SLOVENSKÉ DOTYKY
 

Dajme tým pražákom šancu!

S riaditeľom Rádia TWIST Andym Hrycom

Herec, reštauratér, galerista, v nedávnej minulosti aj riaditeľ bratislavskej Novej scény, dnes najmä generálny riaditeľ najúspešnejšej slovenskej rozhlasovej stanice - Rádia TWIST. To začalo vysielať aj v Prahe. Nuž treba lepší dôvod na rozhovor?

Čo viedlo úspešného herca, aby sa po roku 1989 vydal na dráhu podnikateľa, neskôr najmä zakladateľa a riaditeľa Rádia Twist?

- Po dramatických udalostiach Novembra som sa zapojil do verejného života, politiky, lebo som mal pocit, že je to naša posledná šanca. Po vyhratých prvých slobodných voľbách som veľmi rýchlo vytriezvel z "revolučných ilúzií". Rozhliadol som sa okolo seba a keď som zistil, koľko boľševikov úspešne prevrátilo kabát, koľko všelijakých kreatúr sa prepasírovalo do vysokej politiky, kým ja som behal po mítingoch a organizoval voľby, rozhodol som sa opustiť tieto vody a trochu zmenit svoj život. Dvadsať rokov som žil v najzávislejšom povolaní na svete, ktorým je herectvo. Zrazu som pocítil neodolateľnú túžbu byť nezávislým. V pivnici môjho domu v bratislavskom podhradí som sa rozhodol urobiť "krčmu". A pretože mám rád výtvarné umenie, skombinoval som tento podnik s galériou. Všetci sa mi vtedy smiali, nik neveril, že v starej a pomerne malej zatuchnutej pivnici môže vzniknúť čosi podobné.

Stalo sa. Drink in Gallery, tak sa ten podnik volá, funguje už dvanásty rok. Každý mesiac v ňom bola iná výstava obrazov slovenských maliarov, celá slovenská výtvarná špička tam už vystavovala, a dnes sa venujem výstavám hlavne mladých, začínajúcich výtvarníkov. Získal som vytúženú nezávislosť, pretože v prípade núdze by mňa a moju rodinku ten podnik ako-tak uživil. Táto nezávislosť mi rozviazala ruky. Mohol som odísť z divadelného angažmán a začať uvažovať o nejakej inej zmysluplnej činnosti. A vtedy sa zrodila myšlienka založiť Rádio TWIST.

Aký recept viedol k vybudovaniu najúspešnejšej súkromnej rozhlasovej stanice na Slovensku?

- Dvadsať rokov som pracoval v Slovenskom rozhlase ako herec. Môj švagor Ľubo Machaj ako dramaturg. Po prevrate mal snahu ovplyvniť štruktúru vysielania Slovenského rozhlasu. Ale u vtedajšieho postboľševického vedenia pochopiteľne neuspel. Po páde monopolu štátneho rozhlasu vznikli prvé súkromné rádiá, ale ich vysielanie sa nám nepáčilo, a tak sme sa rozhodli. Vznikla myšlienka postaviť súkromné rozhlasové médium pre takých ľudí, ako sme boli my. Pretože verejnoprávne média absolútne zlyhali a podľahli politickým tlakom mečiarovej kamarily a my sme už nemali možnosť priamo ovplyvňovať politické dianie na Slovensku, rozhodli sme sa postaviť elektronické zrkadlo politikom, aby sa aspoň takto dostali pod verejnú kontrolu. V tom čase bol Twist jediným ostrovom slobody v mori slovenského éteru.

Na svoju pôvodnú profesiu herca ste nezanevreli. Český divák si z vašich nových rolí možno najviac pamätá hlavnú úlohu vo filme Rivers of Babylon. K divadlu ste sa vrátili ešte aj inak, ako riaditeľ bratislavskej Novej scény. Sú pre vás tieto návraty dôležité, alebo to niekedy aj ľutujete?

- Herecké povolanie sa nedá opustiť. Je to vášeň, možno istý druh závislosti. Mňa stretlo životné štastie, že sa herectvom nemusím živiť. Môžem sa mu venovať ako "koníčku". To je skvelé. Môžem si dovoliť ten luxus, že prijímam len roly, ktoré sa mi páčia, spolupracujem len s ľudmi, ktorých mám rád a ktorých si vážim. A tak každá minúta, keď som na javisku, pred mikrofónmi či pred kamerou, ma napĺňa úžasným pocitom šťastia. Na Novú scénu som prišiel na žiadosť ministra kultúry, aby som tam ako riaditeľ urobil poriadok v hospodárení. Stalo sa. Inicioval som hĺbkovú kontrolu, vyvodili sa dôsledky z chýb uplynulých období, skonsolidoval som pomery v divadle a odišiel som preč. Konal som bona fide, v prospech Novej scény, divadla, na javisku ktorého som začínal a dlhé roky hral. Nič z toho, čo som urobil, neľutujem. Nikdy som sa nebránil návratom. Každý návrat je reflexiou, ktorá človeka obohacuje.

