SLOVENSKÉ DOTYKY
 

SPEVÁK S TROMI LEKÁRSKYMI ATESTÁCIAMI

MUDr. Ľuboš Dulka

Ľuboš Dulka sa narodil pred štyridsiatimi šiestimi rokmi v Tvrdošíne na Orave. Otec kriminalista mu zomrel, keď mal pätnásť rokov. Synovi vždy odporúčal lekárske povolanie, keďže sa vraj so svojimi oboma ľavými rukami na žiadnu chlapskú robotu nehodí. Matka roky pracovala v oravskej Tesle. Ako žiak Gymnázia v Trstenej hrával Ľuboš divadlo a veľmi túžil stať sa hercom, avšak učiteľ, ktorého mienku si vážil, mu odporúčal prihlásiť sa na medicínu. Kvôli miništrovaniu v kostole bol však "hore" zle zapísaný, a tak ho na Slovensku na túto vysokú školu neprijali. Pre Lekársku fakultu UK v Prahe to nebola, našťastie, žiadna prekážka.

S prírodovedcami po cudzích kontinentoch

V roku 1982 Ľuboš Dulka s diplomom v ruke hľadal lekárske miesto s bytom a našiel ho vo Vítkove na Morave. Práca chirurga v nemocnici ho hneď od začiatku zaujala a chcel sa v nej zdokonaliť, lenže nebolo mu to dopriate. V jeden sychravý deň mal vážnu autonehodu, pri ktorej si zlomil panvu a značne poškodil ľavú ruku. Po vyliečení (takmer rok ležal v nemocnici) si urobil atestáciu v odbore všeobecné lekárstvo a vzápätí dostal ponuku na miesto riaditeľa nemocnice a primára Liečebne pre dlhodobo chorých v Budišove na Opavsku. Po niekoľkých rokoch však z tohto miesta odišiel a s rodinou presťahoval do Prahy. Na základe konkurzu ho prijala generická firma Medicom Int. a stal sa jej farmaceutickým reprezentantom. Profesiu lekára však nezavesil celkom na klinec. Za tie necelé tri roky, čo pracoval v Medicome, vypomáhal aj ako pohotovostný lekár v Brandýse nad Labem i v Neratoviciach. Šesť rokov ako lekár a zároveň aj tlmočník (ovláda štyri cudzie jazyky) chodil s výskumným tímom na expedície po cudzích kontinentoch organizované olomouckou Prírodovedeckou fakultou a Stanicou mladých prírodovedcov. Skúsenosti z týchto ciest zúročil v odborných publicistických materiáloch, prednáškach a besedách so školákmi. Dnes má doktor Dulka za sebou už tretiu atestáciu a od roku 1997 pracuje ako súkromný praktický lekár a geriater v Zloniciach na Kladensku. Popritom slúži aj v druhom obvode - vo Vranom, kde je zároveň aj vedúcim lekárom Ústavu sociálnych služieb. Dohromady má na starosti jedenásť obcí. Človek sa u neho v ambulancii cíti ako doma - príjemne, uvoľnene. Pán doktor je k pacientom milý, trpezlivý, zaujíma sa aj o iné stránky ich života, ochotne v čomkoľvek poradí.

Podlžnosť voči deťom

Do domu s číslom 357 na Nádražnej ulici v Zloniciach nevstupujete s príjemnými pocitmi. Je to stará, nehostinná poschodová budova a automaticky očakávate, že aj priestory ambulancie budú podobné. Dočkáte sa však príjemného prekvapenia. Pán doktor sa postaral o rekonštrukciu a vybavenie ambulancie najmodernejšími prístrojmi a nábytkom. "Vzal som si na to, samozrejme, pôžičku, a veru nie malú, ale už je, chvalabohu, splatená," hovorí s úsmevom. "Záleží mi na tom, aby sa tu pacienti cítili dobre, aby sa zbavili toho - azda prirodzeného strachu či stresu, i keď sa fyzicky necítia najlepšie. Ešte mám v pláne rekonštrukciu čakárne, jej vybavenie kreslami, televízorom, nápojovým automatom a kvetmi."

