SLOVENSKÉ DOTYKY
 

O CESTOVANÍ NEPROFESIONÁLNE

Veľtrh Holiday World

Veľtrh cestovného ruchu Holiday World, ktorému býva na pražskom výstavisku v Holešoviciach vyhradený čas každoročne koncom februára, nenecháva bez záujmu ani človeka, ktorý nemá k cestovnému ruchu práve profesionálny vzťah. Cestovanie sa stalo súčasťou života každého z nás, a nemusia to byť destinácie - ako sa moderne hovorí - Amerika či Afrika a Blízky Východ. Ponechajme teda stranou túroperátorov, starajúcich sa o náš pobyt v Tichomorí či na Bahamských ostrovoch, a pozrime sa, čo sa deje v trochu menej odľahlých kútoch. Napríklad v regiónoch Česka, v ktorých sa ostatne pohybujeme, či čo možno zažiť u našich východných susedov a nám najbližších - na Slovensku.

Na úvod ma zaujala jedna listina. Sú v nej uvedené podľa jednotlivých kategórií niektoré subjekty podnikajúce v cestovnom ruchu, ktoré boli vyhodnotené v posledných piatich rokoch ako najlepšie si počínajúce. Medzi regiónmi, ktoré toho dosiahli, čítame na prvých troch miestach južné Čechy, ďalej Český raj a Krkonoše. Medzi mestami sú to Český Krumlov, Ostrava a Olomouc. Profesionáli z brandže majú na toto vyhodnotenie zaiste svoje kritériá, ale aj nám, laikom, sa pri týchto menách vynárajú isté dojmy. Napríklad pri cestách do Českých Budějovíc, kam nás cesta zavedie každoročne na tamojšie Dni slovenskej kultúry, si všímame úpravnosť a čistotu juhočeských dedín, eleganciu juhočeskej metropoly a ústretovosť tamojších ľudí, ktorí sa do tých "ich" dní ponárajú bytostnejšie, než ako to dovoľuje množstvo akcií a s nimi často spojený stereotyp v Prahe. Zaujímavé sú cyklotrasy okolo juhočeských rybníkov alebo možnosť ubytovania v pôvabných penziónoch, ktorých rozvoj nachádza podporu v rámci krajského, možno povedať "priemyslu cestovného ruchu". Pri Ostrave a Olomouci ma napadajú hoci letmé čriepky z ciest, keď prestupujem cestou na Slovensko a pozastavenie sa v meste poslúži ako vstupná brána do miestnych reálií. Stačila som si všimnúť, že Ostrava ozaj už nie je spojená s dymom komínov a neupraveným okolím. Rôzne technické pamiatky Ostravy, ako bývalé hute, sa využívajú na kultúrne účely. A Olomouc? Tam má návštevník mesta napríklad možnosť zakúpiť si na železničnej stanici kartičku, ktorá oprávňuje k zvýhodneným vstupom do rôznych pamiatkových objektov. Starobylé námestie s fontánou je na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO, ďalším pozoruhodným objektom je arcibiskupský palác, ktorý tiež vyvíja mnoho aktivít.

Neboli by sme Slováci, keby nás nenutkalo prezvedieť sa, ako si počínajú na veľtrhu cestovného ruchu zástupcovia zo Slovenska. Pri ich hľadaní som nadobúdala dojem, že tento rok vidno zo Slovenska ponajviac reprezentantov kúpeľov. Vo všetkých navštívených stánkoch som získala bezprostredné dojmy, takže sa o ne podelím. V stánku kúpeľov Trenčianske Teplice okrem profesionálov v balneoterapii a schopného managementu naďabíte i na kus príslovečnej slovenskej srdečnosti. Nemáte pocit, že zdržiavate, ak si prisadnete. Pravdaže, zástupcovia kúpeľov Trenčianske Teplice sú v Prahe naši starí dobrí známi, lebo okrem toho, že mali niekoľko prezentácií v Slovenskom inštitúte, je na nich väzba aj - možno povedať - osobná, a to cez osobu riaditeľa kúpeľov Juraja Čelka. Ten sa svojím osobitým životným štýlom s prvkami sparťanstva, ale aj humorom sršiacimi fejtónmi stačil zapísať u nás natoľko, že aj v jeho neprítomnosti v Prahe je akoby prítomný.