Rádio Twist začalo vysielať aj v Prahe na frekvencii 96,1 MHz. Aká k tomu viedla cesta a aké sú ďalšie plány?

- Pred štyrmi rokmi som začal v Prahe skúšať rolu Claudia v muzikáli Hamlet Janka Ledeckého. Trávil som tam veľa času a po celý ten čas som cítil absenciu slovenčiny. Mal som problém kúpiť si slovenskú tlač a zistil som, že v Čechách je absolútny nedostatok informácií o Slovensku. Žurnál Rádia Twist som počúval cez telefón takým spôsobom, že som zavolal v čase jeho vysielania svoju sekretárku a ona ma napojila "na hold", kde máme pochopiteľne pustené naše vysielanie. Pri každodenných potulkách Prahou som s hrôzou zistil, že bilingválnosť českej populácie je - niekoľko rokov od rozdelenia - na ústupe. Aj v minulosti sa mi síce stávalo, že mi tu a tam staršia predavačka v nejakom pražskom obchode povedala, že mi "nerozumí". Bol to však len prejav akéhosi šovinizmu, ktorý ihneď pominul, keď som plynule prešiel do angličtiny. Potom "porozumela" aj slovenčine. Ale dnes predsa nemôžem z niečoho podobného podozrievať 16-17 ročné učnice, ktoré slovenčinu už vlastne nemajú kde počuť. Nevedia už slovenčinu rozlíšiť od poľštiny alebo slovinčiny či srbštiny. To je smutné.

Naše, slovenské deti s tým problém nemajú. Máme tu všetky české televízie a aj naše slovenské často vysielajú filmy v českom znení. Naopak to nefunguje. A tak som si povedal, dajme tým pražákom šancu! Donesme im Twist. Bol to ťažký boj, ktorý trval bezmála štyri roky , ale podarilo sa. Stálo to zato. Dnes, keď sedím vo svojom pražskom byte a počúvam rádio, je vysielanie Twistu balzamom na moju dušu. Zatiaľ je naša pražská prítomnosť bez komerčného využitia, pre Twist je to investícia "navyše". Uvidíme, s akým ohlasom sa naše vysielanie stretne u pražských poslucháčov a potom sa rozhodneme. Kdesi v kútiku srdca však túžim po tom, aby sa v Únii stal Twist opäť "federálnym médiom", ktoré by pokrývalo svojím vysielaním obe republiky, celé bývalé Československo.

Okrem plánov rádia máte určite aj svoje vlastné. Aké sú?

- Chcem nakrúcať filmy. Minulý rok som pre Českú televíziu nakrútil hlavnú rolu v televíznom seriáli podľa Švandrlíkových Čiernych barónov. "Terazky" som majorom ja. Sedem dielov. Režisérovi Jurajovi Herzovi sa to fantasticky podarilo. V marci ideme nakrútiť ďalších šesť dielov, na čo sa veľmi teším. Dúfam, že trinásťdielny seriál, v ktorom účinkuje kompletná česká herecká špička, si nájde cestu k srdciam českého i slovenského diváka. Osobne si myslím, že sa diváci majú na čo tešiť. Keby sme tento seriál nakrútili pred tridsiatimi rokmi, verejne by nás za to popravili na Staromestskom námestí.

Keď už sme sa posunuli viac do osobnej roviny, čo pre vás znamená český priestor okrem rozšírenia trhu pre rádio?

- Ja som nebol prívrženec rozdelenia republiky. "Český priestor" som považoval za časť svojej domoviny. Aj dnes, keď sa vraciam lietadlami ČSA z cudziny do Prahy a pri pristávaní počúvam ľúbezné tóny Smetanovej "Vltavy", naskakuje mi "husia koža". Život však ukázal, že to rozdelenie bolo asi nevyhnutné. Na chvíľu. Aby sa "prečistila krv" a pomery. Aby sme sa už nikdy navzájom nemohli podozrievať a obviňovať . Na budúci rok sa, chvalabohu, opäť spojíme v EÚ, spolu s Nemcami, Francúzmi, Talianmi, so všetkými Európanmi. Ja sa cítim Európanom. Som Európan slovenského pôvodu. A "český priestor" je môjmu srdcu po Slovensku najbližší. Je to časť mojej vlasti. Veď som sa narodil v Československu.

VLADIMÍR SKALSKÝ


Zpět na obsah