SLOVENSKÉ DOTYKY
 

KEĎ CHCE REŽISÉR FILM OZVLÁŠTNIŤ...

Slovenské herečky v českých filmoch

Keď pred dvoma rokmi dostala Anka Šišková Českého leva za svoj herecký výkon v českej snímke "Musíme si pomáhat", Slovensko bolo nadšené, i keď (ako to už máme vo zvyku) rozpačité a dojaté. O rok na to sa situácia zopakovala v trocha pozmenenom garde - Zuzana Kronerová preberá vzácnu leviu sošku za vedľajšiu úlohu vo filme "Divoké včely". Naše herečky sú žiadané, pretože sú tvárne. Alebo je to inak?

Prinajmenšom desať rokov žije slovenská kultúra chronicky známou situáciou - úplným deficitom hraných filmov, ktorú ustavične niekto túži ozdravovať a zachraňovat. Menej i viac zainteresovaní vidia príčinu iba v nedostatku peňazí, ale to je veľmi zjednodušené nazeranie na vec. V prvom rade na Slovensku absentuje viac odvážlivcov, ktorí, keď získajú finančné prostriedky, budú ich chcieť správne investovať a zastrešiť nimi dobre premyslenú produkciu. Našťastie, slovenskí umelci a najmä umelkyne sa na nedostatok príležitostí nemôžu sťažovať, pretože v Čechách, kde je situácia celkom odlišná a pozitívne tvorivá, sa uplatňujú čoraz častejšie. V rozličných typológiach.

S výzorom školáčok

Do tejto kategórie jednoznačne patrí začínajúca slovenská hviezda Dorota Nvotová. Celkom prirodzene kráča v šľapajach svojich rodičov a pokúša osud práve v tomto smere. Po dvoch filmoch ("Orbis Pictus", "Krajinka"), do ktorých ju obsadil režisér Martin Šulík, prišla ponuka z českého filmárskeho prostredia. Scenárista a režisér Benjamín Tuček jej dal šancu zahrať si rozporuplnú sedemnástku Emu v príbehu zo sídliskovej periférie veľkomesta pod názvom "Děvčátko". Film má dokonca ambíciu stať sa generačnou snímkou európskeho typu. "Moja postava je šibnutá, teda svojrázna, ale má neskutočne hlbokú dušu. Je tam všetko," hovorí Dorota Nvotová a pokračuje: "Dokonca prežíva podobné situácie, ktoré som sama zažila, vyslovuje vety, ktoré som ja povedala. Ale o to ani nejde. Podstatný je môj dobrý pocit, ktorý však nie je zárukou, ako to celé na plátne bude vyzerať."

Okrem "Děvčátka" má Nvotová na konte ešte jeden český film, "Perníkovú vežu", ktorý vznikal pod režisérskou taktovkou Milana Šteindlera. Aj napriek tomu, že výrazný divácky úspech, ak vôbec nejaký, nezaznamenal, dôležité je vedieť, prečo si režisér vybral práve túto mladú herečku: "Jednoducho napĺňa moje predstavy o postave a navyše už má herecké skúsenosti. To ma na castingu motivovalo. Výber rozhodne nepodmieňuje skutočnosť, že jej rodičia pracujú v tejto brandži," vyjadril sa režisér.

V istom zmysle sa pokušiteľsky zmocňuje filmového sveta aj nádejná Táňa Pauhofová, v týchto dňoch skôr známa ako hlavná predstaviteľka v Nvotových "Krutých radostiach". Treba však podotknúť, že táto prirodzene živelná a ambiciózna Bratislavčanka má svoje skúsenosti opäť v Čechách, pretože prednedávnom dokončila rozprávku "Čert ví proč". Režisér Roman Vávra na jej adresu hovorí: "Táňa je taký malý zázrak, na čo doslova hreším, pretože po čase som jej už ani nemusel pripomínať žiadne režijné dodatky a pokyny. Bolo by to iba nosenie dreva do lesa. Jednoducho - radosť spolupracovať."

S tvárou milosrdného anjela

Pred rokom takmer nikto nepoznal mladučkú absolventku herectva Danicu Jurčovú. Dnes ju registrujú aspoň tí, ktorí sledovali českú filmovú rozprávku "O ztracené lásce". Tvorcovia filmu vraj veľmi dlho hľadali hlavnú predstaviteľku. Na konkurze sa postupne vystriedalo asi tristo herečiek. "Scenáristka pani Eva Hudečková raz objavila moju fotografiu v castingovej agentúre a moja tvár ju vraj zaujala nehou a osobitou energiou. Pozvali ma a vyšlo to," spomína Danica. Ťažko povedať, či jej účinkovanie v jednej snímke otvorí dvere priamo do sveta, ale určite je to príjemné zviditeľnenie sa najmä na domácej pôde. "Českí herci sú vynikajúci po technickej stránke, sú dokonalí do posledného detailu. Slovenské herectvo je viac oduševnelé a ide hlbšie pod povrch," konštatuje Jurčová.

