SLOVENSKÉ DOTYKY
 

ZRUŠÍME HRANICE?

Publicistika

Česká vláda prejavila vôľu výrazne obmedziť pasovú kontrolu na hraniciach so Slovenskom. Znie to takmer neuveriteľne. Ešte pred niekoľkými mesiacmi sa diskutovalo, či sa na česko-slovenských hraniciach nezavedie tvrdší režim. Dnes sa, naopak, česká politická špička vyjadruje, že premávka na hraniciach by sa mala liberalizovať. Stalo sa tak po tohtoročných voľbách, ktoré potvrdili, že Slováci vstúpia do EÚ vedno s Čechmii.

"Záujmom Českej republiky je voľný pohyb," povedal Vladimír Špidla. Českí politici nevylúčili, že by tento stav mohol nastať pred vstupom oboch krajín do Európskej únie, teda ešte pred rokom 2004.

Po rozdelení federácie na oboch stranách hraníc vyrástli budovy nových colníc. V prostredí spájajúcej sa Európy priam unikát. V októbri 1992 sa predseda HZDS zahral na veštca, keď prorokoval na margo možnosti vzniku "únie" oboch štátov, že "nemôžeme vylúčiť, že v rokoch neskorších sa môžu v tomto smere rokovania znova odvinúť". K únii síce ČR a SR nesmerujú, no Mečiar mal pravdu - vzťahy sa "v rokoch neskorších" zlepšili. A to paradoxne práve vďaka nemu: výrazné oteplenie česko-slovenských vzťahov nastalo po voľbách na jeseň 1998, keď sa po prvý raz dostal do opozície. Po jeho druhom páde v tohtoročných voľbách sú česko-slovenské vzťahy v najlepšej kondícii od rozdelenia federácie.

"Naším cieľom je modifikovať režim na hraniciach tak, aby sa umožnil plynulý pohyb českých a slovenských občanov," uviedol riaditeľ tlačového odboru Ministerstva zahraničných vecí ČR Mgr. Karel Borůvka. Ako dodal, o konkrétnych riešeniach je ešte priskoro hovoriť. "Je to vec politickej úvahy. Česká republika prejavila politickú vôľu, no v tomto momente sa ešte nedá hovoriť, že existuje jasný koncept toho, ako to dosiahnuť. Treba si vyjasniť mnohé detaily a zistiť, s akými nástrahami by sme sa pri tom mohli stretnúť. Záujem riešiť túto situáciu prejavil aj ministerský predseda," uviedol. Všetko je však v prvotnom štádiu. "Zatiaľ sme podobné signály z českej strany nezachytili," povedal hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR Boris Gandel.

Ani hranice nezamedzili tomu, aby obyvatelia oboch republík, najmä z prihraničných oblastí, cestovali pravidelne napríklad nakupovať k susedom. "Ide najmä o tovar spotrebného charakteru - potraviny, drogériový tovar, spotrebnú elektroniku, oblečenie, ale aj ojazdené motorové vozidlá či stavebný materiál," charakterizuje komodity, ktoré najčastejšie prevážajú občania oboch krajín cez spoločnú hranicu, hovorkyňa Colného riaditeľstva SR Silvia Balázsiková. Raz sa viac oplatí nakupovať v Česku, inokedy na Slovensku. Lákadlom je, samozrejme, aj možnosť vrátenia DPH, tá však zrejme zanikne vo chvíli, keď sa hranice zrušia.

Podľa Balázsikovej sú vzťahy s partnerskou českou colnou správou nadštandardné. "Ide najmä o vzájomnú komunikáciu," tvrdí. Občan ocení najmä to, že Česká republika je jediná, do ktorej sa dostane len na občiansky preukaz. Po vstupe do schengenskej zóny, nebude potrebný ani ten.

Napriek prejavenej vôli z českej strany sa nedá predpokladať, že cez vnútorné hranice sa bude prechádzať len tak. Ešte v septembri minulého roku vtedajší šéf českej diplomacie Jan Kavan po rokovaní so slovenskou vicepremiérkou Máriou Kadlečíkovou vyhlásil, že režim na hranici sa sprísni najmä pre občanov z tretích krajín. Už dnes zvyčajne obyvatelia Slovenska či Česka prechádzajú cez hranice bez problémov. Teda ak nerátame dlhé rady pred pasovou a colnou kontrolou. Riešením by bolo vytvorenie samostatného pásu na hraniciach pre občanov oboch republík a ďalšieho pre tých, ktorí prichádzajú z tretích krajín. Podobne ako je to napríklad na letiskách v USA, kde jestvujú osobitné "pásy" pre domácich a ďalšie pre "zvyšok sveta". Umožnilo by to komfort pre občanov SR a ČR, zároveň však sprísnilo kontrolu tých ostatných. Dôvodom je najmä veľký počet ilegálnych migrantov. Veď len v roku 2000 zadržali vyše dvetisíc osôb, ktoré sa pokúsili prejsť "zelenú hranicu" zo Slovenskej do Českej republiky. Iná situácia nastane po vstupe oboch krajín do EÚ a zároveň po pristúpení k Schengenskej dohode. Tá odbúra vnútorné hranice a na druhej strane posilní tie, ktoré nás oddelia od nečlenských krajín únie. Teda v prípade SR ide, ak do EÚ vstúpia aj Česi, Maďari a Poliaci, len o deliacu čiaru s Ukrajinou. Na slovensko-českom pohraničí sa znížia aj počty colníkov. Ubudnú colné kontroly osôb pri medzištátnom pohybe. Clu nebudú podliehať ani tovary vyrobené v krajinách EÚ, teda v tomto prípade už aj SR a ČR.

To všetko však ešte potrebuje čas. Pokiaľ sa v súvislosti so vstupom do Európskej únie hovorí o roku 2004, naše pristúpenie k Schengenskej dohode môže trvať aj ďalšie štyri roky. Práve dovtedy by obyvateľom oboch krajín pomohla liberalizácia hraničného režimu.

ROLAND KYŠKA


Zpět na obsah