| SLOVENSKÉ DOTYKY | ||
| MÁJ 2001 | ||
Ladislav Ballek oslavoval uvedením knihyLITERÁRNY VEČER VEĽVYSLANCA Pod názvom "Zlatý stôl Ladislava Balleka" usporiadali vo štvrtok 5. apríla dve občianske združenia - Slovensko-český klub a Klub slovenskej kultúry - v Slovenskom inštitúte v Prahe literárny večer výnimočný hneď trikrát. Naďa Vokušová, predsedníčka Slovensko-českého klubu a šéfredaktorka časopisu Slovenské dotyky, uviedla na tomto podujatí na český trh ostatnú knihu Ladislava Balleka "Zlatý stôl". Večer sa stal súčasne oslavou šesťdesiatky spisovateľa, ktorý sa navyše po prvý raz predstavil širokej pražskej kultúrnej verejnosti v pozícii slovenského veľvyslanca. Na druhej strane, priaznivci nášho časopisu sú na stretnutia s Ladislavom Ballekom zvyknutí, veď už viacero rokov sa ako predseda jeho redakčnej rady zúčastňuje na rôznych podujatiach pomerne často... Výnimočnosti podujatia zodpovedal aj záujem divákov. Sála pre sto ľudí praskala vo švíkoch, návštevníci stáli až na chodbe. Nechýbali medzi nimi českí a slovenskí spisovatelia, ani predstavitelia politického života ČR. Na pódiu sa striedali vydavatelia knihy z banskobystrického nakladateľstva Adade, jej ilustrátor Dušan Jarina, či Vladimír Petrík, predseda Klubu nezávislých spisovateľov, ktorého je Ladislav Ballek členom, alebo zástupcovia Literárneho informačného centra a mnohí ďalší. Ako sama povedala, "za českých umelcov" privítala oslávenca na pražskej pôde herečka Gabriela Vránová, hoci vzhľadom na jej pôvod zo zmiešanej rodiny by bolo presnejšie hovoriť o umelcoch česko-slovenských. Napokon o "kultúrnom Česko-Slovensku" hovoril i sám Ladislav Ballek. Knihu esejí "Zlatý stôl" vypravila na cestu za českým čitateľom Naďa Vokušová šampanským a Ladislav Ballek smotánkou, aké sa podávajú ku káve. Je to už tradícia, súvisiaca s jeho dobre známou náklonnosťou k mačkám. Keď v Prahe žijúci slovenský herec Richard Trsťan čítal ukážky z knihy, nebolo si možné nevšimnúť, že niektoré pasáže možno chápať ako krédo veľvyslanca, hoci Ladislav Ballek ich písal v čase, keď svoje menovanie do tejto funkcie tušiť nemohol. Hoci aj pre diskusie o schengenskej hranici dokázal nájsť priliehavé metafory. Túto schopnosť ukázal aj na stretnutí s novinármi, ktoré večeru predchádzalo. O boji s partikulárnymi záujmami povedal: "Viem, že máte radi tú svoju električku, ale keď spadne trolej v celom meste, ani tý vaša električka nepôjde." Príhodou z Ameriky zasa dokumentoval iný fenomén našej transfomácie. Keď prevážali starých Indiánov, tí sedeli a mlčali. Až zrazu, uprostred púšte, požiadali, či by mohli vystúpiť a sadnúť si. Na prekvapenú otázku prečo, odpovedali: "Musíme počkať na svoje duše, tie idú za nami pešo." Áno, najpomalšia je zmena myslenia. Spojenie kultúry a politiky je pre nás možno dnes nezvyklé, o kultúrnej politike a kultúre politiky však hovoril už Laco Novomeský. Mimochodom, Ladislav Ballek pôsobil dlhé roky ako predseda Nadácie Ladislava Novomeského... Vladimír Skalský Zpět na obsah |