S guvernérom Viktorom Príkazským

MUDr. Viktor Píkazský sa narodil v roku 1930 v Prahe. V roku 1953 ukončil štúdium na pražskej Lekárskej fakulte Karlovej univerzity. Dlhé roky pracoval ako lekár-epidemiológ v Prešove a Poprade. Pred odchodom do dôchodku sa venoval aj činnosti Health Institute v Poprade a v Banskej Bystrici. Spolupracoval na výskume očkovacích látok v Belgicku, čo mu umožnilo prednášať na kongresoch v mnohých krajinách sveta. Pre Svetovú zdravotnícku organizáciu pôsobil v rokoch 1967- 1972 ako epidemiológ na Ministerstve zdravotníctva v Kongu, kde sa zapojil aj do celosvetovej kampane na eraditáciu varioly. Ako epidemiológ pracoval i na Malte a v Indii. Krátko pôsobil aj v Mongolsku a na Maledivách. Na Slovensku sa stal aj predsedom Národnej komisie pre certifikáciu eradikácie detskej obrny.

Do Rotary klubu v Poprade ho prijali v roku 1997 a v rokoch 2000/2001 pôsobil ako prezident tohto klubu. Dve funkčné obdobia sa zapojil do rotariánskych aktivít na úrovni dištriktu a to najmä v komisii pre medzinárodnú spoluprácu. V súčasnom funkčnom období (2003/2004) je guvernér Dištriktu 2240, do ktorého patrí tak Česká republika, ako aj Slovensko. Na slávnostnej konferencii na počesť 100. výročia založenia Rotary International a 80. výročia založenia prvého Rotary klubu v Československu, ktorý sa konal na začiatku marca v Prahe, sme pánovi guvernérovi položili pár otázok.

Ste zo zmiešanej česko-slovenskej rodiny, dokonca ste sa aj narodili v Prahe. Ako to je s vašim pôvodom?

- Moja mamička bola Češka a otec Slovák. Starí rodičia pracovali v Považskej Bystrici - dedko tu na železnici vykonával funkciu prednostu. V tomto meste sa zoznámili aj moji rodičia - otec bol učiteľ a mama vedúca obchodu. Narodil som sa v Prahe iba preto, že mamička mala uja v pražskej pôrodnici na Karlovom námestí. Bol náčelník zdravotnej služby Československej armády - nie je bez zaujímavosti, že podpisoval napríklad s Masarykom aj Pittsburskú dohodu. Ujo nemal vlastné deti a moja mama pre neho bola ako dcéra - preto aj rodila v Prahe. Ako som spomínal, otec bol učiteľ, tak sme sa pomerne často po Slovensku sťahovali. Po smutnom roku 1938 mamička na Slovensku zostala, do Čiech sa vrátili len babka a dedko.

Do Prahy ste však prišli opäť na vysokú školu...

- Študoval som v Prahe Lekársku fakultu Univerzity Karlovej, konkrétne hygienu a epidemiológiu - vtedy to ešte bola samostatná fakulta. Z Bratislavy sem so mnou prišla študovať aj moja budúca manželka, ktorá pochádzala zo Skalice, odkiaľ je vlastne aj náš, konkrétne oteckov rod. Po skončení školy som nastúpil na umiestenku do prešovského kraja a moje prvé pôsobisko bolo v Snine a v obciach, ktoré sú dnes až úplne na hraniciach s Ukrajinou. Profesne som sa venoval infekčným chorobám a na východné Slovensko som išiel likvidovať epidémiu brušného týfusu, detskej obrny a dyzentérie...

Pomerne dlho ste pôsobili aj v zahraničí.

- Päť rokov som bol v Kongu - pracoval som tam ako epidemiológ na ministerstve zdravotníctva, potom som ešte rok strávil v Indii a dva roky na Malte. Ešte na viacerých miestach som pracoval kratší čas. Prakticky všade som sa zaoberal infekčnými chorobami. Napríklad v Kongu sa v tom čase vyskytovali všetky choroby, ktoré nájdete aj v Biblii - malomocenstvo, mor, cholera, tuberkulóza, malária...

