Česko-slovenská rekonštrukcia

Do tváre vytrvalo bičuje drobný a hustý dážď. Nad okolitými lesmi sa vznášajú ťažké čierne mračná a visí hmla. Zem i tráva na strmých pestrofarebných jesenných úbočiach nad obcou Nižný Komárnik v Duklianskom priesmyku sú nasiaknuté vodou. Človek premoká doslova od hlavy i od päty.

Píše sa 9. október 2004. Počasie navlas rovnaké ako pred šesťdesiatimi rokmi. "Jednohlasne sa na tom zhodlo aj šesť priamych účastníkov karpatsko-duklianskej operácie, ktorá sa pred šiestimi desaťročiami odohrala v tomto severovýchodnom cípe vtedajšieho Československa," potvrdzuje Anna Ferkaninová, starostka obce Nižný Komárnik.

V zákopoch na svahu preslávenej kóty 534 netrpezlivo čakajú na svojho protivníka príslušníci Wehrmachtu. Kontrolujú, či majú dostatok munície. Šum dažďa sa miesi so zvukom cvakajúcich záverov zbraní. Vojaci zasúvajú náboje do komory, nasadzujú zásobníky. Na protiľahlej stráni zoskupuje svoje sily nepriateľ. Príslušníci 1. československého armádneho zboru spolu so sovietskymi jednotkami 38. armády. Rozmiestňujú mínomety, rozostupujú sa do bojových šíkov. Chystajú sa zaútočiť na nepriateľa. Schyľuje sa k prudkým bojom, presnejšie povedané k ich rekonštrukcii. Zapája sa do nej 220 členov Klubu priateľov vojenskej histórie Slovenska, Slovenskej spoločnosti vojenskej histórie a strelcov historických zbraní ako aj Spolku vojenské historie Čech.

"Medzi účinkujúcimi vládne naprostá vojenská disciplína. A to aj napriek tomu, že sú všetci civilisti, ktorí to robia iba zo záľuby. Na slovo počúvajú svojich veliteľov. Už od skorého rána rozmiestňovali na vodou premočených úbočiach muníciu a dokončievali posledné prípravy veľkej bitky. V hustom neutíchajúcom daždi im mundúry premokli do poslednej nitky, a tak ich museli presušiť v domoch miestnych obyvateľov," netají svoj obdiv k týmto nadšencom starostka Nižného Komárnika. "Celá rekonštrukcia bojov o kótu 534 je v réžii či skôr pod velením Romana Moravca, člena Klubu priateľov vojenskej histórie Slovenska z Bratislavy. Zamestnaním je colník, teda nie je vojak z povolania, ale má schopnosti skutočného veliteľa. Všetci bojovníci ho plne rešpektujú," dodáva starostka.

Za ochranným pásmom zákopov sa aj napriek nepriazni počasia tiesni zhruba 2300 divákov. Od zimy prešľapujú v rozbahnenom teréne. Asi kilometer vzdialenú štátnu cestu, ktorá vedie z Poľska do Svidníka, lemuje ďalších 900-1000 ľudí. Majú smolu. Prišli neskôr, a tak ich už do bojového priestoru nepustili. I keď ide výlučne o chlapskú zábavu, je tu aj veľký počet žien. Podľa starostky Ferkaninovej toto macošské počasie odradilo minimálne dvojnásobný počet divákov. "Aj tak sa tu však zišlo veľa záujemcov. Dorazili sem celé zájazdy zo susedného Poľska a Ukrajiny. Dostala som niekoľko desiatok telefonátov a všetci volajúci ma presviedčali, aby sme rekonštrukciu odložili o dvadsaťštyri hodín. Podľa predpovede počasia má byť zajtra pekne. Nebolo to však možné, lebo niektorí nadšenci z Čiech čakali na toto jedinečné predstavenie už tri dni."

Z lesného porastu sa vynárajú siluety "Svobodovcov", príslušníkov 1. československého armádneho zboru. Pod kótou 534, zvanej Obšar, za podpory ruského obrneného vozidla začína útok prvého sledu na nemecké obranné línie. Protivník nezaháľa. Z nemeckých pušiek Karabina sa ozývajú prvé výstrely. Vzápätí nasleduje streľba zo samopalov MP-40, ktoré prehlušuje štekot ťažkých guľometov MG-42. Útočiace československé jednotky opätujú paľbu zo sovietskych zbraní. Dolinou sa rozlieha nefalšovaný zvuk samopalov Špagin PPSh 41 s charakteristickým bubnovým zásobníkom. Do koncertu arzenálu sa zapája ohlušujúci sovietsky guľomet Degtarev. Rachot by bol ešte väčší, ale kvôli vlhku veľa nábojov zlyhalo. Mnoho munície vôbec nevybuchlo.

