Cesta do Európskej únie

Všeobecne známe fakty: Na podmienkach vstupu do Európskej únie sa 13. decembra v Kodani dohodlo desať krajín, medzi nimi aj Česká a Slovenská republika. Slovensku sa teda podarilo to, čo sa dlho spochybňovalo - dohnať integračný deficit z čias Mečiarových vlád a vytvoriť predpoklady pre spoločný vstup do Únie s ostatnými krajinami regiónu. Za akých podmienok?

Pomerne známe je porovnanie priamych finančných výnosov z členstva v jednotlivých vstupujúcich krajinách. Slovensko by malo za prvé tri roky členstva dostať z rozpočtu EÚ o 820 miliónov eúr viac, ako doňho odvedie. Na jedného obyvateľa by to predstavovalo asi 152 eúr, teda ročne o niečo viac ako 50 eúr (asi 2100 Sk). Nie je to závratná suma, ale oproti Českej republike či Slovinsku omnoho vyššia. Česi dostanú v rokoch 2004-06 z únie len o 510 miliónov eúr viac ako zaplatia, takže na jedného obyvateľa to bude 50 eúr za celé tri roky. Slovinsko dostane na obyvateľa za prvé tri roky v EÚ asi 68 eúr. Omnoho lepšie sú na tom pobaltské krajiny: Litva dostane za tri roky 382 eúr na hlavu, Estónsko 357 a Lotyšsko 343. Poľsku, ktoré ako najväčšia vstupujúca krajina získa najväčšiu časť z finančného balíka na rozšírenie, vychádza trojročný výnos na 167 eúr na obyvateľa, Maďarsko dostane 131 eúr. Nejde o úplne definitívne čísla. Ovplyvnené sú najmä hrubým domácim produktom vstupujúcich krajín na hlavu. Čím bohatšia krajina (zo zmieňovaných je najbohatšie Slovinsko pred ČR), tým nižšia dotácia. Ak má Slovinsko napriek tomu väčšie výnosy než Česko, je to dané napríklad existenciou vonkajších hraníc Únie. ČR ich ako jedna z dvoch krajín EÚ nebude vôbec mať. Rolu zohrali aj individuálne podmienky, ako napríklad potreba odstaviť jadrovú elektráreň.

Hlavné prínosy i riziká však spočívajú v čomsi inom. Slovensko sa rovnako ako Česko stane súčasťou spoločného priestoru, vyznávajúceho štyri základné piliere integrácie: voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb. Niektoré z týchto liberalizácií sú však prechodne obmedzené. Najväčšie emócie vyvolali - okrem už spomínaných kompenzačných platieb - obmedzenia týkajúce sa možnosti pracovať v zahraničí. Na druhej strane ČR i SR získali celý rad prechodných opatrení, ktoré im ušetria veľké investície. Súčasne si dočasne zachovali aj zákaz predaja pôdy a nehnuteľností cudzincom, čím chcú zabrániť ich výpredaju, než sa cenové hladiny priblížia. Ťažké je odhadovať dopady zvýšenej konkurencie na jednej a zlepšených exportných možností na druhej strane. Zvyšovanie DPH a cien potravín a iných základných tovarov je ďalším faktorom. Napokon, ani schopnosť krajín úspešne získavať dotácie EÚ nie je známa. Hodnotenie všetkých podmienok vstupu je teda ťažkou úlohou. Slovenské dotyky sa k nej rozhodne vrátia. Jediným zrejmým sa zdá byť, že nezapojiť sa za danej situácie do integrácie by zrejme znamenalo vyhnúť sa pozitívnym efektom bez zabránenia väčšine negatívnych. Z pohľadu česko-slovenských vzťahov je zásadným prínosom spoločného vstupu takmer úplné odstránenie zábran medzi oboma štátmi. Ak by do Únie vstúpila iba jedna z krajín, vyrástla by ostrá schengenská hranica a vzťahy oboch krajín by dostali smrteľný úder.

Za zmienku stojí aj fakt, že dohodnutý spoločný postup krajín V4 tvárou v tvár tvrdým vyjednávaniam v Kodani nefungoval. Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré ukončili rokovania najrýchlejšie, Poľsko a Česko naopak vyjednávali najtvrdšie. Bolo by chybou, ak by to bolo predznamenaním nejednoty regiónu. Ako celok by sa totiž mohol stať európskou veľmocou s väčším počtom hlasov v orgánoch Únie, než má Francúzsko a Nemecko dohromady. Či však bude regionálna väzba schopná stmeliť nepochybne rozdielne záujmy veľkého a na poľnohospodárstvo zameraného Poľska a výrazne menších, bohatších a prevažne priemyselných krajín, to je ďalšia z veľkých európskych otázok.

