Slovenské divadlo v Prahe 2003

Už 8. ročník festivalu "Slovenské divadlo v Prahe" priniesol - štýlovo - 8 inscenácií. Menu to bolo pestré, určite nie diétne - striedali sa rozličné chute, menila výživnosť. Okrem umeleckej treba - ako pri predchádzajúcich ročníkoch - zmieniť aj spoločenskú váhu podujatia. Veď nad prehliadkou prevzali záštitu obaja premiéri, obaja ministri kultúry, primátori Prahy a Bratislavy, i veľvyslanec SR v ČR, celebrít v hľadisku bolo nemenej, než na javisku... V Divadle Bez zábradlí, ktoré je hlavným organizátorom festivalu, sa uskutočnila aj výstava fotografií slovenskej umeleckej fotografky žijúcej v Prahe Zuzany Mináčovej. Medzi tvárami herečiek sa symbolicky ocitol jediný ich kolega: Július Satinský. Je vlastne paradoxom, že divák na Slovensku nemá príležitosť urobiť si taký jasný obrázok o slovenskom divadelníctve v uplynulom roku, aká sa naskytuje divákom v českej metropole.

Hneď prvá inscenácia, predsunutá pred oficiálne otvorenie, sa očakávala so zvýšeným záujmom. Muzikál Novej scény "Balada o zlodejovi koní alebo Cigáni idú do neba" totiž predchádzali kontroverzné povesti. Inscenácia je známa sporom medzi pôvodným režisérom Jurajom Jakubiskom a divadlom. To Jakubiska nahradilo tesne pred premiérou Štefanom Kožkom, nejasnosti však majú súdnu dohru. Inscenácia má dobré stránky, medzi ktoré patrí mimoriadne invenčná scéna Miloša Pietora, choreografia Jána Ďurovčíka a chvíľami typické "jakubiskovské" scény, nech už sú dielom Jakubiska, alebo sú jeho štýlom iba inšpirované. Veľká téma, stvárnená v známom veľkofilme, by však určite stačila na strhujúcejšie spracovanie. V Prahe, kde je dobre známa interpretácia rómskych skladieb, ľudových aj umelých, hoci Idou Kelarovou alebo Věrou Bílou, musela byť hudobná zložka vrátane speváckych výkonov časti súboru sklamaním. Nejasné je, prečo sú všetky skladby v rómčine, čím sa ochudobňujú o možnosť pôsobiť aj prostredníctvom textu. Je skoro zbytočné dodávať, že v meste veľkolepých muzikálových produkcií bije inak pochopiteľná úspornosť projektu do očí. V hlavných úlohách sa predstavili Eva Rysová, Ivo Gogál a Katarína Hasprová.

Všetky ostatné predstavenia sa uskutočnili v Divadle Bez zábradlí. Prvým z nich bola hra J. C. Grumberga "Krajčírky" . Slovenské národné divadlo sa v Prahe predstavilo po sérii intelektuálnych predstavení s ľudským príbehom piatich šičiek, ich majstra a jeho ženy, ktorý sa odohráva v povojnovom Francúzsku. Grumberg opisuje svojich hrdinov s typickým židovským humorom. Nie nadarmo o ňom hovorili ako o "najsmiešnejšom tragickom autorovi svojej generácie". A nie je div, že on sa zasa o divákoch svojich hier vyjadril: "Keď sa mi nesmejú, som urazený. Keď sa mi smejú, hrozím sa, lebo rozprávam len o strašných veciach." Hra vlastne nie je príbehom. Hrdinky v hviezdnom obsadení (Božidara Turzonovová, Kamila Magálová, Zuzana Kocúriková, Ingrid Timková, Diana Mórová, Helena Krajčiová) prežívajú na scéne svoje bežné, ale aj pre túto dobu typické starosti, radosti, drinu, malicherné spory, milostné túžby či čakanie na návrat nezvestného muža a byrokratické absurdity okolo toho. Ide skôr o sekvencie, ktoré režisér Peter Mikulík podrobil takmer filmovému strihu, a až v hlave diváka sa postupne spájajú do obrazu povojnových časov. Vynikajúci výkon podal Marián Labuda v úlohe majstra, ktorý dokonalo balancoval na hranách tragiky a komiky. Za zmienku stojí aj to, že v hre videli pražskí diváci naposledy Vladimíra Durdíka v úlohe žehliara - doslova len pár týždňov pred jeho smrťou.

