Kto neustále prekračuje jedny hranice a vlastne ich prehliada, tomu sa ľahšie ignorujú i ďalšie. To je v plnej miere aj prípad Slovensko-českého klubu, vydavateľa Slovenských dotykov. Klub celou svojou činnosťou mnoho rokov premosťuje hranice na rieke Morave. A naozaj, v zmysle premisy, obsiahnutej v prvej vete, veci plynuli prirodzene k tomu, že čoskoro začala jeho činnosť viesť aj ponad ďalšie hranice. Tie sa otvárajú v rôznom zmysle, veď globalizácia a integrácia postupuje v našich zemepisných dĺžkach a šírkach mimoriadne rýchlo. To však napokon ani nemusí byť najpodstatnejšie, lebo pre kultúru, kam spadá väčšina aktivít Slovensko-českého klubu, boli aj tak každé hranice málo utesnené, kultúra vždy prenikala cez každé, či to ich strážcovia chceli alebo nechceli...

Pochopiteľne, tieto úvahy platia len čiastočne, lebo aj na prekračovanie hraníc sú nevyhnutné financie, a tak na politickom prostredí samozrejme záleží. Buď takéto premosťovanie podporuje, alebo nie. V tom prvom prípade idú veci pochopiteľne rýchlejšie a o čosi ľahšie. S integráciou, nielen tou európskou, ale napríklad aj s prehlbovaním visegrádskej spolupráce, sa situácia aj v zmysle podpory takýchto aktivít zlepšuje.

Prvé prieniky Slovensko-českého klubu a pridružených aktivít sa však uskutočnili aj bez takýchto injekcií. Tie prišli až neskôr a v prípade niektorých projektov dodnes nie. Jednou z takýchto aktivít bol vstup do najväčšej vedomostnej súťaže v ČR Eurorebus, vysielanej pod názvom "Baťoh" aj Českou televíziou a Českým rozhlasom. Jej hlavnou súčasťou je však korešpondenčná súťaž a najpríjemnejšou každoročná expedícia víťazov Eurobus po krajinách Európy. Klub participoval na jej rozšírení do stredoeurópskeho priestoru, ako aj na vytvorení internetovej podoby korešpondenčnej komunikácie, a to aj s podporou Medzinárodného visegrádskeho fondu. A predovšetkým v spolupráci s hlavným organizátorom súťaže TERRA klubom.

Ďalším priestorom neustáleho narúšania všetkých hraníc je odjakživa ČeskoSlovenská scéna, pôsobiaca v Café Teatri Černá Labuť. Na jej koprodukcii sa podieľa rovnomenné občianske združenie, ArtCity a Slovensko-český klub. Objavujú sa tam česko-nemecké projekty vedľa Ruského salónu, plody česko-slovensko-rakúskej spolupráce vedľa Dní Portugalska, mexické výstavy vedľa židovských večerov či Francúzskych salónov.

Mimochodom, scéna sa s úspechom zúčastnila napríklad aj frankofónneho cocteauovského festivalu, či prestížnej prehliadky Almada v Portugalsku, spolupráca sa nadviazala hoci aj so Slovenským divadlom VHV v srbskom Báčskom Petrovci. To celkom nedávno hosťovalo aj v Prahe, a to s hrou pražského slovenského divadelníka, zakladateľa scény Petra S. Butka, ktorý v Juhoslávii usporiadal dva workshopy.

Slovensko-český klub sa stal aj koordinátorom prezentácie stredoeurópskej literatúry navonok "Centraleuropeans in Central Europe". Partnermi sú PEN-kluby v jednotlivých krajinách, ale aj ďalšie inštitúcie na čele s Literárnym infomačným centrom v Bratislave. V rámci programu, podporovanému Medzinárodným visegrádskym fondom, sa organizujú konferencie (najväčšie sa zatiaľ konali v Prahe a Košiciach), v prevádzke je centrálna databáza a web-prezentácia stredoeurópskej literatúry (www.centraleuropeans.net), udeľuje sa stredoeurópska Cena Karla Čapka. Zámerom je zapojiť do projektu i ďalšie krajiny regiónu, v najbližšom kroku predovšetkým Rakúsko, čo však záleží aj na podpore európskych inštitúcií.

Samozrejme, všetky hranice súčasne prekročil internetový denník Český a slovenský svet (www.svet.czsk.net). Číta ho denne v priemere vyše sedemtisíc čitateľov zo všetkých obývaných kontinentov. Okrem Česka a Slovenska predovšetkým z USA, Kanady, Rakúska, Nemecka, Holandska, Švajčiarska, Austrálie, Poľska, Francúzska, Veľkej Británie, Talianska či Belgicka. Okrem tradičných krajanských komunít ide zjavne aj o veľký počet mladých Čechov a Slovákov, žijúcich a pracujúcich po celom svete.

V súčasnosti klub rozbieha aj europrojekt venovaný divadlu malých foriem "Long legs of Pocket Theatre", teda doslova "Dlhé nohy vreckového divadla", voľne povedzme "Veľká mobilita malého divadla". Projekt štartuje v prvej fáze ako česko-slovensko-poľsko-maďarský a zastreší aj slávny, takmer štyridsať rokov fungujúci festival Akademický Prešov, rovnako ako nový letný workshop v Café Teatri Černá Labuť. V nasledujúcej fáze majú pribudnúť ďalší partneri, zatiaľ sa rokuje s francúzskymi a portugalskými. Je to ambiciózny projekt a ráta sa s kombinovaným financovaním, zahŕňajúcim aj visegrádske zdroje a programy Európskej únie.

Vo fáze príprav je tiež mediálny projekt "Coloured Europe", teda "Farebná Európa". Vlastne voľne rozvíja myšlienku Českého a slovenského sveta, avšak na báze rôznych národov, premiešaných v integrujúcej sa Európe.

Teda naozaj, hranice v činnosti Slovensko-českého klubu nehrajú rolu - jedine ak úlohu výzvy.

VLADIMÍR SKALSKÝ

---

Zpět na obsah