zasa odniesla Cenu Františka Filipovského za dabing.

Počas nášho rozhovoru sa s ľútosťou v hlase priznala, že v slovenskom filme zatiaľ žiadnom nehrala. "Keby som však takú ponuku niekedy dostala, pokladala by som si za povinnosť nahovoriť si rolu sama v slovenčine..." Rozhodne by to nebolo jej prvé profesionálne stretnutie so slovenčinou. Pred pár rokmi hrala aj v česko-slovenskej hre autora Ondreja Šulaja a režiséra Martina Porubjaka "O pejskovi a mačičke", v ktorej sa na javisku pražského divadla Kolowrat stretla so svojimi kolegami Evou Krížikovou a Bronislavom Poloczekom. Bolo to priam geniálne trio, ktoré dokázalo na malej ploche divadla Kolowrat divákov tejto netypickej hry neuveriteľne rozosmiať, ale i nahnať im poriadne zimomriavky. "Hrala som tam rozprávača a prechádzala som veľmi často zo slovenčiny do češtiny a naopak," spomína herečka. "Veľmi ma to tešilo a nerobilo mi to žiadne problémy, i keď som si stále v duchu tie dialógy opakovala, aby som to nejako nepoplietla. Keď pricestujem na Slovensko, tiež rozprávam zásadne len po slovensky, lebo sa držím zásady, že hovorím vždy jazykom krajiny, do ktorej docestujem. Aspoň sa snažím... Myslím si, že je to vlastne slušnosť - idem niekam na návštevu, tak je mojou povinnosťou, aby mi domáci rozumeli..." Pani Táňa zo skromnosti neuvádza, že je jazykový talent, jazyky sú jej koníčkom a nikdy nemala problémy s ich učením. Dokonca si raz trúfala aj s kanadským režisérom Ewanom McLarenom, ktorý bol nejaký čas v Prahe, naštudovať v angličtine Topolovu hru "Slavík k večeři". Hrala v nej postavu, ktorá bola z rodiny Čechov hovoriacich po anglicky a využila tak svoju znalosť britskej angličtiny, ktorá ju nesmierne okúzľuje. S touto hrou sa napokon zúčastnili aj festivalu v Edinburghu.

V súčasnosti skúša Taťjana Medvecká ako hosť rolu Kostelničky v inscenácii "Její pastorkyně" v pražskom Dejvickom divadle. "Dejvičáci sú úžasná parta a hrať s nimi divadlo ma teší," povedala po prevzatí Ceny Thálie novinárom. "Sú to také deti, mohla by som každému z nich robiť matku. Smejú sa mi, že už päť minút po začiatku skúšky hlásim, že som už stará."

Táňa Medvecká je veľmi bezprostredná nielen ako herečka, ale aj ako človek. Je na nej vidieť, že napriek jej profesii nič v živote nehrá, ani nepredstiera. Je doslova citovým gejzírom, a preto stretnutie s ňou vždy poteší a v súčasnej až priveľmi racionálnej dobe priamo pohladká...

Naďa Vokušová


Zpět na obsah