Košická skupina Dilemma

Ku krásnemu letnému dňu, keď slniečko len tak pripeká, patrí neodmysliteľne pohoda, dobrá nálada a samozrejme tá správna hudba, ktorá v človeku rozochveje každé nervové zakončenie. A inak tomu nebolo ani v areáli košického kúpaliska Ryba, kde sa popoludní jedeného augustového dňa začal hudobný festival, na ktorom som mala možnosť vypočuť si niekoľko kvalitných kapiel. Keď na stage vhupsla šestica chalanov, fungujúcich pod názvom Dilemma, a ich nástroje začali postupne vyludzovať chytľavé melódie, atmosféru tohto dňa už nemohlo nič nahlodať.

Dilemma sa zrodila v roku 1994 ako zoskupenie mladých ľudí s chuťou a vôľou hrať vlastnú hudbu. Z pôvodného osadenstva v nej dnes pôsobia traja členovia - klávesom kraľuje Patrik Duditš, struny gitary oživuje Mišo Broniš a hlasivky precvičuje frontmen kapely Janko Spišák. Momentálne túto formáciu dopĺňajú ďalší traja muzikanti: je to basgitarista Braňo Bača, za bicími sedí Kamil Sinicyn a sólovú gitaru rozoznieva Tomáš Čižmárik.

Štýlovo nemožno túto kapelu zaškatuľkovať, pretože v ich tvorbe sa uplatňuje množstvo žánrov, či už to je jazz, rock, funky, blues alebo metal. "Pre ľudí, ktorí sa nás snažia za každú cenu niekam zaradiť, sme si vymysleli spojenie alternatívny rock, pretože rock je široký pojem a alternatívny ešte širší," usmieva sa Janko a dodáva: "Hudba je tvorená tak, že väčšinou nejaká výraznejšia kapela inšpiruje ostatných muzikantov. Nejde o štýl, ale o to, čím sa nechá daný muzikant ovplyvniť a nazývať hudbu štýlom pomáha k lepšej orientácii."

Počas jedenástich rokov, kedy sa členovia Dilemmy rozvíjali nielen muzikantsky, ale aj ľudsky, stihli vyprodukovať okolo 50 skladieb a zahrať si na množstve festivalov. V roku 1995 získali aj prvé štúdiové skúsenosti, keď sa zúčastnili projektu "Slovakia GO-GO 4", ktorý predstavoval mladé české a slovenské skupiny. Na spoločnej kompilácii sa im objavili tri pesničky. V roku 1997 vyhrali 19. ročník festivalu amatérskych skupín Myslava a na nejaký čas nasledovalo nevýrazné obdobie, kedy sa kapela potĺkala hore-dole, prekonávajúc zopár problémov s výmenami na hráčskych postoch (za tento čas sa v kapele vystriedalo 10 bubeníkov), so školou, skúšobňou... Do víru toho pravého muzicírovania sa vrhli v roku 2004, začali sa predierať vpred a zviditeľňovať. Nahrali desaťskladbové demo "Neverending Album" a štvorskladbový oficiálny maxisingel "Samota", ktorý uzrel svetlo sveta v pražskom štúdiu Sono. Na skladbu "Samota" natočili aj úspešný videoklip, ktorý bodoval v slovenských televíziách, najviac vari na stanici Music Box, kde skončil v prvej šesťdesiatke najhranejších videoklipov.

Tohto roku bolo možné Dilemmu zastihnúť na viacerých festivaloch v slovenských i českých mestách, dokonca i na turné v Belgicku. "Belgičania boli úplne fantastické publikum, boli sme pre nich tak trochu exotika. Nie je tam na dennom poriadku, že si diváci môžu vypočuť kapelu zo Slovenska. Máme texty ako v slovenčine, tak i v angličtine, takže po tejto stránke nebol problém a čo sa týka hudby, dostali sa k nám veľmi pozitívne ohlasy. Dokonca nás príjemne prekvapil predaj našich demosnímkov po koncertoch. Bol fantastický - čo sme predali tam v priebehu jedného týždňa, predáme na Slovensku asi za pol roka," rozpráva pyšne kapelník.

Zaujímalo ma, aký má Janko pocit zo slovenského a českého publika. "V Čechách sme hrali tak v kluboch, ako i na festivaloch a myslím si, že české publikum je predsa len v tom dobrom zmysle slova rozmaznanejšie. Keďže česká scéna je bohatšia, má viac kapiel, je ťažšie zaujať ju, ale som rád, že s tým nebol problém. Ľuďom sme sa páčili a dávali nám to dostatočne najavo po koncertoch i na našich webovej stránke. Čo sa týka slovenských fanúšikov, zdajú sa mi byť pomerne ovplyvnení médiami. To znamená, že keď sa objaví nová skupina, nevedia, ako majú reagovať. Akoby im bolo treba nadiktovať: aha toto je známa kapela, má veľký hit, tak je dobrá." Podľa Janka sú Slováci pre Čechov stále atraktívni, rovnako, ako Česi pre Slovákov. Pre slovenských umelcov je český trh zaujímavý, pretože tu neexistujú jazykové bariéry a predsa len je Česko väčšie, a preto sa pri koncertných turné skupina tak rýchlo neobohrá. "Myslím si, že medzi slovenskými a českými umelcami jestvuje vzájomné ovplyvňovanie sa. Podľa mňa to funguje tak, že keď na českej scéne chýbajú v určitom spektre nejaké hudobné telesá, doplnia sa z tej slovenskej, ako to napríklad urobili No Name alebo Elán," dodáva ešte k tejto téme spevák Dilemmy.