Divadlo Astorka Korzo '90, ďalší tradičný účastník prehliadky, priviezol inscenáciu hry Harolda Pintera "Narodeniny" v réžii Vladimíra Strniska. Hra, ako býva v Astorke zvykom, stavia predovšetkým na hereckých výkonoch - Vladimíra Hajdu, Zity Furkovej, Petra Šimuna, Gabriely Bírovej, Mariána Zednikoviča a Vlada Černého. Divadlo SNP z Martina sa predstavilo s hrou "Striptíz Tartuffe" v réžii Romana Poláka. Ide o zaujímavý experiment, zdanlivo (či naozaj?) otáčajúci znamienka pred charaktermi postáv z klasickej Moliérovej hry.

Asi najpríjemnejšie prekvapenie celej prehliadky nieslo visačku Štátneho divadla Košice. Inscenácia hry Patricka Marbera "Bližšie od teba" pozbierala na Slovensku hneď štyri divadelné ceny Dosky - za najlepšiu inscenáciu, najlepší mužský herecký výkon (Madej Landl), objav sezóny (Alena Ďuránová) a najlepšiu scénografiu (Vladimír Čáp). Zaslúžene. Mimochodom, pozrieť sa prišli aj herci z pražského Divadla Rokoko, kde sa rovnaká predloha uvádza ako hra "Na dotek". Okrem kvalít, ocenených Doskami, je hlavnou devízou hry text. Moderný, brutálne otvorený v opise vzťahov, sexu i sveta, tej "veľkej smejúcej sa lži" okolo nás. Na javisku sa odohráva aj dohováranie sexuálnej schôdzky po internete, vypočujete si tiež množstvo najvulgárnejších slov, ktoré sú však plne oprávnené, pretože pravdivé. Hoci hra v závere oveľa viac než beznádej a samotu zdanlivo neponúka, predsa však v sebe obsahuje skutočnú hodnotu: oslobodenie od pretvárky, strhnutie kašírok z pekných slovíčok...

Divadlo Jána Palárika z Trnavy priviezla inscenáciu klasickej hry bratov Mrštíkovcov "Rok na dedine" v preklade Ľubomíra Feldeka a úprave i réžii Břetislava Rychlíka. Svojbytnou hodnotou tejto bytostne česko-slovenskej inscenácie je vynikajúca hudba Jiřího Pavlicu. Je to veľké rozjímanie nad tým, do akej miery sme my, ľudia, súčasťou prírody a čo nás od nej naopak vzďaľuje. Všetci vieme, čo čakť od Radošinského naivného divadla, ďalšej stálice festivalu. Kvalitný humor a človečinu - tentokrát pod názvom "Návod na použitie" , pochopiteľne z pera Stanislava Štepku. Na záver festivalu zaradili organizátori "Barmanky" Štúdia L+S v réžii Jakuba Nvotu. Vznikol vlastne dramaturgický oblúk. S "Krajčírkami" má totiž inscenácia spoločného viac, než len podobný názov: Jednak je to tiež hra o zdanlivo prostých, pritom zložitých osudoch žien, jednak ide opäť o komédiu založenú na hereckom koncerte. V "Barmankách", ktoré už mohlo pražské publikum vidieť v rámci festivalu "To najlepšie zo slovenského humoru", koncertujú Zuzana Kocúriková, Kamila Magálová, Diana Mórová a Zdena Studenková. Vlastne celý festival bol koncert, hoci viacžánrový.

VLADIMÍR SKALSKÝ, NAĎA VOKUŠOVÁ

---

Zpět na obsah