SLOVENSKÉ DOTYKY
 

STRETNUTIE S ČESKÝMI SLOVAKISTAMI

Dotyky literatúr

Slovenský veľvyslanec v Prahe Ladislav Ballek prijal vo štvrtok 20. decembra v priestoroch veľvyslanectva českých slovakistov staršej generácie: Zdenku Sojkovú, Dagmar Gregorovú-Prášilovú, Vladimíra Reisa a Emila Charousa. Poďakoval im za ich celoživotný záujem o slovenskú kultúru a aktivity v rámci česko-slovenského kultúrneho kontextu. Vlaňajšia osemdesiatnička Zdenka Sojková pôsobila celý život ako učiteľka, len jeden semester v jeseni 1947 mala možnosť študovať na Filozofickej fakulte v Bratislave. Od svojej seminárnej práce "Ľudovít Štúr jako pokračovatel Kollárův", z roku 1948 venuje stálu pozornosť tejto významnej postave slovenských dejín, ale aj štúrovskej básnickej generácii. V roku 1956 ako prvý zväzok Slovenskej knižnice vo vydavateľstve SNKLHU vyšla jej kniha Ľudovít Štúr: "K přátelům a bratrům". Neskôr v roku 1968 a potom v druhom rozšírenom vydaní vyšla na Slovensku jej monografia Ľudovíta Štúra "Kvitne ešte život". Popri mnohých štúdiách, ku ktorým si pramene naštudovávala cez prázdniny a ktoré publikovala v českej a slovenskej odbornej tlači, má pripravený edičný návrh "Slovenské jaro", v ktorom by chcela vydať svojich päť literárnohistorických štúdií o politickej publicistike Ľudovíta Štúra.

Dagmar Gregorová-Prášilová je Slovenka rodom, ale od roku 1936 žije v Prahe. Okrem beletrizovaných spomienok na otca "Život musí mať cveng" pripravila na vydanie korešpondenciu svojich rodičov, doplnenú osobnými spomienkami "Ani čas nemení". Ďalej edične pripravila "Spomienky" svojej matky, spisovateľky Hany Gregorovej. Je autorkou knihy "Gregorovský dům" a vo veku neuveriteľných osemdesiatpäť rokov vydala ďalšiu autobiografickú knihu "Dopisy z manželství". V obidvoch knihách opísala nielen svoje spomienky na rodičov a atmosféru vždy otvoreného domu v Bratislave na Tajovského ulici, ale doplnila ich aj úryvkami z bohatej korešpondencie z rodinného archívu.

Vladimír Reis, tiež už osemdesiatnik, spoločne so svojou neskoršou manželkou Jiřinou Kintnerovou študovali po vojne v Prahe slavistiku a patrili medzi študentov slovakistického krúžku profesora Jana B. Čapka, ktorí so študentami bohemistiky z krúžku profesora Milana Pišúta a Svätopluka Štúra v Bratislave udržiavali celoživotné vzťahy. Redaktorsky zabezpečoval Slovenskú knižnicu, ktorá dosiahla viac ako tridsať zväzkov. I dnes vo vysokom veku k pripravovanému zväzku prekladov Vladimíra Holana, ktoré obsahujú Holanov preklad veršov Janka Kráľa, pripravil doslov. Vladimír Reis k stosedemdesiatemu výročiu narodenia Janka Kráľa pripravil štúdiu. Pri stretnutí bola spomenutá i jeho zosnulá manželka Jiřina Kintnerová, ktorá preložila do češtiny nielen Hviezdoslavovu "Hájnikovu ženu", ale aj Sládkovičovu "Marínu", Clementisovu "Nedokončenú kroniku", alebo i takú modernú prózu ako "Pásla kone na betóne" Milky Zimkovej.

Emil Charous, ktorý v deväťdesiatych rokoch prednášal slovenskú literatúru na niekoľkých českých vysokých školách, je známy najmä ako prekladateľ. Jeho zásluhou dostala česká verejnosť do rúk diela takých rozdielnych autorov ako boli Milan Th. Mitrovský, Martin Kukučín, Jozef Cíger Hronský alebo Vincent Šikula.

Pri stretnutí sa veľvyslanec Ladislav Ballek zaujímal aj o ďalšie možnosti prekladov slovenskej literatúry do češtiny a zaželal svojim hosťom nielen pevného zdravie, ale i ďalšie tvorivé úspechy.

VOJTECH ČELKO


Zpět na obsah