- Myslím si, že sú medzi nimi závažné odlišnosti. Veľký rozdiel je už v pomenovaní zákona, čo naznačuje jeho filozofiu. Tá je vyslovená: ide o akési nadhraničné národné zjednocovanie v záujme zachovania maďarskej menšiny v susedných štátoch. To je šľachetný cieľ, ale tento zákon sa nevzťahuje na Maďarov na celom svete, dokonca ani nie v každej susednej krajine: neplatí v Rakúsku, ktoré je členom EÚ. Neplatí ani v Česku. Oproti tomu slovenský zákon sa vzťahuje na všetkých Slovákov žijúcich v zahraničí, jeho cieľom je poskytovať im určité výhody na území SR. Najdiskutovanejším problémom je, že maďarský zákon obsahuje aj také výhody, ktoré sa realizujú na území susedného štátu. Reakcie zo strany Slovenska smerovali k tomuto bodu. Rumunsko malo pôvodne námietky voči akejsi diskriminácii občanov Rumunskej republiky pri zamestnávaní v Maďarsku, a to na etnickom základe. Rokovania priniesli dohodu, na základe ktorej každý občan Rumunska môže tri mesiace pracovať v Maďarsku bez zvláštneho povolenia. Na Slovensku zas boli problémy z toho, že jednak na území SR prebieha administratívna činnosť, vystavovanie preukazov, druhým sporným bodom je podpora rodín, z ktorých deti chodia do maďarských škôl. Škoda, že sa to nepodarilo ujasniť predtým, ako zákon vstúpil do platnosti.

- Rozruch okolo maďarského zákona vzbudzuje v kruhu našich Slovákov záujem o preukaz zahraničného Slováka.

- Našich ľudí sa táto časť zákona netýka: väčšinou tam nechcú kupovať nehnuteľnosti, reštitúcie sa ich tiež netýkali, lebo naši predkovia sa vysťahovali pred 300 rokmi, my sme tam nemali žiadne majetky. Skôr sa to týka emigrácie. Od Slovákov žijúcich na západe sme počuli, že zákon síce umožňuje kupovať nehnuteľnosti, ale na mieste vysvitne, že to nie je také jednoduché. Majú to sťažené rôznymi devízovými a inými predpismi. Prakticky je získavanie nehnuteľností znemožnené a práve preto sa krajania zo Západu dožadovali modifikácie zákona. U nás sa záujem o preukaz prejavuje jednak v kruhu študentov, ktorí študujú na Slovensku, lebo takto si nemusia predlžovať povolenie k pobytu, a jednak u starších ľudí, ktorých sa týkajú zľavy na cestovnom (dôchodcovia majú 50-percentnú zľavu a nad 70 rokov bezplatnú dopravu). To je totožné v oboch štátoch. Ďalším závažným rozdielom je, že podľa zákona zahraničným Slovákom je ten, ktorého zákon za takého uzná. Musí vyhovieť rôznym kritériám: jednak treba dokázať, že niekto z predkov do tretieho pokolenia bol Slovákom, jednak, že žiadateľ ovláda slovenský jazyk, či mať dvoch ručiteľov - držiteľov preukazu zahraničného Slováka. To však platí najmä v prípade vzdialených krajín, kde nie sú slovenské spolky. Spolky totiž môžu potvrdiť, že uchádzač sa viaže k slovenskej kultúre a ovláda jazyk. Oproti tomu maďarský krajanský zákon sa vzťahuje na každého, kto o sebe vyhlási, že je Maďarom. Je to slobodná voľba identity, na čom sa zakladá aj zákon o právach menšín žijúcich v Maďarsku. Dokonca uznáva aj rodinných príslušníkov, aj keď nie sú Maďarmi. Preukaz zahraničného Slováka si musí zvlášť vybaviť každý krajan nad 15 rokov. Aj s týmto môže súvisieť nízky počet záujemcov o preukaz zahraničného Slováka v porovnaní s maďarským preukazom, ktorý sa vydáva iba zopár týždňov. Ale faktom je, že aj v porovnaní s inými krajanskými komunitami je náš záujem naozaj biedny.

