Avšak rozdelenie muselo viesť k zmenám v ekonomickom vývoji oboch krajín. Na základe údajov, čerpaných predovšetkým zo štatistických ročeniek, sa sústredím na rámcové porovnanie niektorých základných ukazovateľov ekonomiky Slovenska a Českej republiky, a to tak pred rozdelením, ako aj v súčasnosti.

Keďže rozdelenie Česko-Slovenska prebiehalo zároveň s prechodom od plánovitého hospodárstva na tržnú ekonomiku, zvolil som za východisko rok 1989. Porovnanie uľahčuje skutočnosť, že po mnoho desaťročí boli obe krajiny v jednom štáte s jednotnou štatistikou. Avšak od roku 1993 rozdiely narastajú. Tak napríklad za 100 Sk bolo v priemere roku 1999 83,64 Kč, a v novembri 2001 okolo 80 Kč.

Od roku 1993 sa konvergencia vývojových dráh Českej i Slovenskej republiky začala postupne prerušovať. Tento proces bol ovplyvnený množstvom faktorov. Vzhľadom k zameraniu článku nebudú, až na výnimky, predmetom podrobnejšieho rozboru. Na niektoré z nich poukážem v závere.

Koncom etapy plánovitej ekonomiky bola aktuálna ekonomická úroveň obidvoch republík iba málo rozdielna. Vyplývalo to z toho, že jednou z priorít vtedajšieho Československa bol urýchlený rozvoj Slovenska. Rozdiely vyplývali predovšetkým z toho, že na Slovensku nastúpila etapa urýchlenej akumulácie neskoršie než v Českých krajinách.

Naše porovnanie začneme najprv pomocou štatistických ukazovateľov minulej doby. Vytvorený národná dôchodok na obyvateľa robil v roku 1989 na Slovensku 87,7% Českej republiky, užitý národný dôchodok 92,6%. Ak použijeme ako ukazovateľ hrubý domáci produkt, ktorý sa dnes používa, potom Slovenská republika dosahovala v roku 1989 86% českej úrovne.

Priemerná mesačná mzda v Slovenskej republike bola v roku 1989 98,5% mzdy v Českej republike. Priemerný dôchodok bol na Slovensku o 6,5% nižší než v ČR. Podobný malý rozdiel bol aj v nemocenských dávkach. Počet lekárov na 1000 obyvateľov bol v roku 1989 na Slovensku vyšší než v Českých krajinách.

Pôrodnosť bola v Slovenskej republike po celý čas trvania Československa vyššia než v Českej republike. V roku 1989 boli prírastky na 1000 obyvateľov 15,2 oproti 12,4 v Českej republike. V ukazovateľoch, daných skorším nástupom priemyselného rozvoja Českých krajín, bolo napríklad v počte osobných automobilov na 1000 obyvateľov omeškané viac. V danom prípade o štvrtinu. Podobne vývoz na jedného obyvateľa robil na Slovensku v roku 1989 66% vývozu ČR a dovoz 59% dovozu ČR. V ukazovateľoch, ktoré napomáhali zmenšovaniu medzery medzi oboma krajinami, bolo Slovensko do roku 1989 v lepšom postavení. Sú to napríklad investície. V prepočte na obyvateľa boli na Slovensku vždy o niečo vyššie než v ČR. Rovnako tomu bolo v počte vysokoškolských študentov. Ich počet na 10 000 obyvateľov bol v osemdesiatych rokoch na Slovensku vyšší než v ČR. Bolo to v roku 1989 115 oproti 109 študentom v ČR. Nezamestnanosť vtedy v Československu nebola.

Počet novopostavených bytov v prepočte na 1000 obyvateľov bol na Slovensku do roku 1989 vždy vyšší než v Českých krajinách. V roku 1989 robil 6,3 oproti 5,3 v Česku.