Z mladíka Ľuboša sa stal mladomanžel hneď po promócii, s Jankou sa už päť rokov predtým poznal. Národnosťou je Češka a pracuje v Prahe ako vizážistka. Obe ich deti chodia do školy v Prahe - Lukáš do Strednej chemicko-technolgickej a Lucka do jazykovej školy. "Voči svojim deťom sa stále neviem zbaviť pocitu podlžnosti, ba až deficitu. Keď ma totiž najviac potrebovali, nebol som doma. Manželke neviem byť dosť vďačný, že to s výchovou našich detí aj sama tak dobre zvládla." "Na oteckovi mi najviac imponuje, že je taký cieľavedomý. Ak si čosi zaumieni, robí možné aj nemožné pre to, aby to dosiahol a pokiaľ viem, dosiaľ sa mu to vždy darilo. Asi je v tom aj kus tvrdohlavosti, ale ja si myslím, že dnes sa človek bez nej nezaobíde. Rada by som sa mu podobala - aspoň v tomto," dozvedám sa od dcérky Lucky.Hrá, spieva, skladá hudbu, programuje... Hudba a spev - to je akoby jeho druhá profesia. Spieval už na základnej škole. V pätnástich rokoch začal aj so skladaním hudby a písaním textov k nej. Pyšný bol najmä na pesničku "Magdaléna", inšpirovanú obdivovanou spolužiačkou. Neskôr na Orave takmer zľudovela a ešte aj dnes si ju tam spievajú. Pri vystúpeniach sa sám sprevádza na gitare a fúkacích harmonikách a svoj repertoár oživuje aj humorným slovom - reakciou na aktuálne politicko-spoločenské udalosti. Neoslablo ani puto, ktoré ho ťahá k divadlu. S manželkou si nenechajú ujsť ani jeden muzikál či operetu. S nadšením navštevoval všetky vystúpenia Milana Markoviča, jeho presvedčivý intelektuálsky humor a satira boli - a vlastne stále aj sú - pre neho v mnohom inšpiratívne a veľmi mu je ľúto, že české publikum stratilo možnosť stretávať sa s týmto všestranným slovenským umelcom. Medzi hobby pána doktora patrí aj starostlivosť o zeleninovú záhradku, no na to mu už zostáva naozaj málo času. Aspoň sa dostane, ako vraví, na vzduch a do zásoby sa ho nadýcha. A ešte čosi: s obľubou zbiera staré vína rozličných druhov, doma má z nich už slušnú kôpku.

Sny lekára a hudobníka

Slovák z Oravy Ľuboš Dulka žije v Česku už takmer tri desaťročia. S rodným krajom však udržuje živý kontakt. "Okrem letných prázdnin ešte tak dva-trikrát do roka sadneme do auta a ide sa na Slovensko. Aj deti tam veľmi rady chodia. A keby som každý druhý-tretí deň netelefonoval s matkou, ani by som nemohol pokojne pracovať. Mám tam výborných kamarátov a tí ma aj tu navštevujú. Ani na jednom pomaturitnom stretnutí som nechýbal, s mojím hudobným vystúpením sa tu už automaticky ráta. Pookrejem tam vždy na tele i na duši a naberiem veľa nových síl."

Jeho veľkým snom odjakživa bolo účinkovať pred publikom, aké zvykne prísť na veľké koncerty. Minulý rok sa mu sen splnil - požiadali ho vystúpiť na známom letnom oravskom hudobnom festivale. "V tomto roku mám pred sebou jeden veľký plán a zároveň záväzok. Po dvoch predošlých CD nosičoch (1996 "Pohlazení a facky" a 1999 "Kontrasty") by som rád vydal tretí. Tieto pesničky budú mať iný charakter než predošlé. Pôjde o ucelený životný príbeh muža, z veľkej časti autobiografický."

b A aké sú profesionálne plány Ľuboša Dulku? Chystá sa na získanie "Diplomu celoživotného vzdelávania" - nového druhu ocenenia udeľovaného Lekárskou komorou. Podľa všetkého mu k splneniu týchto kritérií vlastne už takmer nič nechýba. "Zo všetkého najviac si želám, aby medzi ľuďmi bolo viac porozumenia a úprimných susedských vzťahov, aby bolo menej závisti a pretvárky. Kiežby sa lekárovi častejšie dostalo takého ľudského ocenenia ako mne pred pár dňami od nepohyblivej 86-ročnej babky Kalalovej. Keď som končil návštevu u nej, vzala mi hlavu do dlaní a pobozkala ma na čelo so želaním: 'Nech vás pán Boh požehná, pán doktor, za to, čo pre nás robíte.' To je nezaplatiteľné ocenenie."

JOLANA KOLNÍKOVÁ


Zpět na obsah