So Zuzanou Horovou

Zuzana Horová, majiteľka firmy Zuza Art Production v Prahe, usporadúva najrôznejsie akcie v oblasti česko-slovenských vzťahov, vlani napríklad organizovala Slovenský ples na pražskom Žofíne, už pravidelne pripravuje tiež festival "To najlepšie z humoru na slovenskej scéne", zastupuje umelcov, produkuje filmy. Vlani ju oslovili naši krajania v Rakúsku a už 22. januára zorganizovala 9. ples viedenských Slovákov v hoteli SAS Radisson Palais. Poprosili sme ju pri tejto príležitosti o rozhovor.

Dali by sa porovnať dva slovenské plesy za hranicami Slovenska - v Prahe a vo Viedni? V čom boli totožné a v čom naopak úplne odlišné?

- Porovnať sa dá úplne všetko, ale je to asi tak, ako keď chcete porovnávať hrušky s jabĺčkami. Pokúsim sa. Tak najskôr faktografické porovnanie - ples v Prahe má viac ako tridsaťročnú tradiciu - ples vo Viedni sa konal po deviatykrát. Ples v Prahe, ktorého bola naša agentúra v roku 2004 producentom, sa konal na Žofíne pre 1400 osôb, ples vo viedenskom hoteli SAS RADISSON PALAIS bol pre 330 osôb, teda bol oveľa menší, komornejší. Na plese v Prahe účinkovalo 22 umeleckých súborov, v ktorých vystupovalo dovedna okolo 130 umelcov. Na viedenskom plese to bolo 10 súborov s 56 účinkujúcimi.

A takto by sme mohli pokračovať a rozobrať každú položku. Jedno však oba plesy mali spoločné - nádhernú atmosféru v nádhernom historickom prostredí, výborne sa baviacich hostí, skvelú gastronómiu a bohatú tombolu. Snáď s malým rozdielom. Na plese vo Viedni som si nevšimla nikoho, kto by sa bol nadmieru společensky unavil, vyzliekol si sako, alebo žiadal prítomných Slovákov o trochu kľudu.

Ako na vás zapôsobila slovenska komunita v Rakúsku? Hovorili ste s našimi krajanmi o ich problémoch či starostiach? Dajú sa porovnávať s tými, ktoré majú Slovaci žijúci v ČR?

- Nemyslím si, že by problémy Slovákov v Rakúsku boli rovnaké ako naše. Ich životné príbehy sú odlišné od Slovákov v Česku. Komunitu tvoria prevažne emigranti z rokov 1948 - 1989, hoci som sa stretla aj so Slovákmi narodenými vo Viedni ešte pred 2. svetovou vojnou. Každý životný príbeh, ktorý som si vypočula, bol väčšinou o strastiplnom odchode z bývalého Československa. Okrem toho je nemčina v porovnaní s češtinou, slovenčine vzdialený jazyk a Rakúšania tiež majú celkom inú mentalitu a kultúrne zázemie. I keď do roku 1989 boli rakúski Slováci od materinskej krajiny kultúrne úplne odrezaní, vo Viedni, kde ich žije najviac, sa napriek tomu k svojmu pôvodu vždy hlásili. Zamatová revolúcia zmenila v mnohom ich životy. V roku 1992 boli uznaní za národnsotnú skupinu a na udržanie slovenského jazyka a vlastnej kultúry dostávajú finančnú podporu od Úradu Rakúskeho kancelára. Dnes Slovákov vo Viedni a jej okolí, najmä vďaka blízkosti k Slovensku a otvoreným hraniciam, neustále pribúda. Slovenská komunita v Rakúsku je združená v dvoch spolkoch: Slovensko-rakúskom kultúrnom spolku a v Školskom spolku SOVA. Spoločne vydávajú jeden časopis, ktorý sa volá Pohľady a jeho šéfredaktorkou a dušou je zároveň predsedníčka Slovensko-kultúrneho spolku pani Ingrid Konrád. Bola to práve ona, ktorá ma prizvala k spolupráci na tohtoročnom plese. Kým niektoré slovenské spolky v ČR nie sú medzi sebou schopné (normálne) komunikovať a občas vedú žabomyšie vojny, moja skúsenosť z Viedne je iná... S problémami tohto druhu som sa v Rakúsku nestretla.

Chystáte sa pokračovať v organizovaní slovenských plesov v Česku, v Rakúsku či eventuálne aj inde v zahraniči?

- Táto práca ma veľmi baví, i keď je nesmierne náročná. Teraz vám nie som schopná povedať, aký ples budem organizovať budúci rok. Jedno je však isté - že ak to chcem robiť poriadne, nie je vo fyzických silách pri kapacite troch ľudí v agentúre zvládnuť viac ako jeden ples za sezónu. Počkám si na ponuky.

Čo vám na uplynulom viedenskom plese prinieslo najvačšiu satisfakciu po všetkých neľahkých organizačných prácach a zmätkoch?

- Pozrite sa na naše www.zuzaart.cz s preklikom na www.slovaci.at, alebo www.exil.sk, sú tam články od hostí plesu, ktoré skutočne potešia.

NAĎA VOKUŠOVÁ

---

Zpět na obsah