Jedným zo schodíkov k pomyselnému vrcholu je aj pripravovaný debutový album, ktorého nahrávanie si chalani naplánovali na prelome roka. Jeho predzvesťou je singel "Hra", ktorý by mal prísť do slovenských a českých rádií už na jeseň. Je naspievaný po slovensky a nahrali ju v prešovskom štúdiu Perina, v ktorom nahrávali aj kapely Peha či Noc a deň. Zhodou okolností a náhod tým, že toto štúdio je prepojené so skupinou Peha, sa Dilemme podarila spontánna spolupráca s Katkou Knechtovou, ktorá si zaspievala vokály v spomínanej skladbe.

Na otázku, prečo sa rozhodli pre debutový album až teraz, mi dal Janko jednoznačnú odpoveď: "Našim cieľom je nahrať naozaj kvalitný album, k čomu smerujeme už niekoľko rokov a v podstate až teraz cítime, že nadišla tá správna chvíľa. Chceme, aby skutočne odrážal našu muziku, bol dostatočne po technickej i tvorivej stránke na úrovni a bol porovnateľný nielen so slovenskou produkciou, ale aby aj celkový pocit z neho bol čo najlepší."

Ďalším výraznejším úspechom je umiestnenie sa kapely vo finále súťaže U. S. Steel Talent Night 2005. Výberové kolá už piateho ročníka tejto súťaže sa uskutočnili v júni a do finále v kategórii skupín postúpili okrem Dilemmy ešte dve skupiny. Prvýkrát absolvovali "dilemmáci" túto súťaž minulý rok s pesničkou "Samota" a vtedy nepostúpili. "Vyčítali nám, že sme málo komerční a melodickí," priznáva Janko. Tohto roku si zvolili tú istú skladbu a úspech nenechal na seba dlho čakať. "Tento ročník bol pre nás asi posledný možný, pretože by sme vekovo nespadali do danej kategórie. My sme svoj cieľ splnili, odprezentovali sme sa pred celou Hlavnou ulicou v Košiciach a zahrali sme si v Štátnom divadle pred ľuďmi z brandže," hovorí ďalej frontmen kapely. Výkony finalistov hodnotila vševidiacim okom porota v zložení: Ján Ďurovčík, ktorý bol v jej čele, ďalej Peter Riava (riaditeľ hudobného vydavateľstva Universal Music), Ivan Tásler, Lumír Mati, Tibor Egry (riaditeľ Okey Top Rádia) a ďalší. Ako hostia sa predstavili Dan Bárta a Illustratosphere, No Name, minuloroční víťazi a lotyšská skupina Brainstorm.

Nedá mi nespýtať sa, či by sa chalani v budúcnosti nechceli venovať hudbe na plný úväzok. "Neplánujeme sa hudbou živiť, pretože by sme museli robiť veľmi veľa akcií, ktoré by jednoducho nespĺňali formát našej kapely. Pre nás je prioritou hrať v kluboch a na festivaloch. Samozrejme je nutnosťou, aby sme boli mediálne známi, aby nás ľudia poznali, aby vedeli, kde hráme, aby sa na nás tešili..." V každom prípade však majú už dostatok fanúšikov či skôr fanyniek na to, aby sem-tam na pódium prileteli nejaké tie nohavičky. "Nie je nič lepšie ako fanynky na koncertoch, to je to pravé orechové. My v kapele hovoríme, že čo sa týka fanyniek sme nenásytní: čím viac, tým lepšie. Nedávno sme si jedny nohavičky, ktoré k nám doleteli na vlnách hudby, zavesili do skúšobne."

Na záver našich spoločne strávených chvíľ na terase jednej príjemnej košickej záhradky som sa Janka spýtala, čo by si pre Dilemmu prial. Odpovedal: "Hrať na nejakom veľkom festivale, kde by bolo niekoľko stoviek, možno tisícok ľudí, ktorí by sa prišli pozrieť na nás, ktorí by si s nami spievali naše skladby, a ktorí by sa prišli zabaviť na náš koncert nie preto, že tam vystúpi iná známejšia kapela, ale preto, že sme tam práve my. Aj keď sa to však nikdy nepodarí, nevadí. Pretože veci, ktoré zažívame už teraz, sú pre nás obrovským prínosom. Je neopísateľný zážitok a pocit, keď človek stojí na stagy a robí to, čo ho baví. Hrá vlastnú hudbu, spieva vlastné texty..."

MARTINA MITTERPACHOVÁ

---

Zpět na obsah