K typom milosrdného anjela rozhodne patrí aj skúsená slovenská herečka Monika Hilmerová, ktorá získala krátko po sebe dve ponuky zahrať si veľké úlohy v dvoch českých filmoch - "Prameň života" od Milana Cieslara a v snímke "Oběti a vrazi", režisérky Andrey Sedláčkovej. Čím podľa Moniky priťahujú českých režisérov slovenské herečky? "Vraj ich silnejšie chytíme za srdce a okrem toho sa im mnohým väčšmi páči slovenčina a aj im viac chýba." A čím konkrétne ona upútala českých tvorcov? "Myslím, že ma obsadili na základe typológie postavy a môjho herectva."

Zaujímavý názor na československú spoluprácu má Diana Mórová, ktorá sa zaskvela v českom filme "Kuře melancholik": "Nemyslím si, že sa nejako zvlášť objavujeme v českých filmoch. Mám pocit, že sme iba druhé ovocie. Koniec koncov, českí filmári ani nemajú inú možnosť."

A čo naše stálice?

Zdena Studenková, Magda a Emília Vášáryové, Božidara Turzonovová, Zuzana Kronerová, Anka Šišková - absolútna slovenská herecká elita. V prípade týchto dám-herečiek je celkom zbytočné klásť si záludnú otázku, prečo zaujali toho-ktorého českého režiséra. Zaujímavé sú skôr myšlienkové premeny pri spomienkach na dávnu spoluprácu. "Do tridsiatky som hrala chudinky, pretože sama som patrila ku krehotinkám. Moje role tak celkom prirodzene boli plné výkrikov a plaču. Raz som však stretla pána režiséra Jiřího Menzla a on sa pozastavil nad tým mojím krikom a vybral si ma do role Máří v kultových 'Postřižinách'. Aj keď viacerí protestovali, odvtedy som si už chudinky nezahrala," spomína Magda Vášáryová. Do bodky naplnila predstavy režiséra filmu "Musíme si pomáhať" Jana Hřebejka aj Anka Šišková. Povedal o nej: "Po miestnosti sa pohybovala s tichou eleganciou, každý jej pohyb sa zdal byť plný pokory a vyrovnanosti, tvár mala tajne krásnu, iba oči, tmavé ako 'tůňky' asfaltu, popierali ono dôstojné správanie."

Naopak, celkom iný názor na nakrúcanie Slovákov mimo svojej republiky má radikálna Zdena Studenková (nezabudnuteľná vo filmoch "Anděl s ďáblem v těle", či "Anděl svádí ďábla"), ktorá sa v istom rozhovore vyjadrila: "Na Slovensku, žiaľ, nakrúcajú iba zahraničné spoločnosti a tie obsadzujú slovenských hercov len ako komparz. Na takéto ponuky hovorím ďakujem, ani nevolajte, tak zle na tom zase nie som. Z druhej strany, filmové herectvo nie je celkom moja parketa, nie je tým, čo by ma napĺňalo. Jediný film, ktorý považujem za dokonalý, sa volá 'Lepší už to nebude'."

Sladké ako zákusky

Prvou asociáciou na niečo neodolateľne sladké a príjemné je Zuzana Norisová, ktorú Česi pokladajú za svoj objav a hýčkajú ju veľkou pozornosťou. Filip Renč ju našiel ešte v čase, keď si Zuzana v Prahe zarábala ako servírka. Okamžite mu v predstavách zarezonovala ako Tereza v jeho pripravovanom hudobnom filme "Rebelové". "Tereza vychádzala zo mňa. Aj ja som taký 'snílek', a keď prežívam lásku, tak naplno. Táto rola mi pomohla v pracovných príležitostiach. Začala som dostávať viac ponúk do nových muzikálov, aj na rozličné vystúpenia," priznáva Zuzana.

V prípade inej slovenskej herečky Gabiky Škrabákovej, ktorá si zahrala vedľajšiu úlohu v českej snímke "Paralelní světy" s Karlom Rodenom, to bolo s ponukou na nakrúcanie inak: "Režiséra Petra Václava som oslovila na základe mojej fotografie, ktorú zbadal v agentúre, nebolo to cielené. Jednoducho ma nepoznal. Keď mi však potom zavolal, dobre sa s ním komunikovalo. To bol pozitívny krok k spolupráci," spomína Škrabáková. A čím podľa nej priťahujú českých filmárov naše herečky? "Jednak tým, že sú pekné. Majú k veciam profesionálny prístup. Keď potrebuje režisér svoje dielo niečím ozvláštniť, pravdepodobne vtedy sa orientuje na nejakú slovenskú herečku. Navyše, naše herečky sú k tvorbe a podmienkam prístupné a vďačné."

MONIKA KUPŠOVÁ


Zpět na obsah