Ak sa prenesieme do súčasnosti, potom je hrubý domáci produkt na 1000 obyvateľov na Slovensku asi o 15 percent nižší než v ČR, teda ako tam pred 12 rokmi. Podľa výpočtu OECD však je rozdiel dvadsaťpercentný. Cenové indexy v spotrebiteľskej sfére ukazujú, že v ČR boli ceny proti roku 1989 vyššie 3,8 krát, na Slovensku 4,1 krát. Priemerná mzda je dnes na Slovensku temer o 15% nižšia než v ČR, priemerný dôchodok nižší temer o 20%. Je to výrazne väčší rozdiel než v roku 1989.

Transformačný proces, videné cez vývoj HDP, prebiehal obdobne s tým, že na Slovensku bol pokles HDP v rokoch 1990-1996 o niečo väčší než v Českej republike. V roku 1997 sa Slovenská republika dostala na úroveň roku 1989, Česká republika toho nedosiahla ani v roku 2000.

Nasledujúce porovnania sú bez prihliadnutia k rozdielnej kúpnej sile Sk a Kč: Miera nezamestnanosti bola v roku 2000 v Slovenskej republike viac než dvakrát vyššia než Českej republike. Počet pracujúcich sa na Slovensku znížil oproti roku 1989 o 20%, v ČR o 13%. V prepočte na obyvateľa sú nižšie: investície o 15%, počet automobilov o 36%, vývoz o 22%, dovoz o 14%, počet novopostavených bytov temer o 10%.

Na druhej strane je počet vysokoškolských študentov na 10 000 obyvateľov na Slovensku o 23% vyšší než v Českej republike. Počet obyvateľov na jedného lekára, ktorý bol v roku 1989 na Slovensku nižší než v Čechách, sa v tomto ukazovateli zmenil v mierny predstih Českej republiky. Demografické ukazovatele sú v Slovenskej republike, s výnimkou strednej dĺžky života, v súčasnosti o niečo lepšie než v Českej republike. Pôrodnosť 10,4 - 8,8; úmrtnosť 9,7 - 10,7; podiel detí do 14 rokov na obyvateľstve 19,8 - 16,6; podiel osôb starších než 65 rokov 11,4 - 13,8; stredná dĺžka života muži 68,95 - 71,4, ženy 77,03 - 78,1; počet obyvateľov sa na Slovensku zvýšil za desať rokov o 123 tisíc, v Českej republike poklesol.

Index ľudského rozvoja, ktorý v júli 2001 zverejnil program Organizácie spojených národov pre rozvoj, ukazuje, že Česká republika je zo 162 štátov na 33. mieste a Slovenská republika na 35. mieste. Obe krajiny sú teda približne na rovnakej úrovni (tento index hodnotí základné kvality života: zdravie, vzdelanie a životnú úroveň - výšku reálnych príjmov).

Konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, meraná ukazovateľmi vývozu, je nižšia než ekonomiky českej.

Čísla ukazujú, že v rokoch 1993 - 2000 sa rozdiely medzi oboma krajinami zväčšili. Nižšia úroveň niektorých ukazovateľov životnej úrovne v súčasnosti na Slovensku oproti Čechám a zväčšenie medzery medzi nimi spočíva jednak v tom, že rozdelením Česko-Slovenska sa na Slovensku zvýšili transakčné náklady viac než v českých krajinách a jednak v tom, že Slovensko je dnes stále ešte trochu stranou od hlavných ekonomických ťahov v Európe. Dokladajú to tiež údaje o zahraničnom obchode. Čím menšia krajina, tým musí byť zahraničný obchod väčší. (Vývoz na obyvateľa v USD činí na Slovensku približne tri štvrtiny ČR). Niektoré príčiny môžu spočívať aj v tom, že sa prerušili procesy, viazané na celé vtedajšie Česko-Slovensko. Z hľadiska budúcich rokov má Slovensko výhodu spočívajúcu v tom, že sa mu podarilo zvýšiť predstih v počte vysokoškolských študentov nad Českou republikou.