Prečo ste sa rozhodli pri tejto svojej zjavne náročnej profesii venovať sa aj činnosti Rotary, čo je práca, ktorá, ako som pochopila, zaberá najmä veľmi veľa času?

- Do Rotary klubu som prišiel po tom, čo som po ôsmich rokoch zanechal v Poprade funkciu predsedu okresnej organizácie Slovenského červeného kríža. Pre prácu v Rotary ma získal môj priateľ - prevzal po mne funkciu predsedu červeného kríža. Pravdu povediac, osem rokov v červenom kríži bol vynikajúci tréning na humanitárne akcie, ktoré pripravuje aj Rotary.

Celosvetový boj proti detskej obre ste v Rotary odštartovali vy alebo je to už dlhodobejšia záležitosť, ktorou sa táto organizácia zaoberá?

- S bojom proti detskej obrne začalo Rotary už v roku 1979. Hľadali vtedy nejakú významnejšiu náplň svojej činnosti a Svetová zdravotnícka organizácia im navrhla, aby skúsili na Filipínach pripraviť očkovanie proti detskej obrne. Táto akcia mala veľmi rýchly a výrazný úspech. Postupne Rotary získavalo prostriedky, aby sa dala nakúpiť očkovacia látka pre všetky deti na svete. Program sa tak stal celosvetový a pomáhali ho realizovať aj iné organizácie i osobnosti... Keďže som sa už v Kongu zaoberal epidémiami detskej obrny a na Slovensku som sa stal najprv členom národnej komisie pre certifikáciu eradikácie detskej obrny a neskôr jej predsedom, do tohto programu Rotary som sa pochopiteľ hneď aktívne zapojil.

Je to tak vždy, že každý člen Rotary sa zaoberá otázkami vyplývajúcimi z jeho profesie?

- On vlastne len podáva návrhy, pochopiteľne, že najmä z oblasti, v ktorej sa vyzná. Až keď ostatní členovia návrh prijmú, začne sa s jeho realizáciou.

Aké projekty realizovali konkrétne na váš návrh?

- Červený kríž v Poprade - Spišskej Sobote vlastní domov pre osoby v krajnej núdzi. Je to zariadenie, kam sú umiestňovaní ľudia, ktorí nemajú kde inde byť a je v ňom približne sedemnásť miest. Práve pre tento domov sme z môjho podnetu získali dva granty orientované na humanitárnu pomoc: konkrétne na zariadenie i na jeho rekonštrukciu a dobudovanie. Darovali sme domu aj jedno naše auto na rozvoz stravy.

Prezraďte mi, čo je vlastne základnou úlohou guvernéra dištriktu?

- V prvom rade motivovať. Guvernér nie je nadriadený či šéf, ktorý by hovoril toto musíš, tamto nesmieš. Je zodpovedný za finančné hospodárenie celého dištriktu, vychováva svojich asistentov, navštevuje raz za rok všetky kluby, pravidelne raz mesačne vydáva "list guvernéra" a podobnými spôsobmi nabáda k rozvíjaniu činnosti dištriktu. Sú i mimoriadne akcie a aktivity - k storočnici Rotary International sme napríklad vysadili v každom meste, v ktorom pôsobí Rotary klub, jeden strom aj s pamätnou tabuľkou.

Je práca guvernéra naozaj taká náročná, že by ju jeden človek nedokázal robiť dlhšie ako rok?

- Nejde len o náročnosť tejto práce. Dôležité je aj to, aby v tejto organizácii nikto neprevládol a nezačal v nej dominovať. A že je to práca neľahká, o tom tiež niet pochybností. Keď si napríklad uvedomíte, že musíte navštíviť všetky kluby, takpovediac od Košíc až po Chomutov (len v Prahe ich máme sedem), a prebrať s nimi ich plány i problémy...!

S mojou druhou manželkou, ktorá mi robí sekretárku, tajomníčku i šoféra v jednej osobe, žijeme striedavo v Poprade a vo Viedni. Tešíme sa, že keď mi skončí v júli funkčné obdobie, doženieme všetko to, čo sme v našich domácnostiach celý ten čas odkladali...

NAĎA VOKUŠOVÁ

---

Zpět na obsah