Najdôležitejšie medzníky

December 1989 - Nadviazanie diplomatických stykov medzi ČSFR a Európskymi spoločenstvami (ES).
16. decembra 1991 - Medzi ČSFR a ES bola podpísaná dohoda o pridružení (asociačná dohoda). Vzhľadom na rozdelenie ČSFR nestihla vstúpiť do platnosti.
4. októbra 1993 - V Luxemburgu bola podpísaná asociačná dohoda medzi ES a SR.
1. februára 1995 - Asociačná dohoda vstupuje do platnosti.
November 1995 - Vláde SR je doručená Biela kniha - Príprava asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Únie. Na jej základe sa v SR vytvorilo 23 gestorských skupín zodpovedných za implementáciu legislatívy ES/EÚ.
27. júna 1995 - Premiér Vladimír Mečiar odovzdáva na zasadaní Európskej rady v Cannes prezidentovi Francúzskej republiky Jacquesovi Chiracovi Žiadosť SR o členstvo v EÚ.
26. apríla 1996 - Minister zahraničných vecí Juraj Schenk prevzal od veľvyslanca Európskej komisie v SR Georgiosa Zavvosa dotazník Európskej komisie.
19. júla 1996 - SR odovzdáva vyplnený dotazník. Na jeho základe vznikol Posudok Európskej komisie k žiadosti Slovenska o členstvo v EÚ.
November 1996 - Vláde SR bol odovzdaný demarš EÚ. 17. novembra bola v Štrasburgu prijatá Rezolúcia Európskeho parlamentu o nevyhnutnosti rešpektovania ľudských práv a demokracie na Slovensku.
16. júla 1997 - Európska komisia predkladá Európskemu parlamentu posudky k žiadostiam 10 stredoeurópskych a pobaltských štátov. Odporučila začať rozhovory o rozšírení EÚ so šiestimi krajinami: ČR, Estónskom, Maďarskom, Poľskom, Slovinskom a Cyprom.
12.-13. decembra 1997 - Rada Európskej únie na summite v Luxemburgu potvrdzuje začatie vstupných rozhovorov so 6 uchádzačmi.
31. marca 1998 - V Londýne sa začínajú vstupné rozhovory so 6 uchádzačskými štátmi. S krajinami, s ktorými sa nezačali vstupné rozhovory, vytvorila EÚ individuálne Partnerstvá pre vstup, zamerané na podporu nedostatočne spĺňaných oblastí.
11.-12. decembra 1998 - Európska rada neodporúča začať priame rokovanie o vstupe do únie so žiadnou z kandidátskych krajín druhej skupiny. Oceňuje však pozitívne zmeny na Slovensku po parlamentných voľbách.
13. októbra 1999 - Ďalšia správa konštatovala podstatný pokrok SR v mnohých oblastiach a zaradila Slovensko prakticky do prvej skupiny uchádzačov.
10. decembra 1999 - Helsinský summit členských krajín EÚ rozhodol o pozvaní Slovenska na rozhovory o vstupe do EÚ.
15. februára 2000 - V Bruseli sa začali oficiálne rokovania o vstupe SR do EÚ.
28. marca 2000 - Hlavný vyjednávač Slovenskej republiky pre vstup do EÚ Ján Figeľ odovzdal v Bruseli pozičné dokumenty v ôsmich kapitolách. Tým sa prakticky začali rozhovory o vstupe.
8. novembra 2000 - Pravidelná správa Európskej komisie o pokroku Slovenska v procese prípravy prvýkrát konštatuje, že Slovensko možno považovať za fungujúcu trhovú ekonomiku, schopnú čeliť - zo strednodobej perspektívy - konkurencii a trhovým silám v EÚ za predpokladu dokončenia reforiem.
13. novembra 2001 - Pravidelná správa Európskej komisie oceňuje prehĺbenie stability demokratických inštitúcií, zákonnosti, ľudských práv a ochrany menšín v SR. Slovenská ekonomika je označovaná ako fungujúca trhová ekonomika, schopná čoskoro obstáť v konkurencii európskych krajín.
14.-15. decembra 2001 - Zasadanie Európskej rady v belgickom Laekene konštatovalo, že rozširovanie EÚ sa stáva nezvratné. Medzi krajinami, ktoré sa za predpokladu úspešného dokončenia prístupových rokovaní do konca roku 2002 budú môcť v roku 2004 už ako členovia zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu, bolo menované aj Slovensko.
9. decembra 2002 - Slovensko uzavrelo prístupové rokovania s Európskou úniou v zastúpení dánskeho predsedníctva. Zostávajú už len finančné záležitosti spoločné pre všetky kandidátske krajiny a dánske návrhy musí ešte schváliť všetkých pätnásť členov EÚ.
13. decembra 2002 - Na kodanskom summite Slovensko oficiálne skončilo predvstupové rokovania uzavretím kapitol poľnohospodárstvo a financie a rozpočet. Znamená to, že Slovenská republika sa stane 1. mája 2004 členom Európskej únie.

VLADIMÍR SKALSKÝ

---

Zpět na obsah