Ďalšie kúpele, ktoré v Prahe viditeľne vyčnievajú, sú Vyšné Ružbachy. Možno by ma nevtiahol do ich fluida ani zdatný predajca a vábič, ale spomienky z mladších rokov života mi pošepkali pozrieť sa, čo je tam nového. Neušlo mojej pozornosti, že termálne kúpalisko pred Grandhotelom Strand je opatrené elegantnou zasklenou ochodzou, celý areál hotela žiari po rekonštrukcii sviežosťou. Ale čo je podstatné, majú tam výborné výsledky v liečbe duševných ochorení, najmä stresu, depresie, porúch nálady, neurotických porúch. Dávam im za pravdu, že takmer nikto z nás sa už dnes nevyhne civilizačným prízrakom, ako sú stres a depresia. A to vraj podľa odborníkov majú byť najzávažnejšie ochorenia 21. storočia! No a keďže máme práve za sebou tuhú a dosť nepríjemnú zimu, možno by bolo vhodné začať sa zaoberať myšlienkou hoci na preventívny pobyt vo Vyšných Ružbachoch. Len sa trochu obávam odľahlosti tamojšieho kraja a možnosti dopraviť sa do kúpeľov bežnými spojmi. Spomínam si, že som raz vo vlaku v Poprade stretla pacientku, navracajúcu sa práve z oných kúpeľov, ktorá cestu z nich s kufrom popisovala ako dosť veľkú záťaž fyzickú, ale aj psychickú. Tak či onak - dovoľujem si čitateľom predostrieť tabuľku s niektorými procedúrami v kúpeľoch Vyšné Ružbachy, ktorú som dostala do ruky.

Haligovce a Pieniny sú - ako je známe - kraje susediace s Vyšnými Ružbachmi. Stánok s velikánskym obrazom s rozoklanými Tromi korunami na poľskej strane Dunajca s pltníkmi na vode nemôže nikoho nechať prejsť a nepristaviť sa. Navyše ak k tomu vyhráva muzika troch ľudových husliarov - primáša, kontráša a basistu zo Zamaguria. Na otázku, čo nového na Dunajci, sa dozvedám, že bude prepojená slovenská a poľská strana mostom. Teda vandrujúci pozdĺž Dunajca už nebude musieť zostávať iba na jednej strane rieky, ale bude môcť prejsť suchou nohou aj do Poľska. Veľká vec!

Trochu menej nadšená som správou, že už niekoľko rokov nie sú v prevádzke kúpele Korytnica. Prečo? Nevedno. Vari nemožnosť dohodnúť sa o tom, kto povedie kúpele. Iba liečivá voda je žalúdkárom a dvanástorníkárom naďalej k dispozícii. Škoda. Tieto síce malé, ale pôvabné kúpele v doline Nízkych Tatier majú úžasné účinky. Sama som sa o tom svojho času presvedčila.

Ak teda nie do Korytnice, tak sa poďme hoci polyžovať na neďaleké Donovaly. Je z nich úžasný výhľad na Pohronie aj Považie, ale poriadne tam fičí. Preto si tam dávajú zraz aj priaznivci paraglidingu. Pri pohľade na lyžiarsku mapu sa mi zdá, že tam pribudlo aj sedačiek a vlekov. Z priloženej mapky možno posúdite sami. Ak to stihnete s lyžovačkou ešte túto jar, fajn. Ak nie, môže to byť tip na budúci rok. Nikdy nezaškodí oprášiť staré miesta, ktoré sme už poprechodili a či skúsiť nové.

Aký som mala výsledný dojem z prezentácie Slovenska v kolose pražského Výstaviska? Ani v žiari exotiky - a tej bolo na veľtrhu požehnane, lákajúc návštevníkov na Britské panenské ostrovy, na Tahiti či do kraja Franche-Comté - sa Slovensko nestratilo. Slovenskí zástupcovia sú elegantne oblečení, sebavedomí a vedia svoj produkt ponúknuť. Či sa to, čo ponúkajú, bude pri návšteve vždy kryť s realitou, to sa dozvie návštevník až na mieste.

Osobne ma veľmi potešil záujem zástupkyne Mestského informačného centra z Rakovníka o usporadúvanie Dní slovenskej kultúry v ich meste. Chceli by najmä prekryť medzeru vo vedomostiach o Slovensku pre mladých ľudí, bažia po prísune živých súborov, zoskupení, ale aj literatúry a iných médií. Žeby ďalšie usporiadateľské mesto v množiacich sa lokalitách s dňami slovenskej kultúry?

JARMILA WANKEOVÁ


Zpět na obsah