Výročie

Najstaršie slovenské mesto Trnava má mnoho prívlastkov - množstvu kostolov vďačí za pomenovanie Malý Rím, vďaka kultúrno-historickým pamiatkam sa o nej hovorí ako o jednom z najkrajších miest našej malej krajiny, a na pôde jej univerzít vyštudovali tisícky študentov. A napriek tomu, že táto krásavica oslavuje tento rok už 765. výročiesvojho vzniku, naďalej si zachováva svoju príťažlivosť a charizmu.

Prvé mesto

Popod hradby stredovekého centra Trnavy sa vinie riečka Trnávka. Práve pri nej ležala od praveku križovatka obchodných ciest, na ktorej bola založená pôvodná kupecká osada. Prvá písomná zmienka sa nachádza v listine z roku 1211 a to listine ostrihomského arcibiskupa Jána o donácii príjmov miestneho kostola ostrihomskej kapitule.

Prvým slobodným kráľovským mestom na našom území sa stala v roku 1238, keď jej túto výsadu udelil uhorský kráľ Belo IV. Pri tejto príležitosti získala erb, ktorý akoby naznačoval jej budúcnosť. Tvorilo ho zlaté šesťšpicové koleso šťastia na modrom neskorogotickom štíte.

Nové práva umožnili mestu rýchly vývoj od poľnohospodárstva k výrobe, obchodu a remeslám. Nasledovali storočia rozkvetu, počas ktorých ju podporovali a stretávali sa v nej ďalší uhorskí králi. Mešťania vybudovali rozsiahle opevnenie - v 13. storočí drevené, neskôr nahradené murovaným, za ktoré sa v roku 1543 pred blížiacimi sa Turkami ukrylo celé ostrihomské arcibiskupstvo i s kapitulou. Táto udalosť postavenie Trnavy významne posilnila a spravila z nej kultúrne a náboženské centrum krajiny.

Univerzitné sídlo

Nasledujúce storočie prinieslo Trnave ďalšie prvenstvo. Zatiaľ čo zvyšok krajiny sa počas stavovských povstaní zmietal v bojoch medzi uhorskou šľachtou a viedenským dvorom, Peter Pazmány načal novú kapitolu v živote tohto mesta. V roku 1635 založil Trnavskú univerzitu, dnes najstaršiu na území Slovenska. Trnava najskôr ponúkala štúdium teológie a filozofie, v roku 1667 pribudla právnická a v 1769 aj lekárska fakulta. Keď v roku 1777 presťahovali univerzitu na príkaz Márie Terézie do Budína, smútok nepostihol len mesto samotné, ale celé Slovensko.

Úloha počas obrodenia

Trnava zohrala významnú rolu aj v období národného obrodenia. Anton Bernolák tu založil v roku 1792 Slovenské učené tovarišstvo a počas zákazu činnosti Matice slovenskej povzbudzoval od roku 1870 národné povedomie trnavský Spolok svätého Vojtecha.

I v 19. storočí sa mestu výnimočne darilo. Rok 1831 znamenal ďalší prínos pre trnavskú kultúru - mešťania postavili a otvorili Kráľovské divadlo. Mesto sa rozrastalo, cechy postupne nahradzovali výrobné podniky a v roku 1846 ho s Bratislavou spojil prvý úsek konskej železnice.

Trnava dnes

Dnes žije väčšina obyvateľov krajského mesta na sídliskách obkolesujúcich historické jadro, ktoré ukrývajú zachovalé hradby. Mestská pamiatková rezervácia ponúka obdivovateľom architektúry veľa možností. Preslávené sú najmä trnavské kostoly, ktoré jej vyslúžili prezývku Malý Rím. Je ich až deväť, pričom najstarší - Kostol Nanebovzatia Panny Márie pochádza z 11. storočia a Evanjelický kostol bol dokončený v roku 1924. Najznámejšie sú Katedrála svätého Jána Krstiteľa z raného baroka a nádherný neskorogotický Kostol svätého Mikuláša. Zbierku dopĺňa Synagóga status quo.

Obdivovať však možno i Arcibiskupský palác, barokový komplex budov Trnavskej univerzity, niekoľkokrát prestavovanú Mestskú radnicu, klasicistické divadlo, mestskú vežu, či plochu Trojičného námestia s dominantou Súsošia Najsvätejšej trojice. Trnava má čo ponúknuť i v rámci športového a spoločenského života. Odohrávajú sa tu najrôznejšie podujatia ako koncerty, súťaže, festivaly, niektoré dokonca i s medzinárodným dosahom. A trnavské divadlo nie je známe len pre svoju architektonicky zaujímavú budovu, ale i pre kvalitu produkcie.

Vďaka pretrvávajúcej univerzitnej tradícii mesto neobýva len 70 000 stálych obyvateľov, ale spolu s nimi i niekoľko tisíc študentov. Dnes sa totiž môže pochváliť, že je sídlom až troch alma mater - okrem tradičnej Trnavskej Univerzity je sídlom Univerzity svätých Cyrila a Metoda a Materiálovo-technologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity.

Slávni Trnavčania

Možno práve s univerzitnou históriou mesta súvisí aj množstvo významných Slovákov, ktorí odtiaľ pochádzali. Jedným z najznámejších mien spomedzi našich národovcov je Anton Bernolák. Jazykovedec, ktorý vykonal prvý pokus o kodifikáciu spisovného slovenského jazyka, sa inšpiroval práve západoslovenským nárečím, ktorým sa hovorilo i v meste jeho štúdií - Trnave.

Zmienku si nepochybne zaslúži i Mikuláš Schneider-Trnavský. Tento hudobný skladateľ zostavil na požiadanie Spolku sv. Vojtecha Jednotný katolícky spevník, pričom až 222 piesní bolo jeho vlastných. Autora spevníka, ktorý nemá v strednej Európe obdobu, si rodáci od roku 1972 pravidelne pripomínajú i Medzinárodnou speváckou súťažou.

Hoci je Trnava predovšetkým mestom kultúry, náboženstva a vzdelania, Jozef Herda sa preslávil na športovom poli. Zápasník je jediným olympionikom v dejinách najstaršieho slovenského mesta, ktorý získal medailu. Striebro vybojoval klasickým štýlom v ľahkej váhe na Olympijských hrách v Berlíne v roku 1936. Okrem toho pätnásťkrát získal titul majstra republiky a mesto si ho uctilo pomenovaním námestia po ňom.

MÁRIA ŠIDLOVÁ

---

Zpět na obsah