So šéfom Slovnaftu Mariánom Juskom

Stál na čele Prezídia Fondu národného majetku, Národnej banky Slovenska a dnes je predsedom Predstavenstva Slovnaftu. Marián Jusko je špičkový manažér, ktorý neoslávil ešte ani päťdesiatku, napriek tomu už dosiahol asi všetko, čo ekonóm u nás môže.

Ako sa pozeráte na obdobie, keď ste stáli na čele Národnej banky?

Veľmi si vážim, že som takúto šancu dostal. Naplnili sa moje profesionálne ambície a získal som jedinečné skúsenosti.

Aké boli hlavné úlohy, ktoré ste ako guvernér riešili, a v akom stave ste banku odovzdali?

V banke som bol v podstate od jej začiatku. Nebolo to jednoduché obdobie, veď začínala na zelenej lúke. Ale podarilo sa ju vybudovať na úroveň porovnateľnú s inými európskymi centrálnymi bankami. Niektoré problémy sme museli riešiť okamžite. Mám na mysli najmä reštrukturalizáciu bankového sektora. To sa nám podarilo zvládnuť a tento sektor na Slovensku dnes funguje úplne štandardne. Predchádzali tomu však vážne problémy ako krachy niektorých bánk, zdĺhavé súdne procesy a podobne. Druhou veľkou úlohou bol vstup našej krajiny do európskych štruktúr. Keď som odchádzal, stála pred bankou hlavná úloha, a to vstup do Európskej menovej únie a s tým spojené zavedenie eura.

Ako sa pozeráte na plán jeho zavedenia a na fakt, že tak chceme urobiť o rok skôr ako naši susedia?

Myslím si, že je to správne rozhodnutie. Aj dnes existujú malé štáty Európskej únie, ktoré majú samostatnú menu, ako napríklad Dánsko či Švédsko. Či je však táto mena aj skutočne nezávislá, o tom mám vážne pochybnosti. Myslím si, že v podobnej situácii je aj Slovensko. Teoreticky je možné mať samostatnú menu, ale z hľadiska reálneho života a ekonomických procesov by išlo len o "nezávislosť" na papieri.

Objavujú sa však obavy zo zdražovania po zavedení eura. Myslíte si, že sú opodstatnené?

Domnievam sa, že nie. Keď sme vstupovali do Európskej únie, tiež sa tvrdilo, že všetko zdražie. Dnes možno povedať, že žiadne výraznejšie zdražovanie nenastalo.

Pociťovali ste ako guvernér nejaké neúnosné politické tlaky?

Spolupracoval som so štyrmi alebo piatimi ministrami financií. Každá vládna garnitúra má prirodzene isté záujmy aj v oblasti bankovníctva. Problémom by bolo, keby boli tlaky na zásadné rozhodnutia centrálnej banky neprimerané, to sa však nedialo.

Napriek útokom ministerstva financií na vašu spoločnosť ste sa v Slovnafte nepustili do kritiky vlády za neprimerane vysoké daňové zaťaženie benzínu. Prečo?

Samozrejme, že zníženie spotrebných daní by bolo výhodné pre spotrebiteľov i Slovnaft, veď by to znížilo cenu palív, zvýšilo dopyt, a tým predaj. Na druhej strane chápeme zodpovednosť vlády, ktorá musí brať do úvahy celý národohospodársky vývoj. Treba však povedať, že neobstoja tvrdenia, že aj keby sa dane znížili, do ceny benzínu by to Slovnaft nepremietol. Môžem vás ubezpečiť, že Slovnaft by pokles daní do cien premietol.

Objavujú sa úvahy, že raz bude liter stáť aj 50 korún. Je to reálne?

Podľa mňa je to možné. Mám už svoje roky a pamätám si cenu dve koruny štyridsať halierov a dnes je to okolo 40 korún. Ale netreba zabúdať, že obdobne sa vyvíjali aj ceny ostatných tovarov, nielen benzínu. Myslím si, že ceny energií vrátane benzínu, plynu, elektriny a tak ďalej pôjdu v budúcnosti hore. Máme tu štáty, ktoré hospodársky napredujú neuveriteľným tempom a zvyšujú svoj dopyt po energiách. Tým však určite nechcem povedať, že cena 50 korún za liter je možná v priebehu týždňov či pár mesiacov. Ale v dlhodobom horizonte to vôbec nie je nereálne. A práve preto dúfam, že aj dynamika rastu platov bude na Slovensku adekvátnejšia.

Poznáte sa aj s ministrom financií Ivanom Miklošom. Nepomôžu vám osobné vzťahy s politikmi pri riešení problémov, ako je napríklad miliardová pokuta, ktorú Slovnaftu navrhlo ministerstvo?

Prekvapuje ma, že sa vytvára dojem, že na základe kamarátskych vzťahov sa dá dohodnúť na všetkom. Ja vždy striktne oddeľujem profesijné záležitosti od kamarátskych. V prípade spomínanej pokuty som presvedčený, že súdy dajú za pravdu Slovnaftu, pretože ekonomické i právne argumenty sú na našej strane. Nie je možné nechať bez povšimnutia ani skutočnosť, že čisté ceny benzínu (bez dane) sú dnes na Slovensku piate najnižšie v rámci celej Európskej únie, teda z 25 štátov.

Tešili ste sa veľkej popularite, neuvažovali ste niekedy, že by ste vstúpili do politiky?

Nie. Trápi ma pohľad slovenskej spoločnosti na politiku. Považujem to tak trochu za rizikové povolanie. Riadiť spoločnosť je náročná úloha. Niekedy sa mi zdá, že povolanie politika naša spoločnosť skôr zaznáva. Je to však zrejme aj vinou politikov. Ešte chvíľu potrvá, kým príde k zmene názoru spoločnosti na potrebu politických strán a možno tiež politickej kultúry.

Pôsobili ste na viacerých pozíciách, čo bolo najnáročnejšie?

Z hľadiska časového nasadenia to bolo asi pôsobenie na čele Národnej banky.

K práci vrcholového manažéra patrí aj stres. Ako relaxujete?

Najčastejšie pri športe, teraz som sa oddal golfu, ktorý ma veľmi baví. Postupne sa v ňom zlepšujem. Hrávam aj tenis, ale už nie tak často, ako to bolo v minulosti.

Ako vnímajú vaše pracovné nasadenie najbližší? Nevyčítali vám, že máte na nich málo času?

Po odchode z banky mám voľného času o niečo viac. Syn už dnes žije samostatne a manželka je plne vyťažená pracovnými povinnosťami. Takže dnes už nepociťujem v tomto smere problém. Priznávam však, že v deväťdesiatych rokoch to bolo pre celú moju rodinu naozaj náročné z hľadiska udržania súdržnosti.

Šoférujete sám alebo máte vodiča?

V poslednom čase šoférujem najmä sám.

A kde tankujete, ste verný značke?

Dá sa povedať, že tankujem výlučne na čerpacích staniciach Slovnaftu. A nielen kvôli vernosti značke.

JURAJ MARTINY

---

Zpět na obsah