Výstava v Klementine

Milan Rastislav Štefánik sa pre mnohých ľudí stal len postavou z histórie, akousi bustou, o ktorej vedia len to, čo sa naučili na hodinách dejepisu. Málokto však bol človek natoľko prekypujci životom, plný nadšenia, elánu, plánov, túžieb i všestranného talentu, ako práve on. Nie je priveľmi známe ani to, že okrem astronómie, diplomacie, politiky a vojenstva sa Štefánik vášnivo venoval aj umeleckej fotografii. Do povedomia ľudí vstúpila vari len jeho fotografia nahej Tahiťanky z roku 1910, ktorá je podľa českých a slovenských odborníkov prvým fotografickým aktom u nás.

Na cestách po svete zaznamenával Štefánik svoje dojmy na stovkách fotografií, z ktorých sa asi štyristo zachovalo v jeho pozostalosti. V Slovenskom národnom múzeu v Martine boli uložené sklenené negatívy, ktoré asi pred rokom začali spracúvať tunajší odborníci. Niektoré sa nachádzali v lepšom, iné v horšom stave, všetky sú však nepochybne veľmi vzácne, pretože mnohé ešte neboli vôbec publikované. Tak sa na Slovensku zrodila unikátna výstava s názvom "Obrazopis sveta objektívom Milana Rastislava Štefánika", ktorá bola celé leto umiestnená na Bratislavskom hrade. Vystavené na nej boli aj dobové snímky Paríža, zábery prírody či pohľady na život obyčajných ľudí z rôznych končín sveta. Výstava bola doplnená vzácnymi artefaktami, ktoré sa viažu k Štefánikovmu životu, či ktoré si priviezol z ciest. Návštevníci mohli vidieť i tri jeho fotoaparáty - tie nielenže používal, ale údajne ich aj sám Štefánik zostrojil. Súčasťou výstavy bola aj replika lietadla Caproni Ca33, na ktorom havaroval.

Po bratislavskej výstave sa plánoval jej presun do Ríma a Paríža. Medzitým ju však navštívili slovenský fotograf žijúci v Prahe Karol Benický spolu s riaditeľom pražskej Národnej knižnice Vlastimilom Ježkom a obaja vynaložili nemalé úsilie, aby výstava putovala z Bratislavy najprv do Prahy, čo by vzhľadom na Štefánikov život i jeho zameranie bolo najlogickejšie. Vybrali výstave napokon dôstojné miesto v Klementine, kde sa nachádza aj astronomická veža, ktorá poslúžila ako akási symbolika prepojenia so Štefánikom (hovorí sa dokonca, že sa v nej osobne zúčastňoval na pozorovaniach). Výstavu v Prahe práve v tomto čase pripravujú a potrvá od 20. októbra tohto roku do 20. januára roku budúceho. Návštevníci si ju teda budú môcť prezrieť aj cez vianočné sviatky, kedy je predsa len väčšia pohoda a viac času aj na kultúrne vyžitie. A tak vlastne až z Prahy táto ojedinelá výstava poputuje do Ríma a do Paríža.

Producentom a manažérom pražskej výstavy je práve Karol Benický, ktorý sa postaral o to, aby vyzerala dôstojne a zohnali sa na ňu aj zodpovedajúce finančné prostriedky. "Štefánik bol človek, ktorý si to naozaj zaslúži," povedal mi Karol Benický počas nášho rozhovoru. "Taký Slovák sa odvtedy nenarodil... Pre mňa je preto práca na výstave vyložene prestížna záležitosť."

Zostavil k nej i reprezentatívny 72-stranový katalóg Štefánikových fotografií, ktorý chce predávať na dnešné časy naozaj za ľudovú cenu - 95 korún. "Máme jednoducho záujem, aby sa dostal k ľuďom," dodáva.

Karol Benický je človek činorodý, ktorý evidentne nedokáže obsedieť so založenými rukami. Na moju otázku, čo ho čaká v najbližšom čase, mi prezradil, že na konci septembra cestuje do Číny s folklórnym súborom Hradišťan a z tejto cesty chce pred Vianocami vydať knižku - fotografie bude glosovať spisovateľka Eva Kantůrková, ktorá s nimi tiež pocestuje. Druhú časť pobytu strávi na všečínskych športových hrách, čo by mala byť akási čínska generálka na Olympijské hry. Nepochybne aj táto udalosť nájde podobu v knižnom spracovaní. Karol Benický sa vráti tesne pred vernisážou v Klementine. Dodáva k tomu s úsmevom: "Uvažoval som, či nemám kvôli Štefánikovi pobyt v Číne zrušiť, ale napokon som si povedal, že som už pre výstavu urobil dosť a nech sa snažia aj iní..."

NAĎA VOKUŠOVÁ

---

Zpět na obsah