Ctibor Hugo Bezděk

V tom istom roku ako Ivan Hálek, teda pred l30 rokmi, sa narodil aj iný, so Slovenskom spätý český lekár, Ctibor Hugo Bezděk. Medicínu vyštudoval na viedenskej univerzite práve tak ako jeho - z Ruska pochádzajúca - manželka Varvara. Krátko po promócii roku l898 sa stal lekárom vojnového rakúsko-uhorského námorníctva a slúžil tam do roku l903. V priebehu ďalších rokov praxe v Ždániciach sa manželom narodili dve dcéry, Tatiana a Věra. V roku l908 prijal miesto kúpeľného lekára v Bad Halle, kde pôsobil až do vypuknutia l. svetovej vojny.

MUDr. Ctibor Bezděk od študentských liet uznával za svojho učiteľa profesora Tomáša G. Masaryka, ale zároveň ho na celý život silne ovplynilo učenie L. N. Tolstého. Prevrat a vznik ČSR zastihol tohto lekára s bohatými praktickými skúsenosťami pripraveného, aby vyhovel volaniu známeho českého slovakofila Karla Kálala: "Nejlepší lidé na Slovensko! " a prijal miesto praktického a neskoršie aj mestského lekára v Ružomberku, v rodnom meste Dušana Makovického, ktorého poznal ako Tolstého osobného lekára a tajomníka počas svojej návštevy v Jasnej Poľane.

Založenie "Masarykovej ligy proti tuberkulóze", zintenzívnenie boja proti alkoholizmu a rozvoj činnosti Čs. červeného kríža v tomto liptovskom mestečku možno právom spájať s aktivitou Ctibora Bezděka, ktorý vydal aj brožúry "O suchotách" (l9l9) a "O striezlivosti" (l920). Jeho manželka Varvara Bezděková viedla miestnu poradňu pre matky a deti. V dobe osláv desiateho výročia vzniku republiky, keď bol v dôsledku politického obchodu za ministra zdravotníctva menovaný poslanec Hlinkovej slovenskej ľudovej strany Jozef Tiso, nastali českým lekárom na Slovensku a teda aj Ctiborovi Bezděkovi zlé časy. Jemu a jeho rodine tým viac, že žil v prostredí, neustále otravovanom protičeským fanatizmom Hlinkových stúpencov, ktorí nevynechali príležitosť, aby mu znepríjemnili život. Napokon dosiahli, čo chceli: v roku l930 Bezděkovci opustili Slovensko.

Tolstojovec Ctibor Bezděk bol presvedčeným vyznávačom filozofie mravnosti. O ňu sa opieral aj vo svojej medicínskej praxi, v ktorej pokračoval v Prahe. Potrebu očisty duše a hygienickej životosprávy zdôrazňoval nielen pacientom či poslucháčom svojich hojne navštevovaných prednášok, ale aj v popularizačných publikáciách, ktorými vzbudil značný ohlas, väčší ako jeho knižne vydané zápisky lodného lekára, poviedky zamerané na výchovu mládeže alebo cestopisné črty. Po brožúrkach, nazvaných "O pohlavním životě" a "Vegetarianismus pro a proti" sa už príliš nerozptyľoval a sústredil sa na protialkoholickú a eubiotickú poradenskú činnosť. Pri tejto práci vytváral základy svojho obzvlášť podnetného diela "Záhada nemoci a smrti - Etikotherapie", ktoré vyšlo v roku l931 v Brne, bolo preložené aj do nemčiny a dožilo sa viacerých vydaní.

V roku l947 vyšlo toto dielo s predhovorom profesora MUDr. J. Hanouska, ktorý ho vystihuje takto: "Praví, že mravní vady člověka dávají vzniknout tělesným chorobám. Dovozuje například, že zlost, labužnictví, nenávist, lakota, podvodné úmysly, přetvářka, lež a jiné mravné vady člověka způsobují nebo zhoršují různé tělesné (nejen duševní!) choroby, například kornatění tepen (mrtvice), celkovou zesláblost, zhoršování tuberkulózy apod." A o autorovi: "... je nepopíratelnou Bezděkovou zásluhou, že jasně poukázal na souvislost mravnosti a tělesného zdraví, někde ji již vědecky doložil a do budoucna v hlavních rysech naznačil, jak vědecky v etikoterapii pokračovat."

Nad etikoterapiou ako idealisticky podloženou náukou liečenia mravnosťou sa po komunistickom puči v roku l948 zavreli vody, ale zopár rokov po nežnej revolúcii znovu vyplávala na hladinu v podobe knihy, ktorú aktualizoval profesor MUDr. Jan Pfeiffer, DrSc. K tomu však došlo až posmrtne, leboToho sa však pravdaže Ctibor Bezděk nedožil. Zomrel v roku l956, v osemdesiatom štvrtom roku svojho života, ktorý dožil v Senohraboch pri Prahe. Vysokého veku sa dožil nielen preto, že žil striedmo, nepil a nefajčil, ale najmä preto, že nachádzal v sebe aj iných duchovný prvok, aby z neho vyťažil, čo človek potrebuje pre svoju službu ľudskému zdraviu...

JURAJ SZÁNTÓ

---

Zpět na obsah