SLOVENSKÉ DOTYKY
 

Výnimočná monografia o Mikulášovi Galandovi

MALIAR DIAGRAMOV DUŠE

sám k sebe veľkou okľukou (objímajúcou svet)

Kto by nepoznal klasika slovenskej (a nie len slovenskej) výtvarnej moderny Mikuláša Galandu? Omračujúco krásna monografia s prostým názvom Mikuláš Galanda, vydaná piešťanským vydavateľstvom Pallas, nás usvedčuje, že skoro nikto z nás ho dosiaľ nepoznal. Aspoň nie v celej šírke a pestrosti jeho diela, ktoré je často redukované na slávnu Ružovú madonu a pár ďalších obrazov. Nepoznáme mysliteľský odkaz Mikuláša Galandu, ktorý na Slovensko priniesol impulzy európskych avantgárd, jeho okúzľujúcu osobnosť, organizátorské počiny, jeho nádhernú schopnosť zoštylizovať do pár slov hlbokú myšlienku, a to ešte poetickým, ba i vtipným spôsobom. "Galanda je intelektuálne najzložitejší zjav v našom výtvarnom živote predmníchovskej republiky," zhodnotil Marian Váross v roku 1960. O dvanásť rokov skôr Alžbeta Güntherová napísala: "Galanda bol v rokoch svojho života čarokrásny, prekultivovaný kvet dekadentnej kultúry, tajomný a ďaleký. Vzácny, subtílne jemný a priam stoicky vyrovnaný."

Monografia Mikuláš Galanda patrí medzi knihy, ktoré v človeku vyvolávajú posvätnú úctu, ale súčasne aj radosť z objavovania množstva nápaditých detailov. Autorský tím jednoducho venoval každej čiarke priam rodičovskú poroznosť, čo je pri rozsahu knihy naozaj obdivuhodné. Dvojjazyčná, slovensko-anglická, monografia je rozdelená do siedmich kapitol: Súkromné listy, Grafika, Kresba, Tridsiate roky, Maľba, Ilustrácia, Biografia. Čitateľ je teda vtiahnutý hneď v úvode do stredu diania - Súkromné listy Mikuláša Galandu a Ľudovíta Fullu, ktorých vyšli na začiatku tridsiatych rokov štyri čísla, boli totiž prvým avantgardným manifestom v slovenskom umení. Je skutočnou lahôdkou (a tých je tam viac), že sú ich reprinty zaradené do knihy na inom papieri a v inom formáte. V druhom čísle súkromných listov deklarovali umelci jasne, čím pre nich maľba je: "...nechce predmety ani napodobovať, ani zobrazovať, chce vytvoriť obraz z línií a farboforiem. Absolútny obraz je diagramom duše." Galanda odmietol napodobovanie prírody aj so sebe vlastnou ľahkosťou: "Snáď žiadate od hudobníka, aby vám reprodukoval bučanie kráv? Alebo chcete, aby vám výtvarník dal prírodopisné ukáźky z prírody? Tvorí predsa novú harmóniu farieb a línií, tvorí novú formu. Umenie je sen a nechcite od snov skutočnosť, bolo by to trápne." Kniha obsahuje zaujímavé texty z pera Zity Kostrovej i rôzne dobové ukážky, predsa však stojí predovšetkým na ohromujúcom množstve reprodukcií Galandových obrazov, ale aj kresieb z náćrtníkov či exlibrisov a ďalšieho obrazového materiálu a tiež na svojbytnom umeleckom geste autora výtvarného konceptu Dezidera Tótha a autora polygrafickej úpravy Pavla Meluša s jeho mladým, kreatívnym tímom.

Na monografii Mikuláš Galanda je vidno, že vznikla z nadšenia. Predovšetkým duše projektu, šéfa vydavateľstva Pallas Viliama Šima, ale aj všetkých autorov, galérií a zberateľov, ktorí poskytli diela, ale napríklad aj dlhého radu výtvarníkov, ktorí venovali päťdesiatku diel, aby výťažkom z ich predaja podporili realizáciu projektu. Určite stojí zato vymenovať ich: Milan Laluha, Andrej Barčík, Vladimír Kompánek, Rudolf Krivoš, Anton Čutek, rodina Milana Paštéku, Ernest Zmeták, Ferdinand Hložník, Rudolf Fila, Alexander Ilečku, Vladimír Popovič, Viera Kraicová, Ondrej Zimka, Vladimir Gažovič, Jozef Jankovič, Vladimír Ossif, Ján Kudlička, Jozef Hobor, Ľubomír Zelina, Daniel Brunovský, rodina Miloša Urbáska. Naopak, Ministerstvo kultúry SR tento vydavateľský počin, sprevádzaný aj výstavou Európan Mikuláš Galanda, nepodporilo.

Monografia skutočne dokázala predstaviť fascinujúcu osobnosť Mikuláša Galandu. Muža, ktorý stál v čele všetkých dobových avantgardných pohybov búrlivej doby a súčasne dokázal povedať: "Budem maľovať svoj svet. Svet pokorných. Som bratom Františka z Assisi. Lebo duch je len nad tichými vodami." Muža, ktorý sa v roku 1895 narodil v Malej Vieske pri Turčianskych Tepliciach matke z moravskej židovskej rodiny a otcovi z turčianskeho luteránskeho rodu, aby obsiahol všetko pulzovanie Paríža, Prahy, Budapešti i Berlína. Skutočného Európana, ktorý mal dosť sebavedomia na to, aby sa neskrýval za prázdny kozmopolitizmus a hľadal národný výtvarný výraz. "A tak prichádzam k sebe sám veľkou okľukou, tak ako moreplavec, ktorý precestoval celý svet a videl všetky krásy sveta, razom si uvedomí krásu rodnej zeme. Je prirodzené, že moje umenie nie je konečné, hľadám a nachádzam vôňu Slovenska. je to úloha ťažká." Muža, ktorý sa aj s protézou (o nohu prišiel v roku 1911 v dôsledku sepsy po angíne) stal vzorom elegancie, vonkajškovej i vnútornej. Muža, po ktorom, keď v roku 1938 zomrel, zostalo ohromné dielo v oblasti maľby, grafiky, ilustrácie, scénického výtvarníctva, ale aj odkaz zakladateľa moderného výtvarného prejavu na Slovensku, pedagóga, publicistu, všestrannej autority. "Dívajte sa dobre a uvidíte nový svet. Svet umelca. Ako keď zažente lampu," možno jedine poradiť slovami Mikuláša Galandu...

o o o
Karikaturista Fero Jablonovský v ankete Pravdy na otázku ktoré knihy ho v roku 2001 najviac potešili či zaujali, odpovedal: "Kniha Mikuláš Galanda vo veľkorysej, nápaditej a citlivej úprave Dezidera Tótha. Skvostná publikácia, artefakt, ktorý by určite nadchol aj samotného Mikuláša Galandu." Mimochodom, Pallas sa chystá v roku 2003 vydať monografiu o Ester Martinčekovej-Šimerovej.

Slovensko-český klub sa spolu so Slovenským inštitútom v Prahe ujal uvedenia galandovskej monografie v meste výtvarníkových štúdií. Aj kvôli tejto krásnej príležitosti sa môžeme všetci tešiť ešte viac než po iné roky na máj...

VLADIMÍR SKALSKÝ, NAĎA VOKUŠOVÁ


Zpět na obsah