Zbrane oboch bojujúcich strán sú pôvodné a funkčné. Nie sú to teda žiadne repliky. Akurát, že vystreľujú iba slepé náboje a na rozdiel od tých úplne skutočných sú v podstate neškodné. Podobne je to aj v prípade uniforiem a väčšiny výstroje a výzbroje.

Vojnová vrava naberá na intenzite. V bezprostrednej blízkosti nemeckých zákopov explodujú ruské mínometné strely. Prvý nápor útočníka je úspešne odrazený. Zanedlho nasleduje druhý. Nemci sa nakrátko dávajú na ústup. Prichádzajú im však posily a za podpory polopásových obrnených transportérov SD KF2 259 opäť dobývajú svoje stratené pozície. Medzitým protivník znásobuje svoj početný stav a vrhá sa do nového útoku. Na rad prichádza aj sovietska protitanková puška. Z nemeckého transportéra sa po jeho zásahu valia čierne kúdoly dymu. Je okamžite vyradený z boja. Výšina niekoľkokrát strieda svojich vládcov.

Choreografia bitky sa snaží čo najvernejšie napodobniť situáciu spred šesťdesiatich rokov. Vďaka niekoľkonásobnej presile sú nakoniec nemecké jednotky porazené. Ich veliteľ sa vzdáva, dvojhodinový boj končí.

Autentická bitka. Funkčné pôvodné zbrane. Brigádny generál americkej armády Ronald S. Mangum, ktorého som na toto podujatie pozval, je nadšený. Keď sa vojaci Wehrmachtu a Červenej armády dozvedajú o skutočnej identite tohto vysokého dôstojníka "v civile", okamžite ho volajú medzi seba. Nechávajú ho vystreliť zo sovietskej protitankovej pušky. Generál neodmieta ani ponuku vyskúšať si nemecký guľomet či sovietsky Dektarev. Prijíma pozvanie i na korbu nemeckého polopásu. Takýmto návnadám nemôže odolať ani tvrdá generálska nátura. Momentálne pôsobí ako zvláštny poradca pre transformáciu vojenskej leteckej nemocnice v Košiciach a reformu zdravotníctva na východnom Slovensku. Ako pravý vojak okamžite využil ponúknutú príležitosť zúčastniť sa rekonštrukcie bojov na miestach, kde pred 60 rokmi bola operácia, o ktorej pred niekoľkými týždňami nemal ani len potuchy.

Pre porovnanie: Pri vylodení v Normandii zaznamenali spojenci 37 000 padlých a 172 000 ranených či nezvestných. Straty na nemeckej strane dosahovali približne 200 000 mŕtvych a ranených. Ďalších 200 000 ich vojakov padlo do zajatia. Celá operácia pritom trvala 70 dní. Na Dukle 80 dní. Druhá veľká bojová akcia na západnom fronte, Bitka v Ardenách, si vyžiadala životy 75 000 Američanov. Nemci prišli o 80 000 až 100 000 svojich vojakov. Podľa dostupných zdrojov počas karpatsko-duklianskej operácie straty 38. armády predstavovali 84 tisíc padlých, ranených alebo nezvestných. Prvý čs. armádny zbor stratil 8500 svojich príslušníkov. Nemecké divízie mali 52 tisíc padlých a ranených. Rozsahom strát na oboch bojujúcich stranách, ale najmä kvôli svojej osobnej účasti na tomto neopakovateľnom predstavení sa pre amerického generála donedávna neznáma kapitola v dejinách 2. svetovej vojny, natrvalo vrýva do pamäti.

Generál chlapsky priznáva, že takúto rekonštrukciu bojov druhej svetovej vojny vidí po prvý raz v živote. V Spojených Štátoch síce tiež majú podobné podujatia, ale evokujú občiansku vojnu Severu proti Juhu.

"Bol to v poradí už tretia rekonštrukcia, ale táto sa vydarila najlepšie zo všetkých doterajších" hodnotí jednoznačne starostka. "Na budúci rok by sme radi prilákali ešte väčší počet divákov," dodáva vzápätí Anna Ferkaninová.

FRANTIŠEK HAVRILLA

---

Zpět na obsah