| SLOVENSKÉ DOTYKY | ||
| APRÍL 2003 | ||
NA VÝCHODE NIČ NOVÉHOAch, tote šaľene vichodňare...Jestvuje vôbec východniar? Je východniarom ten, kto žije na umelo rozparcelovanom Slovensku z čias minulého režimu? Zemplínčania, Šarišania, Spišiaci, Gemerčania, Abovčania, Slováci, Maďari, Rómovia, Rusíni, Ukrajinci, baptisti, Svedkovia Jehovovi, cirkev bratská, adventisti siedmeho dňa, apoštolská cirkev. Na východe sa všetko od nepamäti neuveriteľne mixuje. Len Bolek Polívka vie svoje. Keď otváral v Košiciach generálny konzulát Valašského kráľovstva, vyhlásil: "Všetci sme východniari, len o tom nevieme! Česi sa na nás Valachov pozerajú - aha ich, východniarov! A na Košičanov sa rovnako pozerajú Bratislavčania. A Košičania na Ukrajincov, Rusov, Rusi na Japoncov, Japonci na Američanov. A pre Američanov sme východniari všetci!"
Ander s Dzurindom sú rovnakíTypický prízvuk na predposlednej slabike veľmi ľahko odhalí takmer každého, kto pochádza z východného kúta Slovenska. Možno svetlou výnimkou je Ander z Košíc, ktorý síce hovorí viacerými východniarskymi nárečiami, ale používa pravý slovenský prízvuk - ´nezacahuje´. A ak áno, tak na nesprávnej, poslednej slabike. Ani dzurindovská anglická "slučka" na poslednej slabike a bratislavský akcent na prvej slabike nedokázali narušiť východniarsku jedinečnosť.
Hity pre úniuNie je to však reč, ktorá odlišuje východniarov od ostatných obyvateľov Slovenska. Architektúra, stavby rodinných domov, rozdiely v ľudovej kultúre, tancoch, ľudovej piesni či tradičnej ľudovej strave. Bryndzové halušky sú síce slovenským národným jedlom, ale na východe rovnako dobre chutia trepanky alebo hičkoše. Ciberej, dziňanka a bandurkove lokše by ešte mohli byť hitom v racionánej výžive v Európskej únii!
Lokálpatrioti z východuRegionálna súdržnosť východniarov sa neprejavuje iba na plesoch Zemplínčanov, Šarišanov či Spišanov, ale aj v istej spolupatričnosti v "cudzom" prostredí. Regionálny lokálpatriotizmus sa opiera o stáročnú identitu formovanú v historických župách od 12. storočia do roku 1945. Obyvateľ tohto regiónu dáva aj dnes pri označovaní svojej regionálnej identity prednosť týmto historickým označeniam, než by mal povedať, že je príslušníkom prešovského (alebo iného) vyššieho územného celku.Východniarsky lokálpatriotizmus neznamená vyčleňovanie sa zo slovenskej komunity. Je iba jedným z prvkov, ďalším obohatením v množstve identít, ktoré východniar prijíma. Nesporne má tento fenomén svoje historické pozadie. Východniarska jedinečná identita vznikla na základe etnickej a náboženskej tolerancie a otvoreného prijímania okolitých kultúrnych vplyvov. Prečo a ako sa sformovala?
Ak sa niečoho bojíš, chyť sa tohoV laboratóriu národností a identít, akým východné Slovensko bolo a je, sa mohol každý dotknúť, čoho chcel a koho chcel. Možno aj preto sú k sebe ľudia na východe tolerantnejší a aj nových migrantov prijímajú bez výraznejších problémov. Východniari vedeli, aký ťažký je osud presídlencov. Vysťahovalectvo východ postihovalo výraznejšie ako iné regióny. Len zo štyroch žúp sa v 90. rokoch 19. storočia do Ameriky vysťahovalo 150-tisíc osôb. Tento trend pokračoval aj v 20. storočí. V neskorších obdobiach sa vďaka prísunu dolárov spoza mora aspoň čiastočne zlepšovalo postavenie východoslovenského obyvateľstva, ktoré tradične patrilo k najchudobnejším.
Dnes to nie je inakNejde len o minulosť, ale aj o súčasnosť. Akí sú dnešní východniari, ako ich vníma ich okolie a ako sa vnímajú sami? Možno charakterizovať ich mentalitu? Okrem tolerantnosti sa o nich najčastejšie hovorí ako o "šaľenych". Sú prchkí, v krčme sa rýchlo pobijú a aj mimo svojho teritória im táto povesť zostáva. Dokážu byť veselí, často a dobre spievajú, udržiavajú ľudové tradície. Bývajú stredobodom pozornosti v spoločnosti, rovnako intenzívne však dokážu prežívať aj smútok. Považujú sa za veľmi pohostinných a prajných. Rýchlo sa dokážu prispôsobiť novému prostrediu a postupne v ňom získať dobré postavenie. Aj z nenápadných východniarov vyrástli významné osobnosti slovenskej, európskej aj svetovej kultúry, umenia a vedy. Základné vlastnosti sú pracovitosť, húževnatosť, dravosť a originalita.Dnešní východniari sú verní svojmu regiónu, hrdo sa k nemu hlásia kdekoľvek vo svete. Rovnako sa hlásia aj k tomu, že sú Slováci (Maďari, Rusíni, Ukrajinci, Rómovia, Nemci), občania Slovenskej republiky a Európania.
