Sládkovičova Marína v Štiavnici

V Banskej Štiavnici sa udeľuje Oscar. Je to cena za pozoruhodný umelecký počin, rovnako ako v Amerike. Vymysleli ju ľudia z občianskeho združenia Paradajz. Tak sa volá dominantný štiavnický vrch a v správne napísanej angličtine to znamená raj.

Paradajz začal budovať Štiavničan Anton Pižurný. Tento 44-ročný vyučený knihovník má blízko ku všetkému, "čo zaváňa kultúrou". "Štiavnica je kráter sopky," hovorí. "Vcucne vás, požuje a vypľuje späť na svet lepšieho, kultúrnejšieho a vzdelanejšieho."

Oscar tam má veľké možnosti. Môže sa dostať do rúk toho, kto vymyslí alebo zorganizuje pozoruhodný dramatický, hudobný, historický, literárny čin. "V meste, kde je viac spisovateľov ako čitateľov, to nie je také zložité," usmieva sa Pižurný. Aj jeho vníma verejnosť predovšetkým ako básnika. Napísal 15 básnických zbierok, esejí a poviedok, pričom niektoré krstil na skutočne netradičných miestach. Zbierka "Veľa šťastia, pán Gorsky", sa dostala do sveta zo štiavnickej železničnej stanice, do ktorej kedysi svojsky fučal starobylý vlak s názvom Štiavnická Anča.

A možno čaká práve básnika Tona s priateľmi v blízkom čase cena Oscar. Pracujú na kriesení ľúbostnej legendy. Tou je takmer zabudnutá Mária Pischlová-Gerzsová, podľa ktorej napísal Andrej Sládkovič nezabudnuteľnú Marínu. Žila v Štiavnici, v ich meste.

Zostavovateľka Adriana Matejková a Pižurný vydali o tejto neobyčajnej žene knihu "Múza" a medzi múrmi stredovekého mesta chcú vzkriesiť čaro romantickej lásky práve podľa vzoru Maríny. Urobia to formou festivalu lásky, ktorý bude po prvý raz už v máji.

"Rozmýšľali sme, ako priblížiť Marínu dnešnému mladému človeku. Festival by preto nemal byť len príležitosťou pre zamilovaných, aby zažili niečo neobvyklé. Plánujeme viac. Chceme, aby opäť ožili mýty o romantickej a čistej láske, precítenej aj cez ľúbostnú poéziu. Skutočný vzťah nezažil ten, kto svojej láske neadresoval aspoň pár veršov."

Za posledný rok urobili títo Štiavničania pre vzkriesenie legendy Maríny Pischlovej veľa. "Okrem vydania knihy sme odhalili pamätnú tabuľu na jej rodnom dome, bude tam pamätná izba, staráme sa o pischlovský hrob na evanjelickom cintoríne, stále pátrame po predmetoch a dokumentoch, ktoré po sebe zanechala."

V knihe "Múza" je aj encyklopédia Márie Pischlovej, ktorú písala ako 16-ročná a jej kresby kvetov. V galérii Jozefa Kollára dodnes majú Marínin prsteň, zachovala sa aj svadobná reč farára pri jej svadbe s bohatým pernikárom Jurajom Gerzsom. Jej svadobná štóla dodnes slúži ako pokrývka kazateľnice v evanjelickom chráme. V rodine sa dokonca tradovalo, že mala Marína s Andrejom Sládkovičom dieťa. Nič podobné sa však nepodarilo dokázať. Archívne materiály z toho obdobia chýbajú. Isté je len to, že mala pomerne ťažký život. So Sládkovičom sa zoznámila ako 16-ročná, po jeho odchode na štúdiá do Halle sa na žiadosť matky vydala za bohatého Gerzsoa. Narodilo sa im šesť detí, ale iba syn Karol ju prežil. Pár dní po tom, čo Marína zomrela, sa zastrelil.

A čo sa stalo so Sládkovičom a ich láskou? Mária-Marína Pischlová si jeho básne schovávala do smrti. Štiavnický festival môže podobnú lásku vzkriesiť.

(kf)

---

Zpět na obsah