SLOVENSKÉ DOTYKY
 

S POŽIČANÝM MILIÓNOM V PROSTĚJOVE

Slovenský tenista Karol Beck

Karol Beck mladší si už zahral v Davisovom pohári proti legendárnemu Petovi Samprasovi. Na tráve v londýnskom Queens Clube zdolal po prvý raz v kariére hráča prvej desiatky - navyše vychýreného trávového špecialistu Brita Tima Henmana. Začiatkom minuloročného novembra bol vo finále petrohradského turnaja dotovaného miliónom dolárov a stal sa 44. hráčom sveta, v poradí piatym Slovákom, ktorý prekročil prah elitnej päťdesiatky. Hlási sa k zvolenskému rodisku, k mestu, kde žijú jeho rodičia, a ktorého slávu medzi športovcami šíri aj olympijská šampiónka Elena Kaliská, hokejový brankár Ján Lašák či kanonier Martin Bartek.

Tenista Beck je však už štvrtý rok Bratislavčan. Po rokoch v hoteli Domu športu má teraz svoje súkromie v prenajatom byte, kam ho chodia zo Zvolena navštevovať rodičia s bratom a kde trávi vzácne chvíle s priateľkou, tenistkou Zuzanou Kučovou.

Otec pred rokmi prevzal úlohu synovho manažéra v presvedčení, že raz z neho bude špičkový hráč. Intuícia bývalého ligového hokejového obrancu nesklamala. "Keď som ja hrával hokej, môj otec sa priveľmi nevyznal v športovom zákulisí a trochu som na to doplatil. Ja som si povedal, že Karolovi musím pomôcť. A keď treba, tak aj nastaviť lakte."

V čase, keď nenašli Beckovci vo Zvolene podmienky na zimnú tenisovú prípravu, zobral sa otec so synom do Prostějova. Požičal si od známych milión, predal auto, aby mal z čoho platiť cesty na turnaje, na ktorých bývali neraz pod stanmi a varili si na plynovom variči. Vyše dva roky v Prostějove boli východiskom z núdze, ale v tenisovom raste talentovanému hráčovi pomohli. Stal sa majstrom Slovenska, juniorským vicemajstrom Európy, stúpal v rebríčku.

Keď v Bratislave spustili projekt Národného tenisového centra, zakotvil v ňom Karol Beck, vtedy už špičkový junior, ako jeden z prvých členov. Dostal zväzovú podporu a otec si už nemusel požičiavať.

"Rozmýšľali sme aj o možnosti prípravy v USA. V šestnástich bol Karol niekoľko týždňov v akadémii Johna Newcomba v Texase a ja som sledoval aj prácu na slávnej Bollettieriho akadémii. Nepáčilo sa mi tam. Doma je tu, na Slovensku, Bratislava bola dobrým riešením," hovorí Beck senior.

Zlepšenie pod trénerským vedením Milana Martinca sa prejavilo v neustálom posune v rebríčku. Prichádzali aj čiastkové turnajové úspechy. Ale mnohí rovesníci Becka ako Američan Roddick, Španiel Robredo či Rus Južnyj, nedávny finálový premožiteľ z Petrohradu, mali už na konte turnajové víťazstvá. "Viem, že raz to musí prísť aj u Karola," pripomína otec. V našich zemepisných šírkach vraj tenisti dozrievajú neskôr. Aspoň tak to tvrdieval Čech Petr Korda, ktorý sa grandslamového titulu dočkal v tridsiatke.

Karolovi Beckovi nechýba trpezlivosť. Na jar skončil pôsobenie v centre u trénera Martinca a stal sa profesionálom v plnom rozsahu - angažoval si kouča. Podobne ako Karol Kučera, Dominik Hrbatý a ďalší poprední tenisti aj on sa už pripravuje pod vedením osobného trénara, s ktorým cestuje aj po turnajoch. S Matejom Liptákom, jedným z najmladších trénerov, si rozumie. Podľa otca sa má ešte v čom zlepšovať. To je šanca pre ambiciózneho trénera. Čím bol rok 2004 pozoruhodný pre Karola Becka? Po prvý raz vyhral zápas na Australian Open. Po prvý raz bol v treťom kole Wimbledonu a po prvý raz bojoval o grandslamové štvrťfinále - na US open prehral až vo štvrtom kole. Bol oporou Slovenska v daviscupovom stretnutí v Johannesburgu, kde zdolal na tráve ďalšieho trávového špecialistu Wayna Ferreiru. Na odmenách v tomto roku zarobil toľko, koľko za tri predchádzajúce roky profikariéry dovedna. Bekis, ako ho volajú medzi tenistami, je sebestačný. Dnes už patrí medzi dobre zarábajúcich športovcom. Peniaze si však váži. "Asi aj preto, že vie, ako som si ich požičiaval, aby mohol hrať," prízvukuje otec. Porozprávali sme sa aj s Karolom.

Kto je vo vašom okolí najrešpektovanejšou osobou?

- Jednoznačne rodičia. S nimi sa radím o všetkom.

S priateľkou Zuzanou Kučovou vás spája nielen láska, ale aj tenis. Preberáte to spoločne?

- Len okrajovo. Kto na aké turnaje ide, akú máme formu.

Ako vydrží vzťah dvoch profesionálnych tenistov, ktorí sú väčšinou na cestách?

- Keď sa dlho nevidíme, vždy sa na seba veľmi tešíme. Doma sa usilujeme byť čo najviac spolu. Máme väčšinu spoločných záujmov. Zuzka má zmysel pre humor, je nám vždy spolu dobre.

Aj pre ňu je tenis takou životnou náplňou ako pre vás?

- V rebríčku je okolo dvestého miesta a už zvažovala, že s ním skončí. Presvedčil som ju, aby ešte hrala. Trochu ste si natiahli gymnázium, ale stále sa usilujete ho skončiť. Trvajú na tom rodičia?

- Nielen oni, aj ja by som rád zmaturoval. Rozložil som si štúdium, dúfam, že sa mi ho podarí skončiť. Ale nebude to ešte zajtra...

Spojenie tenis a cestovanie je neoddeliteľné. Ktorá z vašich ciest za tenisom bola viac ako len profesionálna povinnosť?

- Účasť na olympijských hrách. V Aténach som bol síce sklamaný, že sa mi nepodarilo vyhrať zápas, zostali mi však krásne spomienky na stretnutie so športovcami. Špeciálne s americkými basketbalistami, s ktorými sa každý fotografoval.

Váš otec je realistom v športe, lebo sa v ňom vyzná, skromne sníva o tom, že raz vyhráte Wimbledon, ale iba vo štvorhre. Aké sú vaše tenisové sny?

- Jedným z nich bolo dostať sa do svetovej päťdesiatky. To sa mi splnilo a teraz by som chcel vyhrať nejaký turnaj na profiokruhu ATP.

Vy si nestaviate vzdušné zámky, nechceli by ste byť svetovou jednotkou?

- Chcem dosiahnuť čo najlepší výsledok, na ktorý mám. Som rovnaký realista ako môj otec.

Váš partner zo štvorhry Čech Jaroslav Levinský hovorí o vás, že ste správny chlapík.

- Je to asi vzájomné, preto hrávame spolu. Poznáme sa roky, ešte z čias, keď som trénoval v Prostějove. Raz sme sa dali dokopy na turnaji v Budapešti a odvtedy sa snažíme spolu hrať, ak sme na spoločných turnajoch.

ZUZANA WISTEROVÁ


Zpět na obsah