MIKULÁŠ JESENSKÝ
JURAJ KUKURA, V čom sa východniari odlišujú? - Miestom narodenia. Ako by ste charakterizovali východniara? - Skúste ma opísať. S akou najzaujímavejšou charakteristikou východniara ste sa stretli? - Šmakujú mi gruľe, i tak še da, i tak še da. Prečo sa hovorí: "Šaľeni jak vichodňar?" - Už ste ma opísali.
JURAJ JAKUBISKO, Ako by ste charakterizovali východniara? - Žiaden prototyp východniara nejestvuje. Líšime sa od mesta k mestu, od dediny k dedine. Napriek tomu - východniari majú v sebe podvedomú inteligenciu. A zmysel pre humor. Kupoval som raz nohavice. Pýtam sa, či sú ženské, alebo mužské. A predavačka mi odpovedá: Kúpte si, a budú vaše! Prečo sa hovorí: "Šaľeni jak vichodňar?" - Šaľeny neznamená to isté ako šialený, bláznivý. V obsahu toho slova cítim skôr podivínstvo na hranici umenia, originalitu, možno genialitu. Východniar je zvedavý a celý život ostane zvedavým deckom. Všetko, čo je v mojich filmoch, čerpám z tohto podhubia. Po vojne ostalo v okolí môjho rodného Kojšova množstvo munície. Všetko sme museli vyskúšať. Našťastie, všetci sme boli veľmi zlí strelci a veľmi rýchli bežci. Vďaka tomu nie som ani vrahom, ani obeťou.
ŠTEFAN MARGITA, V čom sa východniari odlišujú? - Dobrosrdečnosťou, úprimnosťou, pohostinnosťou. Ako by ste charakterizovali východniara? - Som Košičan. A pre Košice je typickou vlastnosťou tolerancia. S akou najzaujímavejšou charakteristikou východniara ste sa stretli? - Východniari držia pokope a navzájom si pomáhajú, nech sú kdekoľvek na svete. Preto sa o nás hovorí ako o východoslovenskej mafii.
BORIS FARKAŠ, S akou najzaujímavejšou charakteristikou východniara ste sa stretli? - Tvrdím, že charakteristiku východniara do značnej miery vystihuje dialóg zo starého vtipu: Pred krčmou leží chlap, o chvíľu naňho spadne druhý. Po chvíli sa spýta prvého: "Keľo? (Koľko?)" "Dvasto!" (pauza) "Co dvasto?" "A co keľo!?"
JÁN ŠTRASSER, V čom sa východniari odlišujú od ostatných? - Keď sedíte celý život doma na východe, tak tie odlišnosti nezbadáte. Dokonca ani dialekt vám nepripadá zvláštny. Ja som si tie odlišnosti začal uvedomovať, až keď som študoval v Bratislave. Napríklad trpezlivosť pri cestovaní. Raz sme šli z Bratislavy do Kyjeva vlakom. Bratislavčania frfľali už v Trnave, ja som sa v Žiline začal ešte len vyzliekať. S akou najzaujímavejšou charakteristikou východniara ste sa stretli? - Nedávno som počul, že istý Američan si do denníka zapísal toto - Pondelok: Celý deň som pil s východniarmi. Utorok: Takmer som zomrel. Streda: Celý deň som pil s východniarmi. Štvrtok: Ľutujem, že som v utorok nezomrel. Prečo sa hovorí: "Šaľeni jak vichodňar?" - Závidia nám našu životaschopnosť.
Vydumali východniarky minisukne?Na východnom Slovensku sa ani po útoku módnych salónov mnohé ženy nezriekli tradičného odevu - širokých nazberaných sukní, niekoľkých spodničiek a navrchu zástery. Pôvodný kroj nikdy nezamenili za mestské šaty. V skriniach babičiek by ste iste našli známych sedemdesiat sukien. Ženská sukňa sa na východe skrýva za slovom kabat. Na Zemplíne má každý druh sukne iný názov, svetlá sukňa je bilota, sukne s volánmi sú fodraše. Pre Šarišanky a Abovčanky sú sukne kidľe.Zemplíčanky sa vždy chceli odevom od ostatných odlišovať. Do lemovania na spodku sukne preto vtiahli drôt - a výsledný efekt bol ohromujúci. Sukne im odstávali, pri chôdzi sa vlnili. Šili ich z brokátu, kašmíru, hodvábu, ale do roboty, na všedný deň, nosievali iba kartúnové sukne. Stále ich odvážne skracovali, takže im siahali niečo vyše kolien. A tak sa stali priekopníčkami minisukieň. (Podľa Klaudie Buganovej etnografky Východoslovenského múzea v Košiciach)
Zpět na obsah |