SLOVENSKÉ DOTYKY
 

KANADSKÝ SLOVÁK ZAVRAŽDENÝ V AFGANISTANE

Michal Fraštacký

Dnes si len historici a žijúci účastníci odboja v druhej svetovej vojne či najstarší príslušníci Demokratickej stranyi spomínajú na meno Ruda Fraštackého (1912 Mošovce -1988 Toronto), významného podnikateľa, odbojára, politika a krajanského pracovníka v exile.

V medzivojnovom období pôsobil na rôznych hospodárskych postoch, počas vojny bol riaditeľom Slovenskej cukornej a obchodnej spoločnosti, neskôr Cukrospolu. Po zániku ČSR sa pod vplyvnom Jána Ursínyho zapojil do občianskej zložky druhého československého odbojového hnutia. Od roku 1942 prostredníctvom Jaromíra Kopeckého, československého vyslanca v Ženeve, kam pravidelne prichádzal na služobné cesty, odovzdával spravodajské informácie o domácom odboji pre londýnsku exilovú vládu i západné spojenecké mocnosti. Informoval napríklad Allana Dullesa o osudoch Židov v nacistických koncentračných táboroch. Po potlačení SNP zostal do Švajčiarsku, kde pokračoval v práci pre londýnsku vládu. Po návrate na Slovensko sa zúčastňoval na rekonštrukcii vojnou zničeného priemyslu a zastával významné funkcie v Demokratickej strane. Bol povereník, podpredseda Zboru povereníkov spoluiniciátor Aprílovej dohody. Po februári 1948 emigroval najprv do Švajčiarska, potom do Kanady, kde rozvíjal svoje podnikateľské aktivity. Angažoval sa aj v krajanskom hnutí československej orientácie. Okrem iného bol predseda kanadského zastupiteľstva Rady slobodného Československa a aktívny člen Stálej konferencie slovenských demokratických exulantov. V roku 1991 mu prezident Václav Havel udelil Rad T. G. Masaryka II. triedy in memoriam.

Jeho manželka Viera Fraštacká bola dcéra prezidenta Slovenskej krajiny v Bratislave v rokoch 1931-38 Jozefa Országha (1883-1949). Niektorí z čitateľov Slovenských dotykov si iste pamätajú na stretnutie s pani Vierou Fraštackou pri besede v bývalom Dome slovenskej kultúry v máji 1990. Vtedy tam bola prítomná aj jej dcéra Ľuba Husselová - Fraštacká, ktorá pracuje ako knihovníčka v Toronte.

Manželia Fraštackí mali ešte dvoch synov: Fedora, ktorý sa narodil v roku 1948 a Michala- Mika, ktorý sa narodil už v Kanade v roku 1950. Internet priniesol 25 júla 2006 oznámenie, že dva dni predtým, teda 23. júla 2006 bol vancocuverský občan Mike Fraštacký zákerne zavraždený v Afganistane. Jeho sestra Ľuba povedala pre vysielanie Rádia CBC, že kanadské ministerstvo zahraničných vecí ju informovalo, že jej brat bol zastrelený tromi výstrelmi do hlavy v dome, kde sa zdržiaval pri svojom pobyte v Nahrine. Mike vedel, že toto leto je v severnom Afganistane obzvlášť nebezpečne, lebo sa hovorilo o desiatich tisícoch dolárov, ktoré Taliban vypísal ako odmenu za zabitie každého "Západniara" v Afganistane.. Ľuba hovorila, že Mike, ktorý bol od polovice júna v Afganistane, si bol vedomý tohto nebezpečenstva a preto plánoval skrátiť svoj pobyt. Mike, ktorý vo Vancouveri pracoval ako tesár, chcel dokončiť vybavenie rekonštruovanej školy. Tejto práci sa venoval posledné štyri roky svojho života. Ľuba Fraštacká povedala, že brat túto činnosť považoval za svoje poslanie, akýsi druh osobnej misie. Pri trekkingu sa zoznámil so svojím sprievodcom, ktorého rodina vlastnila nehnuteľnosť v Nahrine v severnom Afganistane, a preto sa rozhodol vybudovať tam školu. Cítil potrebu umožniť čo najväčšiemu množstvu mládeže vzdelanie v tejto oblasti. Okrem vlastných prostriedkov pre tento projekt získal aj podporu rodiny a svojich kanadských priateľov.

Tragická smrť Mika Fraštackého pripomína podobný osud iného slovenského emigranta, diplomata a právnika Vladimíra Fábryho (1920 v Liptovskom Mikuláši -1961 v Ndole v Zambii), ktorý bol diplomat v New Yorku v OSN. Po februári 1948 sa postavil proti komunistickému režimu a zostal pôsobiť v službách OSN. Zúčastnil sa viacerých misií OSN v Togu, Indonézii, v Izraeli. V roku 1961 pracoval na epxozitúre OSN v Kongu. Ako poradca generálneho tajomníka OSN Daga Hammarskjölda zahynul pri leteckej katastrofe, keď ho sprevádzal na rokovanie s kantanžským politikom Moise Tshombem.

Vladimír Fábry bol synom Pavla Fábryho (1891 v Martine - 1959 v Nemecku), významného verejného činiteľa a národohospodára, ktorý bol šarišský a abovsko-turniansky župan, po roku 1939 odporca režimu na Slovensku a podporovateľ občianskeho odboja. Po vojne bol prívrženec Demokratickej strany, ktorý v januári 1949 emigroval do Švajčiarska a v emigrácii bol členom Rady slobodného Československa a angažoval sa v boji proti komunizmu.

Na príklade týchto dvoch synov veľkých otcov, ktorí išli v ich stopách som chcel poukázať, že Slováci aj v emigrácii nasadili najvyššiu obeť na podporu demokracie a humanizmu vo svete a ich meno by nemalo zapadnúť. Česť ich pamiatke.

VOJTECH ČELKO


Zpět na obsah