SLOVENSKÉ DOTYKY
 

SLOVENSKÝ PAVAROTTI V ŽENSKEJ PODOBE

Operná speváčka Edita Gruberová

Po dvadsiatich rokoch zavítala do rodnej slovenskej dedinky Rača, aby v duchu rekapitulovala svoje bohaté osudy a umelecké cesty od malého dievčatka ku sláve svetovej speváckej hviezdy. Operná a koncertná speváčka Edita Gruberová, ktorú sme po dlhom čase uvítali na skvelom koncerte jubilejného medzinárodného festivalu Pražská jar. Stalo sa tak v predvečer päťdesiatín, ktoré slávna umelkyňa oslávi tohto roku pred Vianocami - 23. decembra. Jej životný príbeh, ako sa z chudobného dedinského dievčaťa stala po medzinárodnej kariére svetoznámou kráľovnou spevu, primonína mnohé rozprávkové klišé, ako ich poznáme z celého radu umeleckých biografií.

Preberali sme vo chvíli oddychu v Prahe s Editou Gruberovou jej vzrušujúci životný príbeh. "Narodila som sa maďarskej matke a otcovi z nemeckej rodiny ako ´typický produkt´ niekdajšej rakúsko-uhorskej monarchie", zverila sa nám vtipne. "Spievala som odmalička a ľudia okolo ma v tom podporovali. Môj talent ako aj usilovnosť a nadšenú lásku k hudbe ovplyvnil evanjelický farár v Rači, ktorý si povšimol môjho výnimočného hlasu a prihlásil ma do rozhlasového zboru. O tri roky neskôr som nastúpila na bratislavské konzervatórium. Prvú operu - "Predanú nevestu" od Bedřicha Smetanu - som videla ako trinásťročná v Prahe. Rozhodnutie, že chcem byť opernou speváčkou, padlo až v čase, kedy som sa stala žiačkou Márie Medveckej, matky známej herečky Tatiany Medveckej. Tá mi poskytla prvé technické základy pre koloratúrny spev."

Potom pokračovala už cieľavedomá cesta k profesionálnemu úspechu, ktorý zásadne ovplyvnili jej učitelia v Bratislave a vo Viedni. Potajomky sa začalo hovoriť o "zázraku Gruberová". Skromná speváčka docielila, aby si ju vypočul a posúdil vynikajúci rakúsky dirigent Karl Böhm. Presadila sa. Po emigrácii do Rakúska dokázala prelomiť politickú bariéru. Karl Böhm práve chystal vo Viedenskej štátnej opere premiéru Straussovej "Ariadny na Naxe". Edite Gruberovej zveril náročnú úlohu Zerbinetty. Odvážna skúška nervov pri šťastnom debute otvorila slovenskej sóliskte cestu ku svetovej sláve na jednej z vrcholných európskych scén. Zároveň sa jej však na celé desaťročia uzavreli cesty k návratu do vlasti.

Zerbinetta Edity Gruberovej sa stala opernou senzáciou. Po lavíne pochvál sa začali sypať ponuky: z Mníchova, milánskej La Scaly, Berlína, Metropolitnej opery v New Yorku. Otvorili sa jej nevídané umelecké cesty. Kráľovná operných koloratúr sa razom zaradila medzi fenomény speváckeho neba.

Zažil som slávnu speváčku na jar tohto roku vo Viedenskej štátnej opere ako sólistku v Belliniho opere "I puritani". Ponúkla znovu v piatich predstaveniach jednu z majstrovských kreácií svojho belcantového repertoáru. Takisto v Belliniho opere "Somnambula", ktorú ona sama radí medzi svoje najobľúbenejšie partie. V odbore operného belcanta sa Edita Gruberová vypracovala medzi majstrov naozajstnej umeleckej renesancie starých autorov talianskej školy. Vniesla nový pohľad do týchto interpretačných kruhov najmä v Amerike, kde operné a koncertné umenie Belliniho a Donizettiho veľmi podceňovali ako produkt feudálnej doby a degenerovaného meštiactva. Gruberová svojimi precíznymi a inšpiratívnymi výkonmi priviedla túto tvorbu k novému rozkvetu.

Paralelne s touto rehabilitáciou popredných talianskych romantikov sa spojila láska Edity Gruberovej aj s dielom Wolfganga Amadea Mozarta. Nie nadarmo ju jej vášniví ctitelia v Japonsku označili za "mozartovského slávika". S úlohou Kráľovny noci v Mozartovej "Čarovnej flaute" sa prebojovala aj do filmu. Keď neskoršie odložila túto vďačnú a efektnú Mozartovu opernú rolu, pripútala ju pod vplyvom nového naštudovania ďalšia vďačná Mozartova partia - Dona Anna v opere "Don Giovanni". Gruberová k tomu poznamenáva: "Odborná verejnosť rada zaraďuje umelcov do určitého šuplíka. O mne sa vyhlasovalo, že som sa plne upísala belcantu. Dirigent Nikolaus Harnoncourt mi ponúkol Mozartovu kňažnú. Ale necítila som sa pre túto postavu ako vhodný typ. Postava Fiordiligi mi potom spôsobila nasmiernu radosť a bola dokonca sfilmovaná. W. A. Mozart mi v umeleckej tvorbe vždy chýbal. Jeho hudbu pokladám sa svoju nevyhnutnú duchovnú potravu."

Operná primadona si pochopiteľne môže na svetoznámych scénach priať všetko. Každý intendant oplýva blahom, keď môže pri takom obsadení inscenácie zaručiť, že vďaka vynikajúcej sólistke má vypredané divadlo isté. Edita Gruberová k tomu poznamenáva: "Šéfovia opier veľakrát presadzujú plány, do ktorých sa moja rola nehodí. Rada spievam úlohy, ktoré mi pôsobia umeleckú rozkoš. Nechcem totiž na scéne stále iba umierať. Vytvárať tragické postavy žien, ktoré nachádzajú jediné východisko v šialenstve alebo smrti. Ako uniknúť z tohto začarovaného kruhu? Mozart je autor, ktorá pripúšťa hereckú a spevácku vierohodnoť, talianske belcanto núti k zvládnutiu náročných koloratúr, od inštrumentálnej jemnosti až po nádherné diminuendo." Tieto vlastnosti aj po desiatkach rokov charakterizujú spevácky prejav Edity Geruberovej, ktorá pevne ovláda vrcholy koloratúrnej techniky a muzikálny prednes.

JIŘÍ VITULA


Zpět na obsah