- Od roku 1997, keď vstúpil do platnosti tento zákon, do celého sveta vydali približne osemtisíc preukazov zahraničného Slováka. Asi 2 tisíc do Rumunska, toľko isto do Vojvodiny a takmer 1 500 do Zakarpatska. Prevažnú väčšinu tvoria tieto tri krajiny, kde je pravdepodobne silnejšia sociálna motivácia. U nás sa vydalo o čosi viac ako 60 kusov. Keď porovnáme rumunských Slovákov, ktorých je asi 20 tisíc, a Slovákov v Maďarsku, ktorých je 100 tisíc, je tento rozdiel obrovský. Myslím si, že základnou zložkou tu nebude sociálny aspekt, ale otázka identity a národného povedomia. Záujem o preukaz zahraničného Slováka preto funguje aj ako sonda.

- Zatiaľ iba predpokladáme, že je zvýšená aspoň aktivita. Nie som si istý, že sa posilňuje aj identita. Bádatelia tvrdia, že sa posilňuje regionálna identita Slovákov v Maďarsku, čo potvrdzuje aj vznik regionálnych spolkov. To vyplýva z toho, že sme roztrúsení. Identita sa posilňuje aj tým, že existuje samostatná Slovenská republika. Zatiaľ nepoznáme výsledky minuloročného sčítania ľudu, takže nevieme, či sa zvýšil počet Slovákov v Maďarsku. Pred 10 rokmi sa k slovenskej národnosti hlásilo 10 tisíc občanov, teraz si mohli zvoliť dvojitú alebo trojitú identitu. Som zvedavý, či sa tento počet zvýšil. Faktom je, že aktivita narastá. Máme menšinové samosprávy, aj nové organizácie. Identita však určite nebude taká silná, aby inšpirovala k vybaveniu preukazu.

- V Maďarsku je iný prístup. Skôr ľutujeme, že v slovenskej spoločnosti krajanská problematika nerezonuje. Nie je vo vedomí občanov, nie je o ňu záujem. Slovenská spoločnosť je k nej ľahostajná. Určite má rôzne svoje problémy. Na úrovni politiky došlo k tomu, že Národná rada SR vydala v roku 1999 deklaráciu, že zahraniční Slováci tvoria súčasť slovenskej národnej kultúry, sú súčasťou slovenského národa a v tomto smere bola modifikovaná aj ústava. Aj oficiálna politika mohla konať inak. Vlaňajší rok sme vlastne, čo sa týka procesu zvýšenia starostlivosti o krajanov, stratili, pretože sa neustále menia koncepcie. My najviac pociťujeme kontrast medzi starostlivosťou Maďarska o krajanov a prístupom Slovenska ku krajanskej problematike. Popritom sme v nevýhodnom postavení, lebo medzi oboma národmi sú najviac zaťažené vzťahy.

- Môže, ale naše pole pôsobnosti je veľmi obmedzené. Zdržanlivým ovplyvňovaním, udržiavaním dobrých kontaktov so slovenskou politickou elitou. Keď sa vytvorí inštitucionálne zázemie starostlivosti o krajanov, potom to budeme mať ľahšie. Teraz je to vrtošivé, závisí to aj od toho, nakoľko nás rešpektujú, aká vláda je pri moci. Je známe, že predchádzajúci cyklus nebol príliš priaznivý ani pre Celoštátnu slovenskú samosprávu, teraz sa vzťahy zlepšili. V domácej politike existujú kanály, na ktoré sme napojení a cez ktoré máme spojenie na domácu politickú štruktúru. Už sa nám podarilo zmierniť niektoré protiklady a docieliť kompromis v kultúrnej a školskej zmiešanej komisii.